Pesimizmus, asketizmus a antinatalizmus: Schopenhauer v románe El árbol de la ciencia
Název práce v jazyce práce (slovenština): | Pesimizmus, asketizmus a antinatalizmus: Schopenhauer v románe El árbol de la ciencia |
---|---|
Název práce v češtině: | Pesimizmus, asketizmus a antinatalizmus: Schopenhauer v románu El árbol de la ciencia |
Název v anglickém jazyce: | Pessimism, asceticism and antinatalism: Schopenhauer in the novel El árbol de la ciencia |
Klíčová slova: | Pío Baroja|El árbol de la ciencia|Generación del 98|Arthur Schopenhauer|pesimizmus|asketizmus|antinatalizmus |
Klíčová slova anglicky: | Pío Baroja|El árbol de la ciencia|Generation of '98|Arthur Schopenhauer|pessimism|asceticism|antinatalism |
Akademický rok vypsání: | 2021/2022 |
Typ práce: | bakalářská práce |
Jazyk práce: | slovenština |
Ústav: | Ústav románských studií (21-URS) |
Vedoucí / školitel: | doc. Juan Antonio Sánchez Fernández, Ph.D. |
Řešitel: | skrytý - zadáno a potvrzeno stud. odd. |
Datum přihlášení: | 03.12.2021 |
Datum zadání: | 06.12.2021 |
Schválení administrátorem: | zatím neschvalováno |
Datum potvrzení stud. oddělením: | 14.12.2021 |
Datum a čas obhajoby: | 02.09.2022 08:30 |
Datum odevzdání elektronické podoby: | 03.08.2022 |
Datum proběhlé obhajoby: | 02.09.2022 |
Odevzdaná/finalizovaná: | odevzdaná studentem a finalizovaná |
Oponenti: | prof. PhDr. Anna Housková, CSc. |
Zásady pro vypracování |
Pío Baroja predstavuje jednu z popredných osobností tzv. „Generación del 98“, ktorej pomenovanie formálne odkazuje na udalosti z roku 1898, kedy Španielsko stráca svoje posledné kolónie v zámorí v dôsledku porážky vo vojenskom konflikte so Spojenými štátmi. Hoci táto udalosť predstavuje významný miľník v dejinách Španielska a rovnakou mierou sa stáva hojne diskutovanou témou daného obdobia, tvorí iba zlomok toho, na čo predstavitelia tejto významnej španielskej generácie umelcov reagovali a umpriamovali svoju pozornosť. Tvorba P. Baroju sa vyznačuje najmä románopisectvom, El árbol de la ciencia, slovami samotného autora, predstavuje spomedzi jeho románov filozofického charakteru „ten najlepší, aký kedy napísal“. Zachytáva život hlavnej postavy, Andrésa Hurtada, ktorý prechádza sériou životných a profesných sklamaní a tragédií, ktoré kulminujú v okamihu smrti jeho manželky a nenarodeného dieťaťa – čo nakoniec vyústi v jeho vlastnú samovraždu. Naprieč celým románom sa objavujú myšlienky viacerých západných mysliteľov a filozofov, no jeden z najvýznamnejších a najciteľnejších vplyvov, ktorý poznamenal myslenie P. Baroju na osobnej úrovni, je práve A. Schopenhauer. Cieľom mojej práce bude poukázať na to, ako sa Schopenhauerova filozofia reflektuje v románe El árbol de la ciencia so zameraním na tri tematické okruhy – pesimizmus, asketizmus a antinatalizmus – príbuzné obom týmto význačným osobnostiam západnej inteligencie. |
Seznam odborné literatury |
BAROJA, Pío. El árbol de la ciencia.
SCHOPENHAUER, Arthur. Svět jako vůle a představa. Svazek první. Prel. Milan Váňa. Pelhřimov: Nová tiskárna, 1997. ISBN 80-901916-4-9. SCHOPENHAUER, Arthur. Svět jako vůle a představa. Svazek druhý. Prel. Milan Váňa. Pelhřimov: Nová tiskárna, 1998. ISBN 80-901916-4-9. SCHOPENHAUER, Arthur. O vůli v přírodě a jiné práce. Prel. Milan Váňa. Praha: Academia, 2007. ISBN 978-80-200-1547-1. YOUNG, Julian. Schopenhauer. London: Routledge, 2005. ISBN 978-0-415-33346-7. ABAD, Francisco. Schopenhauer y el joven Baroja. Anales de literatura española. 1996, nº 12, pp. 129-137. INMAN FOX, Edward. Ideología y política en las letras de fin de siglo: (1898). Madrid: Espasa-Calpe, 1988. ISBN 84-239-1872-6. FLORES ARROYUELO, Francisco J. Pio Baroja. Madrid: Publicaciones Expaňolas, 1973. ISBN 84-500-5781-7. |