|
|
|
||
|
V jadre antropológie náboženstva sa od počiatku črtá otázka reality iných síl a bytostí v kozmológiách, ktoré sú v radikálnom rozpore s realitou, ako ju vnímame my. Táto otázka sa výslovne akcentuje v jednom z výrazných antropologických smerov okolo prelomu milénia, v ontologickom obrate. Samotný obrat spočíva v tom, že sa explicitne táže nielen ako interpretovať kozmológie Iných skrz naše vlastné pojmy, ale aké svetlo vrhajú práve tieto kozmológie na naše kategórie, aj na tie, na ktorých antropológia vôbec stojí. Ontologický moment obratu potom spočíva v tom, že sa netáže len, čo tieto sily a bytosti vypovedajú o sociálnej alebo psychologickej realite Iných, ale čo vôbec vypovedajú o tom, čo „sily“ alebo „bytosti“ môžu byť.
Na seminári budeme čítať významné texty tohto smeru, od zakladajúcich teoretických textov, k samotným antropologickým analýzam, ktoré sa konfrontujú prevažne (ale nie výlučne) s kozmológiami pôvodných amazonských národov (dôjde tak možno aj na kanibalizmus). Následne budeme premýšľať, ako by sa dané teoretické východiska a závery mohli aplikovať aj na iné kontexty. Poslední úprava: Galovič Roman, Mgr. (16.01.2023)
|
|
||
|
Zápočet bude za účasť (povolené sú za bežných okolností tri absencie) a prípravu odpovedí na otázky, ktoré budú pripravené ku každému predpísanému textu. Zároveň každá študentka a študent prevezmú zodpovednosť za jednu z hodín, kde budú tzv. „poistkou“, t. j. budú mať daný text pripravený dôkladnejšie a zodpovedať otázky vždy, keď na seminári zavládne ticho (a budú tak „istiť“ jeho plynulosť). Poslední úprava: Galovič Roman, Mgr. (16.01.2023)
|
|
||
|
De La Cadena, Marisol. „Indigenous Cosmopolitics in the Andes: Conceptual Reflections beyond ‚Politics‘.“ Cultural Anthropology 25 (2). 2010. 334–370. Descola, Phillipe. Beyond Nature and Culture. Prel. Janet Lloyd. The University of Chicago Press. 2013. Graeber, David. „Radical Alterity Is Just Another Way of Saying ‘Reality.’“ HAU: Journal of Ethnographic Theory 5. 2015. 1-41. Holbraad, Martin. Morten Axel Pedersen. The Ontological Turn: An Anthropological Exposition. Cambridge University Press. 2017. Latour, Bruno. We Have Never Been Modern. Prel. Catherine Porter. Harvard University Press. 1993. Mol, Annemarie. „Actor-Network Theory: Sensitive Terms and Enduring Tensions.“ KZfSS Kölner Zeitschrift für Soziologie und Sozialpsychologie 50 (1). 2010. 253–269. Stengers, Isabelle. „The Cosmopolitical Proposal.“ Prel. Liz Carey-Libbrecht. In: Bruno Latour, Peter Weibel (ed.). Making Things Public. MIT Press. 2005. 994–1003. Strathern, Marilyn. „No Nature, No Culture: The Hagen Case.“ In: Carol MacCormack, Marilyn Strathern (ed.). Nature, Culture and Gender. Cambridge University Press. 1980. 174–222. Viveiros de Castro, Eduardo. „Immanence and Fear: Stranger-events and Subjects in Amazonia.“ Prel. David Rodgers. HAU: Journal of Ethnographic Theory 2 (1). 2012. 27–43. Viveiros de Castro, Eduardo. „Perspectival Anthropology and the Method of Controlled Equivocation.“ Tipití: Journal of the Society for the Anthropology of Lowland South America 2 (1). 2004. 3-22. Poslední úprava: Galovič Roman, Mgr. (15.03.2023)
|
|
||
|
Sylabus sa bude organicky vyvíjať v závislosti na našom tempe a záujme o jednotlivé témy. Vždy minimálne týždeň vopred pribudnú predpísané texty a súvisiace otázky.
14. 2. Úvodná prednáška, rozdelenie povinností 21.2. Poistka: Richard Sadílek Bruno Latour, We Have Never Been Modern, prel. Catherine Porter, Harvard University Press, 1993, s. 1-15. Pozor, na strane 5 je vo vete nešťastný preklad slova „exciseront“ ako „erase“, kde to má byť skôr niečo ako „excise“, „vyňať/vyrezať“, nie „vymazať“. Tá veta potom inak dáva zavádzajuco úplne opačný zmysel. 1. Aké príklady udalostí (stačí samozrejme pár z nich), ktoré prekračujú líniu prírody a kultúry, Latour vymenováva v úvodných odstavcoch? Ilustrujte, ako ju prekračujú a zároveň tak prekračujú hranice vedeckých disciplín. Skúste v analogickom duchu vypísať pár prípadov zo súčasnosti, resp. ako by Latourov výpočet vyzeral, keby ho písal dnes. 2. Aké sú tri nedorozumenia, s ktorými sa Science and Technology Studies stretávajú? Aký je rozdiel medzi „spoločnosťou“ a „kolektívom“? 3. Aké sú tri prístupy sa viažu k týmto nedorozumeniam a aké tri oblasti im náležia? Čo musí byť suspendované, aby tieto tri oblasti boli možné? Za akých podmienok fungujú? 4. Na akých príkladoch a ako Latour ilustruje, že toto oddelenie je neudržateľné? Akú povahu majú podľa neho dané príklady? 5. Ako nás môže pri hľadaní „spoločného domovu“ daných oddelených oblastí inšpirovať antropológia? Kde môžeme nájsť analógie z etnografií v našej spoločnosti? 6. Prečo nedokážeme splietať všetky tieto oblasti pri analýze nás samých tak, ako to dokáže antropológia v etnografiách iných? 7. Aké dva veľké projekty modernity v akých oblastiach Latour identifikuje, a ako súvisia s dvoma veľkými ideológiami 20. storočia? Ako ich distribuuje do oddelených sfér prírody a kultúry? Ako tieto projekty zlyhali a aké sa objavili na ne odpovede, anti-moderné, moderné aj postmoderné? 8. Aký režim ustanovuje samotné adjektívum „moderný“? Prečo je „postmoderna“ stále aj v názve definovaná modernou? 9. Ktoré dve praxe podľa Latoura označuje slovo „moderný“ a aký musia mať vzťah medzi sebou, aby fungovali? Čo ustanovujú a ako operujú? 10. V akom zmysle môžeme prestať byť moderní, a zároveň tak „nebyť nikdy moderní“? 11. Akú politickú metaforu používa Latour pre separáciu medzi prírodným a sociálnym svetom? 12. Ako v kontraste k nám rozdeľujú svet a bytosti Ačuari?
28. 2. Poistka: Ema Polednová Na prvej hodine sme stihli Latoura, tak na budúcu hodinu nebude zatial predpísaný nový článok a predpokladám, že stihneme tak akurát Annemarie Mol. Ako bolo naznačené už na prvej hodine, tak okrem otázok sa môžete ešte skúsiť zamyslieť, ako by sa dalo aplikovať ANT na religionistiku, resp. ako by mohli vyzerať ANT analýzy niečoho, čo považujeme za náboženské fenomény, a v čom by mohli byť podnetné. Ak by chcel niekto čítať vopred, tak je nahraný už Holbraad a Pedersen, z ktorých budeme čítať úvod (stránky 1-24). Annemarie Mol, „Actor-Network Theory: Sensitive Terms and Enduring Tensions,“ KZfSS Kölner Zeitschrift für Soziologie und Sozialpsychologie 50 (1), 2010, 253–269. 1. Čo je „aktér“? A v akom zmysle sú aj dvere aktérom? 2. Akí aktéri bývajú zamlčaní vo vynáleze očkovania proti slezinovej sneti, a v akom zmysle sa líši Pasteur od Morgana? 3. Ako je ANT štrukturalizmom rozšíreným na z jazyka na zvyšok reality? Ako sa nutná konštituovanosť aktérov sieťami líši od kauzality? V akom zmysle nielen veci, ale aj fakty potrebujú pre svoju existenciu siete? 4. Ako Mol ukazuje na príklade chudokrvnosti rozdiel medzi laboratórnou a klinickou diagnózou, a skrz to rozdiel medzi sieťou aj „tekutinou“? 5. Ako sú technologické inovácie ako elektrické auto zapríčinené nielen čisto technologickými, ale nutne aj sociálnymi príčinami? Aké rozličné vzťahy sú medzi (napr. dopravnými) sieťami? Napadajú vás analogické prípady z iných oblastí? 6. Aký je vzťah aktivity a pasivity medzi aktérmi a sieťami? Ako sa realita aktérov líši v odlišných sietiach? Ako môže vyzerať „vyjednávanie medzi realitami“ v jednej sieti, napr. pri operácií mozgu? 7. Prečo actor-network theory paradoxne nie je teória? Čo znamená, že ANT bádateľky a bádatelia sú „amatéri reality“? A ak má byť ANT teóriou, ako sa musí zmeniť význam slova „teória“? 8. V čom sa líši foucaltovský „sociálny rád“ a „módy usporiadavania“ ANT? Akú nezastúpiteľnú rolu hrajú veci v sociálnom ráde a módoch usporiadavania? 9. Akými spôsobmi rozličné reality alebo módy usporiadavania sú a musia byť koordinované? 10. Aké sú rozličné pojmy a ich výhody a nevýhody, ktoré Mol navrhuje pre označenie vzťahov, ktoré chce popísať ANT?
7. 3. Poistka: Kryštof Kerndl Martin Holbraad, Morten Axel Pedersen, The Ontological Turn: An Anthropological Exposition, Cambridge University Press. 2017, s. 1-24. 1. Aké sú exemplárne „a-ha! momenty“ tradičnej antropológie, ktoré autori vymenovávajú, a aké základné predpoklady nás nútia prehodnocovať? Napadajú vás nejaké analogické momenty z vlastného štúdia? 2. Ako rozlične tradičné teoretické postupy spracovávali tieto „a-ha! momenty“? Do rámca akej „väčšej misie“ ich spracovávajú? 3. V čom sa líši prístup ontologického obratu a aká je jeho centrálna myšlienka? Aký je podľa nej vzťah medzi antropologickým a ontologickým? 4. V akom zmysle má ontologický obrat metodologický, a nie metafyzický alebo filozofický charakter? Ako obracia epistemologické problémy v ontologické otázky? 5. Ako sa obracia vzťah medzi etnografickými a analytickými materiálmi? Ako to autori ilustrujú na maorských daroch? 6. Aký je podľa autorov vzťah ontologického obratu k predchádzajúcej antropologickej tradícií? 7. Čo znamená prvá „ontologická zátačka“, reflexivita? 8. Aké radikálne dôsledky vyvádzajú autori z toho, že sa pracuje výlučne s adjektívom „ontologický“, ale nie so substantívom „ontológia“? V čom sa tento prístup líší od postmoderného „civenia do pupku“? 9. Prečo nie je ontologický obrat relativizmom? Stačí zhrnúť stručne. 10. Čo znamená druhá „ontologická zátačka“, konceptualizácia? V akom zmysle je kľúčová pre ontologický obrat? 11. V akom vzťahu sú podľa autorov vysvetlenie a konceptualizácia, t. j. otázky „prečo“ (ľudia robia to a to?) a „čo“ (je to a to?)? 12. V akom vzťahu sú podľa autorov interpretácia a konceptualizácia? Ako ilustrujú tento rozdiel napr. na eliadovskom večnom návrate a maussovských oduševnelých daroch? 13. Čo znamená tretia „ontologická zátačka“, experimentácia? 14. Akú rolu hrá zlyhanie a čo znamená úspech v ontologických antropologických analýzach? 15. V akom zmysle je experimentácia tiež sebaexperimentovaním a aký status majú „v teréne“ myšlienky samotnej antropologičky či antropológa?
14. 3. Poistka: Anet Roztomilá, Lukáš Dvořáček Budeme pokračovať Holbraadom a Pedersenom od otázky 10. Následne sa vrátime k mnohým otázkam, ktoré vyvstali na minulej hodine na značne abstraktnej rovine, a skúsime stručne načrtnúť konkrétnejšie ilustrácie (napr. ako by mohli vyzerať „ontologicky inšpirované“ postrehy u antického Grécka). Každopádne mnohé z nich priamo adresuje článok od Viveira de Castra „Perspectival Anthropology and the Method of Controlled Equivocation“, kde uvidíme, ako konkrétne vyzerá „ontologicky nabitá“ analýza. On má občas tendenciu písať dosť filozoficky ťažkým jazykom, tak sa netrápte, ak náhodou nebudete vedieť zodpovedať všetky otázky, snáď sa všetko uspokojivo vysvetlí a okomentuje na hodine. Pre úvod len napíšem, keďže ekvivokácia (dvojznačnosť či mnohoznačnosť) je zásadný pojem v texte, na osvetlenie krátku ilustráciu tohto pojmu na stredovekej teológií, kde má ten pojem filozofickú prominenciu v opozícií k univocite (jednoznačnosti). Debata o ekvivokácií a univocite povstala totiž z toho, v akom zmysle sa vypovedajú predikáty ako dobro, láska, ale aj vôbec bytie, o Bohu a ľuďoch. Pre tých, ktorí zastávali ekvivokáciu, tak keď hovoríme o Bohu, že je láska, tak to znamená niečo iné, než keď hovoríme o ľudskej láske – napr. podľa Tomáša Akvinského je ten vzťah analogický, t. j. keď hovoríme o Bohu, že je dobrý, tak to znamená niečo analogického, ale teda v konečnom dôsledku to má iný (len podobný) význam, než keď hovoríme o ľuďoch, že sú dobrí. Naopak Duns Scotus zastával univocitu, t. j. napr. že „dobrý“ vo výrokoch „Boh je dobrý“ a „ľudia sú dobrí“ má ten istý význam – Boh je akurát nekonečne dobrý, my konečne dobrí, ale je to rozdiel stupňa, nie druhu. Eduardo Viveiros de Castro, „Perspectival Anthropology and the Method of Controlled Equivocation,“ Tipití: Journal of the Society for the Anthropology of Lowland South America 2 (1), 2004, 3-22. 1. Akú rolu hrá v antropológií komparácia a aké dva druhy komparácie sa v texte rozlišujú? Aký je medzi nimi podľa Viveira de Castra vzťah? 2. V akom zmysle komparácia ako „konštitutívne pravidlo disciplíny [antropológie] zahŕňa proces prekladu a v čom podľa autora spočíva „umenie antropológie“? 3. Prečo má antropológia komparovať a prečo naopak nie? Aké sú známky dobrého prekladu? 4. Akú ontológiu prezentuje indiánsky perspektivizmus? Ilustrujte na krvi/maniokovom pive, príp. ceremoniálnom dome/bahnitej soľnej kaluži. 5. V akom vzťahu je indiánsky perspektivizmus k antropologickej ontológií? 6. Ako sa vzťahuje perspektivistický preklad k synonymám a homonymám? 7. Zhrňte anekdotu, kde ako kolonizátori, tak domorodí ľudia testovali ľudskosť tých druhých. V čom sa tieto testy líšili a aký predpokladali vzťah k duši a telu? 8. Akú rolu zohráva ekvivokácia ako v tejto anekdote, tak v mýte o človeku stratenom v lese, ktorý je v cudzej dedine pozvaný na maniokové pivo? 9. Akú centrálnu rolu pripisuje autor ekvivokácií pre antropológiu? 10. Aký je v indiánskej kozmológií vzťah medzi uhlami pohľadu a vecmi a bytosťami, či vôbec svetmi? 11. Aký je rozdiel medzi ekvivokáciou a chybou, omylom alebo podvodom? Aký je opak ekvivokácie? 12. Ako Greg Urban vníma spoločnosť, diskurz, a „geografické podmienky a biologické esencie“, a ako sa vzťahujú k dvom typom faktom podľa filozofa Johna Searla? 13. Ako kontrastne podľa mýtov vnímajú svet Šoklengovia? 14. Ako tradične antropológia rieši tieto rozpory skrz pojmy metafory a doslovnosti a ako sa u Urbana tieto pojmy distribuujú na pojmy rodiny, spoločnosti, prírody? Napadá vás, prečo Viveiros de Castro píše, že sa v tom nemýli úplne? (poznámka: pôvodne mi tu z nejakého dôvodu "ušli" úvodzovky - bolo tu "nemýli úplne" - aj keď nejde o citát, ale o parafrázu textu - týka sa vety "Was Urban wrong [...]? I do not believe so." na s. 15. Ak to niekoho zmiatlo a zbytočne tam hľadal presne tú formuláciu, tak sa ospravedlňujem.) 15. Akej antropologickej chyby sa podľa autora Greg Urban dopúšťa a k akej redukcií táto chyba vedie? 16. Ako sa rozličné ontológie „nás“ a „ich“ zračia v oslovení „švagor“ u amazonských indiánov tam, kde my používame oslovenie „brat“, resp. v dominancií idiomu sňatkového príbuzenstva u amazonských indiánov a kontrastne dominancií idiomu pokrvného príbuzenstva u nás?
21. 3. Poistka: Adam Foltýn, Aneta Vyškovská Pokračujeme vo Viveirovi de Castrovi v otázke 4.
28. 3. Hodina zrušená kvôli Protestu proti podfinancování sociálněvědních a humanitních oborů na VŠ.
4. 4. Poistka: Benjamín Mikluščák, Matyáš Lednický Pokračujeme vo Viveirovi de Castrovi od otázky 15. (Na úvod ešte zrekapitulujem, v akom zmysle sa má teda naše antropologické mysleni zároveň inšpirovať cudzími kozmológiami, ale neprejsť do syntézy, práve preto, že sa má zachovať ekvivokácia/diferencia medzi radikálne odlišnými predstavami, nemajú sa tieto predstavy zjednotiť. Čo je debata, ktorá bola kvôli času utnutá na poslednej hodine.) Následne sa dostaneme k druhému článku Viveira de Castra, ""Immanence and Fear: Stranger-events and Subjects in Amazonia". Otázok k nemu je síce dosť, ale predpokladám, že ho prejdeme rýchlejšie, keďže v mnohom ide o rekapituláciu už prebraných tém, akurát rozvinutú v ďalších zásadných rozmerov, ako napr. v témach metamorfózy alebo kanibalizmu. Eduardo Viveiros de Castro, „Immanence and Fear: Stranger-events and Subjects in Amazonia,“ prel. David Rodgers, HAU: Journal of Ethnographic Theory 2 (1), 2012, 27–43. 1. Aký bol vzťah ideálov moderny k strachu a ako to dopadlo? 2. V čom sa líši náš a indiánsky prístup k strachu? Čomu sa indiáni smejú a čoho sa boja? 3. Prečo „každý, kto má konečník, cíti strach“ a v čom sa konečník a strach podobajú? 4. Zhrňte taulipangský mýtus o tom, ako ľudia a zvieratá získali konečník. 5. Aký charakter má indiánsky illud tempus (či „prekozmologický svet“), ktorý sa aj v tomto mýte odkrýva? Čím skončil a čo sa stalo s jeho základnou charakteristikou? 6. Akú rolu tu hrá orgán úst a ako z takejto kozmológie vyplýva kanibalizmus, resp. „nemožnosť nebyť kanibalom“? 7. Čo v takejto kozmológií znamená „ľudskosť“ a čo z toho vyplýva pre našu ľudskosť? 8. Prečo nemáme súdiť bytosti podľa toho, ako vyzerajú? 9. Aký je vzťah medzi odlišnými perspektívami, napríklad jaguárou a človečou, a prečo a ako je občas nutné stelesniť iné (než človečie) perspektívy? 10. Aký je pri love či strete s duchmi vzťah medzi očami a ústami, čo môžu oči alebo zuby stelesňovať? Akú rolu zohráva očný kontakt, „vidieť“ a „byť videný“? 11. Aký je vzťah choroby a metamorfózy a prečo „chorý človek už viac nespoznáva príbuzných“? 12. Čo majú spoločné a v čom sa líšia nambikwarské telesné ornamenty a brazílske občianske preukazy, a v čom sa podobá polícia na duchov? 13. Ako vyzerá „vojna svetov“ v americkej kozmopraxií, v akých interakciách k nej dochádza a čo sa v nich deje s „ľudskosťou“? 14. V akom vzťahu je solipsizmus západnej moderny a amazonská obsesia s kanibalizmom, a domorodá kategória nadprirodzeného s našou existenciou v štáte? 15. Prečo je „skoro-udalosť“ základným módom existencie nadprirodzeného a kde takéto „skoro-udalosti“ zakúšame my? 16. V akom zmysle sú jaguári a štát „antitézou príbuzenstva“? 17. Čo sa deje pri kanibalizme, v čom sa podobá šamanizmu a v čom sa líší od lovu? 18. Aká radikálne odlišná filozofia od našej sa odkrýva v takejto kanibalistickej kozmopraxií, a ako sa prejavuje v otázkach „prototypu Iného“, náklonnosti a nevraživosti, Boha a božstiev, existencie a myslenia?
11. 4. Poistka: pokračujú Benjamín Miklusčák a Matyáš Lednický u Viveira de Castra (vzhľadom na nevyzpytateľnosť tempa s tým, že už som predpokladal magisterské referáty, tak poistka na túto hodinu nebola. U Descolu je tak poistkovanie dobrovoľné a keď tak si spoločne poradíme bez nej). Pokračujeme v „Immanence and Fear" od otázky 10. Ak sa nám podarí dokončiť text, tak sa presunieme na chvíľu ku klasickejšiemu antropologickému prístupu Phillipa Descoly, konkrétne ku kapitole, kde predstavuje svoj kľúč k modelu štyroch typov ontológií (a na nasledujúcich hodinách magisterské študentky a študent ich v referátoch predstavia konkrétne). Tiež vzhľadom na záujem vkladám do SISu ako bonus text „Brain Death and Organ Transplantation: Cultural Bases of Medical Technology" od Emiko Ohnuki-Tierney et al., kde sa rieši iné poňatia telesnosti (resp. inak konceptualizované sídla osobnosti/identity v tele) v mainstreamovom západnom a japonskom ponímaní, a implikácie takto odlišných poňatí pre medicínsku prax, resp. akceptáciu či odmietnutie určitých medicínskych technológií.
18. 4. Na hodine budú magisterské referáty: spoločné čítanie je kapitola, ktoré osvetľuje kľúč, z ktorého Descola vyvodzuje typy ontológií. Otázky sú čisto návodné, aby vytvorili osnovu pre čítanie, na hodine si akurát zrekapitulujeme otázku 7 ako úvod pre referáty. Phillipe Descola, Beyond Nature and Culture, prel. Janet Lloyd, The University of Chicago Press, 2013, 115–125 (od „The Other Is an 'I'") 1. Zhrňte v skratke, čo autor myslí „interioritou“ a „fyzikalitou“. 2. Akú univerzalistickú premisu, čo sa týka ľudského sebavnímania, autor predkladá, a akým lingvistickým argumentom ju podopiera? Ako sa má k predkladanej univerzálnosti rozdielu interioritou a fyzikalitou? 3. Na akých príkladoch autor dokladá, že zakúšanie a vedomie rozdielu medzi „vnútorným ja“ a „telesným ja“ je zakotvené aj v každodennom živote? 4. Aký je tomto prípade autorov lingvistický argument pre univerzálnosť tohto rozdielu? 5. Ako fundamentálne sa môžu naprieč svetom poňatia interiority líšiť a čo majú spoločné? 6. Prečo je podľa autora opozícia medzi interioritou a fyzikalitou adekvátnejšia než opozícia prírody a kultúry? 7. Ako daná opozícia ponúka základ na vnímanie iných bytostí a vecí, a ako z nej vyplývajú štyri typy ontológií? 8. Prečo autor rehabilituje zastaralé antropologické pojmy ako animizmus a totemizmus? 9. Ako totemizmus ponímal Lévi-Strauss a ako sa líši od jeho predstavy napr. správanie ačuarských žien k rastlinám a ačuarských mužov k loveným zvieratám? Aký „symetrický obrat“ z toho autor vyvodzuje pre antropologickú teóriu? 10. Čo autor myslí sociologickými a ontologickými realitami a aký je podľa neho medzi nimi vzťah? Magisterské referáty Animizmus: kap. 6, „Animism Restored", s. 129-143. – zhrniem ja, keďže v základných obrysoch pôjde o rekapituláciu toho, čo sme videli u Viveira de Castra (resp. Descola explicitne vníma perspektivizmus ako podmnožinu animizmu, s čím zas naopak Viveiros de Castro explicitne nesúhlasí, tak na hodine tento nesúhlas osvetlím) Totemizmus: kap. 7, „Totemism as an Ontology", s. 144-171. – Jan Černín Naturalizmus: kap. 8, „The Certainties of Naturalism", s. 172-200. – Jana Pinto Analogizmus: kap. 9, „The Dizzying Prospects of Analogy", s. 201-231. – Zora Hrabáková
25. 4. Poistka: Abraham Mauer Na hodine som anticipoval, že budeme čítať text od Marisol de la Cadeny. Vzhľadom však na to, že silne vychádza z významnej súčasnej filozofky Isabelle Stengers, tak som sa (aj vzhľadom na klasifikáciu semináru) rozhodol, že ešte predtým si dáme jeden filozofický text. Podobne ako bol prípad u Viveira de Castra, aj tento text je dosť hutný, tak sa moc netrápte, ak sa náhodou zamotáte, príp. ak nebudete rozumieť každej partikulárnej myšlienke, stačí sa orientovať v celkovej línií, a na seminári sa jednotlivé nejasnosti pokúsime vyriešiť. Isabelle Stengers, „The Cosmopolitical Proposal,“ prel. Liz Carey-Libbrecht, in: Bruno Latour, Peter Weibel (ed.), Making Things Public, MIT Press. 2005, 994–1003. 1. Čo je cieľom „kozmopolitického návrhu“, ako ho autorka predkladá hneď na začiatku? 2. Aké sú dva významy kozmopolitizmu, antický a kantiansky, od ktorých sa autorka dištancuje? 3. V čom je inšpiratívny idiot? V čom je autorkin kozmopolitický návrh „idiotský“ a ako sa tým líši od Kantovho kozmopolitizmu? 4. Čo pre autorku znamená „kozmos“ a ako sa dá stručne kozmopolitický návrh zhrnúť? 5. Ako autorka rozlišuje medzi rovnosťou a ekvivalenciou? V akom zmysle je kozmos „operátorom zrovnoprávnenia“, čo má politickým aktérom neustále pripomínať, a ako sa podobá Kristovi, ktorého vzýval Cromwell? 6. Zhrňte príklad testovania na zvieratách, a čo na ňom autorka ilustruje. Aká dilema je v ňom prítomná? Akými „anestetickými“ rituálmi a naratívmi sa s touto dilemou bežne zachádza, a aká radikálne odlišná prax naopak vyplýva z kozmopolitického návrhu? 7. Aký vzťah má medzi sebou ethos (spôsob života určitej bytosti) a oikos (habitat danej bytosti)? Ako by sa tento vzťah mohol prejaviť konkrétne u výskumničiek a výskumníkov, ak by ich oikos – laboratórium – premenil podľa kozmopolitického návrhu? 8. Rovnako zhrňte príklad zatvárania výrobných podnikov a masívneho prepúšťania. Aké analógie autorka vidí s testovaním na zvieratách, a opäť, čo radikálne odlišné od bežnej praxe predkladá kozmopolitický návrh? Ako môže takto návrh viesť k zmenám, aj keď sám „idiotsky“ nepredkladá žiadne alternatívne riešenie? 9. Ako sa stavia kozmopolitický návrh k ideálom a pojmom (ako „všeobecný záujem“), ktoré transcendujú a predurčujú konkrétne záležitosti? Akú „utopickú“ možnosť politickej zhody naopak implikuje? 10. Ako sú „stakeholderi“ a podnikatelia (podobne ako mechanické sily) príkladom „emergencie bez transcendencie“ a aké problémy v sebe takáto slobodná tržná emergencia obnáša? 11. V akom zmysle je biologický model iným príkladom emergencie bez transcendencie? V čom sa radikálne odlišuje od „podnikateľského ducha“ a v čom sa mu naopak podobá? 12. V akom zmysle môžu tieto dva modely slúžiť navzájom ako protilátky, t. j. ako nás „kozmos“ (v zmysle harmónie celku) môže ochrániť pred „politikou“ a naopak „politika“ (v zmysle individuálnych záujmov) pred „kozmom“? 13. Aký typ emergencie (v kontraste k mechanickému) predstavuje chémia 18. storočia a v čom sa mu podobá čínske poňatie manipulácie? Čo z takéhoto umenia chémie vyplýva pre politiku a ako je takto politika umením? 14. Ako vyzerá palaver, africký typ dlhej schôdze, kde sa riešia konflikty? V čom sa podobá umeniu starej chémie? 15. Ako sa dá takéto umenie zahliadnuť v rituáloch súčasných amerických novopohanských čarodejníc? 16. Ako autorka rozlišuje figúru odborníka a diplomata? Akú rolu majú mať diplomati vo vzťahu k odborníkom? 17. Čo z kozmopolitického návrhu vyplýva pre „slabé“ zúčastnené strany, ktoré sa nepodieľajú na rozhodovaní, aj keď ich to rozhodovanie priamo ohrozuje?
2. 5. Poistka: Veronika Cizlerová (k Stengers), Natálie Víšková, Jana Převrátilová (k de la Cadene) Pokračujeme od Isabelle Stengers od otázky 14. Potom budeme pokračovať sľubovaným článkom od Marisol de Cadeny, kde sa "vrátime" späť do Južnej Ameriky, ale tentokrát do Ánd, nie do Amazónie. Ako som anticipoval, v jej článku sa splietavajú motívy ako od Stengers, tak od Viveira de Castra a Latoura, a daný článok sa tak dá vnímať ako pekné vyvrcholenie semináru, kde uvidíme mnohé z prebraných myšlienok v aplikácií. Preto si ho preberieme aj podrobnejšie, takže počet otázok môže vyzerať strašidelne, ale predpokladám, že to stihneme maximálne do otázky 19, takže stačí si to pripraviť potiaľ. Čo sa týka poistiek: keďže Veronika mala byť minule jednou z poistiek, ale bola chorá, tak bude poistkou na zvyšné štyri otázky od Stengers, a Natálie a Jana prevezmú poistkovanie od de la Cadeny. Marisol de la Cadena, „Indigenous Cosmopolitics in the Andes: Conceptual Reflections beyond ‚Politics‘,“ Cultural Anthropology 25 (2), 2010, 334–370. (na s. 352 končia otázky na túto hodinu) 1. V čom je bezprecedentná súdobá politická rekonfigurácia v Južnej Amerike? Čo domorodá politika (ako ju odhaľuje dopis Humberta Cholanga Benediktovi XVI.) činí s náboženskou praxou a ako prekračuje „politiku, ako ju poznáme“? Ako sa tento moment prejavil v novej ekvádorskej ústave a ako podráždil vtedajšieho prezidenta Rafaela Correu? 2. Aký vplyv môže mať prítomnosť „bytostí zeme“ v politike na našu hegemóniu a aký status im prisudzujeme my? V akých rituáloch sa táto politická prítomnosť „bytostí zeme“ prejavila a ako túto prítomnosť interpretovali euroamerické média? 3. Popíšte bytosť zeme Ausangate a demonštráciu, ktorá sa konala proti novej bani v jej masíve. 4. Popíšte rozličné protestné motivácie. V čom sa podobala a v čom líšila protestná motivácia autorky a jej priateľa Nazaria? V čom sa zhodovali a v čom sa od seba líšili postoje miestnych významných činiteľov? 5. Čo si o posvätných horách myslel vtedajší peruánsky prezident Alan García a ako na neho reagovali ľavicoví komentátori? 6. Aké „analytické pokušenia“ v rámci nášho politického myslenia sa ponúkajú na vysvetlenie eskalácie protestov proti ťažbe kovov v Peru a v čom sú nedostatočné? 7. V čom spočíva „prax zeme“? Aké vlastnosti majú bytosti zeme, a ako sa líšia od existencie objektov, ktorú im prisudzujeme my? 8. Ako prítomnosť bytostí zeme v sociálnych protestoch môže „spomaliť naše myslenie“ a narušiť veľké rozdelenie moderny medzi vedou a politikou? 9. Zhrňte, ako Chantal Mouffe poníma rozdiel medzi „politickým“ a „politikou“, antagonizmom a agonizmom, nepriateľom a súperom. Ako sa to prejavuje na politickom bojovom poli, ktoré vytvorila súčasná hegemónna biomoc, a akú rolu v tejto hegemónií hrá rozdelenie medzi ľudstvom a prírodou? 10. Kedy bol ešte v dejinách viditeľný antagonizmus medzi Európanmi a lokálnymi inými-než-ľudskými bytosťami, a kedy sa utíšil? Ako bol tento antagonizmus a jeho stíšenie artikulovaný v teológií a filozofií? 11. Ako je rasizmus (a koncept rasy vôbec), rozdiel medzi nadradenými a podradenými ľuďmi, zakotvený v ontologickej dištinkcií medzi ľuďmi a prírodou? Akú rolu hrala táto dištinkcia vo vojne medzi svetom kolonizátorov a kolonizovaných? 12. Aký svet povstal z týchto dvoch kľúčových opozícií (medzi ľudstvom a prírodou, a medzi a nadradenými a podradenými rasami)? Čo sa v ňom stalo s inými-než-ľudskými bytosťami a s afektívnymi (nevedeckými) vzťahmi s týmito bytosťami? 13. V akom zmysle je pre Carla Schmitta pluriverzum podmienkou možnosti politického a prečo podľa tejto línie myslenia v západnom svete politické zmizlo? 14. Čo môže objavenie andských domorodých praktík a kozmológií v politike znamenať pre západnú hegemóniu a biopolitiku pokroku a pre vojnu medzi kolonizátormi a kolonizovanými? 15. Zhrňte koncept „parciálnych spojení“ od Marilyn Strathern. Aky vzťah sa skrz neho črtá medzi rozličnými „spoločensko-prírodnými svetmi“? Ako sa skrz neho dá dejinne poňať andská domorodosť vo vzťahu ku kresťanstvu, občianstvu, a moderne? 16. Akú prítomnosť umožňuje parciálne spojenie andskej domorodosti na súčasnej verejnej politickej scéne? Skrz aké hegemónne rámce formulovali domorodí aktivisti a aktivistky svoje politické požiadavky? A v akých frázach sa prejavuje „exces“, ktorý hegemóniu presahuje, a ako obvykle s týmto excesom pracujú? 17. Aké podmienky kladie moderná politika (ako liberálna, tak ľavicová) na indiánky a indiánov, aby ich akceptovala? V akom zmysle sú tieto podmienky hegemónne a aké limity kladú indiánskej inklúzií? 18. Ako domorodci a domorodkyne prekračujú tieto limity a tým narušujú hegemóniu, konkrétne napr. v novej ekvádorskej ústave? 19. Ilustrujte, ako sú Ausangate a Macchu Picchu sídlami ekvivokácie, a ako tieto hory/bytosti náležia viac než do jedného sveta. Ako sa interpretuje politický konflikt, ktorý sa ich týka, keď je ekvivokácia zahmlená, a ako môže vedomie ekvivokácie transformovať tieto konflikty? 20. Popíšte peruánsky odboj, ktorý viedol Mariano Turpo, proti vlastníkovi haciendy. Ako Mariano snúbil rolu roľníckeho politického vodcu a pampamisayoqa, t.j. rituálneho špecialistu, ktorý komunikuje s krajinou? 21. Opíšte, čo znamenajú kečuánske koncepty ayllu a uyway. Aký vplyv malo zabratie pôdy haciendou na miestne ayllu a akú rolu v tom hrala Ausangate? 22. Ako to motivovalo Marianov boj proti haciende, a čo sa odohrávalo v „tieni roľníckeho hnutia za navrátenie spoločnej pôdy“? T. j. v akom zmysle síce šlo o „miestne roľnícke hnutie za navrátenie spoločnej pôdy“, ale zároveň to bolo niečo viac? 23. Ako sa dá na tomto prípade, konkrétne na rozličných postojoch Mariana a jeho ľavicových partnerov v boji, ilustrovať, že „krajina“ je ekvivokáciou, a čo táto ekvivokácia umožnila? 24. Aké radikálne odlišné dôsledky vyplývajú z rozličných spôsobov ťažby kovov pre vzťah s bytosťami zeme? 25. V akom zmysle je v protestoch proti bani „životné prostredie“ ekvivokáciou a aké rozličné motivácie proti bani z tejto mnohoznačnosti povstávajú? 26. Ilustrujte na roľníckom a environmentálnom boji proti nadnárodnej korporácií a jej zlatej bani otázku ontológie hory Cerro Quilish, t. j. čím pre jednotlivé zúčastnené strany je. 27. Čo nás viditeľnosť bytostí zeme v politike môže podnietiť, aby sme prehodnotili, keď „spomalíme“? Akých starých odpovedí sa musíme vzdať, aby sme túto príležitosť na prehodnotenie využili? 28. Čo znamená a čo neznamená „ontologizácia pluralizácia politiky“? Ako vyzerá utopická idea pluriverza, ktorú autorka predostiera, a čím sa líši od súčasnej politickej praxe? 29. Aké dva kroky rekonceptualizácie sú podľa autorky nutné pre pluriverzálnu politiku? 30. Čo by sa v pluriverzálnom politickom ráde narozdiel od súčasného rádu bralo vážne? Ako by v ňom mohol vyzerať konflikt a čím by sa líšil od súčasných konfliktov?
9. 5. Poistka: Tomáš Studenovský, Petr Novák Dokončíme článok od de la Cadeny (od otázky 11) a ideálne stihneme koliečko a všeobecnú diskusiu ku Graeberovej kritike ontologického obratu. (Otázky na neho vypisovať nebudem, keďže tie nestihneme určite.) David Graeber, „Radical Alterity Is Just Another Way of Saying ‘Reality,’“ HAU: Journal of Ethnographic Theory 5, 2015, 1-41. Poslední úprava: Galovič Roman, Mgr. (03.05.2023)
|
|
||
|
Zložená skúška z antropológie náboženstva je výhodou, keďže poskytuje základ, ktorý čítané texty reflektujú a prehodnocujú. Nie je však nutnosťou, a zovrubný prehľad kľúčových myšlienok bude poskytovaný v priebehu semináru. Poslední úprava: Galovič Roman, Mgr. (16.01.2023)
|