Skepticizmus Kozmického veku vo filmoch Václava Mergla: Laokoon, Krabi a Homunkulus.

• Název práce v jazyce práce (slovenština): Skepticizmus Kozmického veku vo filmoch Václava Mergla: Laokoon, Krabi a Homunkulus.
• Název práce v češtině: Skepticizmus Kosmického věku ve filmech Václava Mergla: Laokoon, Krabi a Homunkulus.
• Název v anglickém jazyce: The Space Age Skepticism in the Films of Václav Mergl: Laokoon, Crabs and Homunculus.
• Klíčová slova: Václav Mergl|animovaný film|Laokoon|Krabi|Homunkulus|Hannah Arendtová|skepticizmus|technológia
• Klíčová slova anglicky: Václav Mergl|animated film|Laokoon|Crabs|Homunculus|Hannah Arendt|skepticism|technology
• Akademický rok vypsání: 2021/2022
• Typ práce: bakalářská práce
• Jazyk práce: slovenština
• Ústav: Katedra filmových studií (21-KFS)
• Vedoucí / školitel: doc. PhDr. Kateřina Svatoňová, Ph.D.
• Řešitel: skrytý - zadáno a potvrzeno stud. odd.
• Datum přihlášení: 11.01.2022
• Datum zadání: 11.01.2022
• Schválení administrátorem: zatím neschvalováno
• Datum potvrzení stud. oddělením: 12.01.2022
• Datum a čas obhajoby: 06.09.2022 09:00
• Datum odevzdání elektronické podoby: 13.08.2022
• Datum proběhlé obhajoby: 06.09.2022
• Odevzdaná/finalizovaná: odevzdaná studentem a finalizovaná
• Oponenti: doc. Mgr. Lucie Česálková, Ph.D.
• Ocenění: Práce byla navržena na ocenění

Zásady pro vypracování

Primárnym cieľom práce bude interpretovať tri vybrané filmy českého výtvarníka a filmára Václava Mergla (Laokoon [1970], Krabi [1976] a Homunkulus [1984]) za pomoci tzv. vesmírneho (či technologického) skepticizmu Hanny Arendtovej. Ostatné teoretické texty budú vyberané podľa potreby. Kľúčovým Arendtovej textom by pre mňa bol: „Dobytí vesmíru a velikost člověka”[1], kde filozofka vyjadruje obavu zo snáh o dobytie vesmíru, ktoré sa najvýraznejšie odohrávali v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia – vďaka čomu si toto obdobie vyslúžilo aj názov „Space Age”. Jej skepticizmus spočíva predovšetkým v polemike o pozícii ľudského subjektu vo chvíli odstúpenia od Zeme a teda odstúpenia od samého seba – podľa Arendtovej tak hrozia pokusy o desubjektivizáciu ľudského (vlastného) vnímania čo je pre ňu úkon prekračujúci hranicu ľudských možností – človek podľa nej nemôže odstúpiť sám od seba, preto ak sa o to pokúsi posúvaním hraníc smerom k niečomu čo Arendtová nazýva Archimedov bod[2] vo vesmíre, bude opakovane narážať sám na seba. Technológia spôsobuje stále väčšiu konfrontáciu s nepoznateľným – vytvára akýsi ob(d)raz „pravdy” či „reality”, závislej ale čisto od parametrov danej technológie, ktorá sa ju pokúša skúmať. Súčasne je človek vďaka vlastným technologickým vynálezom (takmer každodenne) konfrontovaný s niečim čomu môže laická verejnosť len veľmi ťažko rozumieť. Tak technológia vplýva na postoj človeka k sebe samému a teda môže meniť aj jeho celkový význam, postavenie, či veľkosť.
Konfrontácia človeka s neznámom má však i tak moc meniť ľudskú kultúru (a spoločnosť), a prinášať nové spôsoby ako pohliadať na človeka a štruktúry, v ktorých existuje. Množiace sa obrazy „spoza hraníc dosiahnuteľného” (čo viac samotné prekračovanie týchto hraníc vybranými jednotlivcami) tak môžu ovplyvňovať aj vnímanie bezprostredne okolitých javov. „Space Age” sa teda, zdá sa, zasiahol aj do vnímania pozemských javov, ale i do konkrétnejšiej podoby kultúrnych produktov. Čo sa navyše obzvlášť špecificky prejavuje v prípade žánru sci-fi. Konfrontácia s neznámym (na hraniciach dosiahnuteľnosti, ktoré však tvorí len neurčitú časť „celku”) teda v danej dobe prispieva k vrstveniu a fragmentácii vizuálneho priestoru a môže tak priblížiť obávané Arendtovej odcudzenie.
Tento teoretický základ sa v práci pokúsim aplikovať na filmy Václava Mergla: Laokoon, Krabi a Homunkulus. Ide o animované filmy, ktoré využívajú estetiku „Kozmického veku” či „Atómového veku” a objavujú sa v nich práve aj témy technologického skepticizmu, antropocentrizmu (a deantrpocentrizmu, či „odľudštenia”) či stretu človeka s neznámym, ktoré Mergl doťahuje až k satirickému poňatiu. Filmy využívajú rôzne techniky animácie či ich dokonca kombinujú do jedného celku (Homunkulus), čím súčasne tematizujú aj film ako technologické médium jednak sprostredkovávajúce a jednak metaforizujúce pohľad človeka tvárou v tvár neznámu. Tento motív konfrontácie, ktorý možno vo filmoch vysledovať však ľudský (antropocentrický) pohľad celkom neodmieta, ale vsádza ho do akéhosi dialógu, rozvíjajúceho sa na hranici chaosu, mnohosti, fragmentácie i spomínaného odcudzenia sa samému sebe – či skôr prehodnocovania vlastného postavenia v rámci opätovne objavovanej nedosiahnuteľnosti vecí. Pre filmy Václava Mergla je tiež veľmi typické tiahnutie až k témam existencializmu v kombinácii s istými „praktikami vyjednávania”. Ako implikuje aj text Hannah Arendtovej jedna z otázok, ktoré sa vynárajú je: Kam posúva rozvíjajúca sa technológia ľudský vzťah k realite (a ako nakoniec mení postavenie človeka samotného)?
Každý z filmov pre mňa zastáva metaforu inej Arendtovej myšlienky. Zjednodušene môžme povadať, že Laokoon tematizuje konflikt s neznámom o prekročení určitých hraníc v rámci snáh človeka o ovládanie tohoto neznáma a podrobenie ho svojmu vnímaniu, a tiež snahu o prispôsobenie podstaty neznámeho sebe – čo nakoniec vedie k deštrukcii. Vo filme Krabi možno vidieť problematiku stretu človeka s vlastnou technológiou, ktorá pri plnení svojich úloh človeka opäť prekročí, konfrontuje s niečim nečakaným a následne zahubí jeho i seba. Homunkulus – najnovší z troch vybraných filmov – z nich ponúka i najširšie interpretačné možnosti. Zjednodušene však už na prvý pohľad, za pomoci alchymistickej legendy, rozvíja tému kontaktu človeka s niečim úplne neznámym (časticou z vesmíru), ktoré človek v márnej snahe o ovládnutie prírody (stvorenie umelej náhražky človeka – tvora homunkula) nakoniec opäť stratí v chaose. Film sa tak pre nás stáva aj vďaka svojmu technickému prevedeniu zavŕšením tematickej línie, ktorú som sa pokúsila vytýčiť v Arendtovej texte.
Práca sa pokúsi skúmať texty i filmy tak, aby bolo možné ich vzájomne interpretovať a aktualizovať. Tiež sa v nej vynasnažím odhaliť ako dané idey možno interpretovať z pohľadu dnešného pisateľa aj keď prichádzajú celkom nové moderné myšlienkové smery v dobe, kedy sa opäť začína polemizovať o príchode ďalšieho „Kozmického veku”. Filmy súčasne z časti zasadím i do kontextu tuzemského dobového sci-fi. Pokúsim sa teda zamyslieť nad tým ako sa s touto látkou vysporiadavajú Merglove filmy ako konkrétne vizuálne kultúrne zložky, ktoré sú sami technologickým médiom animovaného filmu. Cieľom práce nebude rozriešenie konfliktu (de)antropocentrizmu, technológie a obrazu neľudského, ale problematizovanie tejto otázky vo filmoch Václava Mergla smerom k teoretickým úvahám.

[1]Hannah Arendtová, Dobytí vesmíru a velikost člověka. In: Hannah Arendtová, Mezi minulostí a budoucností: Osm cvičení v politickém myšlení. Praha: OIKOYMENH 2019, s. 270-287.
[2]Tamtiež s. 284nn.

Seznam odborné literatury

· Hannah Arendtová, Dobytí vesmíru a velikost člověka. In: Hannah Arendtová, Mezi minulostí a budoucností: Osm cvičení v politickém myšlení. Praha: OIKOYMENH 2019, s. 270-287.
· Ivan Adamovič – Tomáš Pospiszyl, Planeta Eden. Svět zítřka v socialistickém Československu 1948-1978. Řevnice: Arbor Vitae 2010.
· Ondřej Neff, Všechno je jinak. Praha: Albatros 1986.
· Jan Kříž et al., Václav Mergl: výtvarná a filmová tvorba 1961-1996. Praha: České Múzeum výtvarných umění 1996.
· David Kubec – Pavel Horáček, Václav Mergl: sekvence zastaveného času. Praha – Hluboká nad Vltavou: Občanské sdružení pro podporu animovaného filmu – Alšova jihočeská galerie 2016.
· Stanislav Ulver (ed.), Animace a doba: sborník textů z časopisu Film a doba 1955–2000. Praha: Sdružení přátel odborného filmového tisku 2004.
· Ülo Pikkov, Animasofie: Teoretické kapitoly o animovaném filmu. Praha: NAMU 2017.
· Jan Poš, Výtvarníci animovaného filmu. Praha: Odeon 1990.
· Edgar Dutka, Scénáristika animovaného filmu. Minimum z historie české animace. Praha: NAMU 2012.
· Jiří Kubíček, Úvod do estetiky animace. Praha: AMU 2004.
· Paul Wells, Understanding Animation. London–New York: Routledge 1998.
· Loren R. Graham, Science and The Soviet Social Order. Cambridge–London: Harvard University Press 1990.
· Frank J. Malina, On the Visual Fine Arts in the Space Age. Leonardo 3, 1970, s. 323-325.
· James Blackford, Red Skies. Soviet Science Fiction. Sight & Sound 21, 2011, č. 7, s. 44–48. Dostupný na:
· Anatolij Dněprov, Krabi na ostrově. In: Miroslava Genčiová (ed.), Chlapík z pekla. Praha: Albatros 1986, s. 237–259.
· Jean-Jacques Salomon, Technologický úděl. Praha: Filosofia 1997, s. 20-33.
· Kateřina Svatoňová, Odpoutané Obrazy: Archeologie českého virtuálního prostoru. Praha: Academia 2013, s. 236-257.