Púnske terakoty v centrálnom Stredomorí v 5. až 2. storočí pred Kr.

• Název práce v jazyce práce (slovenština): Púnske terakoty v centrálnom Stredomorí v 5. až 2. storočí pred Kr.
• Název práce v češtině: Punské terakoty v centrálním Středomoří v 5. až 2. století př. n. l.
• Název v anglickém jazyce: Punic Terracottae in the Central Mediterranean during the 5th to 2nd Centuries BCE
• Klíčová slova: terakoty|antické Stredomorie|púnska kultúra|klasické obdobie|helenizmus
• Klíčová slova anglicky: terracottae|ancient Mediterranean|punic culture|classical period|hellenism
• Akademický rok vypsání: 2022/2023
• Typ práce: diplomová práce
• Jazyk práce: slovenština
• Ústav: Ústav pro klasickou archeologii (21-UKAR)
• Vedoucí / školitel: Marek Verčík, Dr. phil.
• Řešitel: skrytý - zadáno a potvrzeno stud. odd.
• Datum přihlášení: 29.06.2023
• Datum zadání: 30.06.2023
• Schválení administrátorem: bylo schváleno
• Datum potvrzení stud. oddělením: 30.06.2023
• Datum a čas obhajoby: 04.09.2023 09:00
• Odevzdaná/finalizovaná: ne
• Oponenti: Mgr. Jan Kysela, Ph.D.

Zásady pro vypracování

Cieľom tejto práce o Púnskych terakotách v západnom Stredomorí v období od 5. do 2. storočia pred n. l. je analyzovať a zhodnotiť význam týchto artefaktov z hľadiska histórie, kultúry a umenia púnskych kultúr na Sicílii a Sardínii. Zameriava sa na individuálne charakteristiky jedinca v spoločnosti v súvislosti s náboženskými a pohrebnými rituálmi, berúc v úvahu okrem iného aj gender. Práca bude spočívať na komplexnej metodológii, ktorá zahŕňa štúdium archeologických nálezov z rôznych lokalít a kontextov a porovnanie s existujúcimi teóriami a hypotézami. Výsledky tejto práce by mali prispieť k lepšiemu porozumeniu a interpretácii Púnskej kultúry a umenia v západnom Stredomorí.
V rámci práce bude tiež zahrnuté porovnanie využitia púnskych terakôt na Sicílii a Sardínii, zdôrazňujúce podobnosti a rozdiely v ich kultúrach a umeleckých tradíciách. Táto komparatívna analýza poskytne pohľad na regionálne rozdiely v púnskej kultúre a umení, ako aj ich vplyvy na seba navzájom. Ďalším aspektom, ktorý táto práca rieši, je otázka identity. Cieľom práce je skúmať, ako Púnska kultúra vyjadrovala identitu, individuálnu aj kolektívnu, cez svoje umelecké diela prostredníctvom skúmania individuálnych portrétov a ich rodových znakov. Analýza bude zohľadňovať aj vplyvy vonkajších kultúr, ako sú grécka a rímska kultúra, na tvorbu Púnskej identity v západnom Stredomorí.

Seznam odborné literatury

AUBET, M. 2001: The Phoenicians and the West: politics, Colonies, and Trade.2 Cambridge.
BECHTOLD, B. 1999. La necropoli di Lilybaeum. Rome.

BERTRAN, M. 2019: Funerary ritual. In C. López-Ruiz & B.R. Doak (eds.): The Oxford handbook of the Phoenician and Punic Mediterranean. Oxford university. Oxford, 292-306.

BOHAK, G. 2005: Ethnic Portraits in Greco-Roman Literature. In E.S. Gruen (eds.): Cultural Borrowings and Ethnic Appropriations in Antiquity. Stuttgart, 207–37.

BONDI, S. 2014: Phoenicity, punicities. In J. Quinn & N. Vella (eds.): The Punic Mediterranean: Identities and Identification from Phoenician Settlement to Roman Rule. British School at Rome Studies. Cambridge, 58-68.

DE VINCENZO, S. 2019: Sicily. In C. López-Ruiz & B.R. Doak (eds.): The Oxford handbook of the Phoenician and Punic Mediterranean. Oxford university. Oxford, 537-550.

FARISELLI, A. C. 2002: I mercenari di Cartagine. Rome.

GARNAND, B. 2019: Phoenicians and Carthaginians in the western imagination. In C. López-Ruiz & B.R. Doak (eds.): The Oxford handbook of the Phoenician and Punic Mediterranean. Oxford university. Oxford 697-705.

HODOS, T. 2006: Local Responses to Colonization in the Iron Age Mediterranean. New York.

LIPIŃSKI, E. 1992: Dictionnaire de la civilisation phénicienne et punique. Turnhout: Brepols.

LÓPEZ-RUIZ, C. 2010: When the Gods Were Born: Greek Cosmogonies and the Near East. Cambridge.

MARKOE, G. 2000: Phoenicians. London.

MARTIN, R. S. 2017: The Art of Contact: Comparative Approaches to Greek and Phoenician Art. Philadelphia.

MOSCATI, S. 1968: Fenici e Cartaginesi in Sardegna. Milan.

MOSCATI, S. 1968: The World of the Phoenicians. London.

MOSCATI, S. 1975: Foiničané. Praha.

MOSCATI, S. 1988: The Phoenicians. Milan.
NÚÑEZ, F. 2019: Pottery and trade. In C. López-Ruiz & B.R. Doak (eds.): The Oxford handbook of the Phoenician and Punic Mediterranean. Oxford university. Oxford, 327-344.

PRAG, J. 2006: Poenus Plane Est — But Who Were the ‘Punickes’. Papers of the British School at Rome 74, 1-38.

ROPPA, A. 2019: Sardinia. In C. López-Ruiz & B.R. Doak (eds.): The Oxford handbook of the Phoenician and Punic Mediterranean. Oxford university. Oxford, 520-531.

QUINN, J. C. 2018: In Search of the Phoenicians. Princeton.

VAN DOMMELEN, P. 2014: Punic identities and modern perceptions in the western Mediterranean. In J. Quinn & N. Vella (eds.): The Punic Mediterranean: Identities and Identification from Phoenician Settlement to Roman Rule. British School at Rome Studies. Cambridge, 42-57.

VAN DOMMELEN, P., and GÓMEZ BELLARD, C. 2008: Rural Landscapes of the Punic World. London.

VELLA, N. 2014: The invention of the Phoenicians: On object definition, decontextualization and display. In J. Quinn & N. Vella (eds.): The Punic Mediterranean: Identities and Identification from Phoenician Settlement to Roman Rule. British School at Rome Studies. Cambridge, 24-41.
WEBSTER, G. S. 2015: The Archaeology of Nuragic Sardinia. London.