Ako súvisí postoj ku zmene klímy s postojom ku opatreniam reagujúcim na zmenu klímy
Název práce v jazyce práce (slovenština): | Ako súvisí postoj ku zmene klímy s postojom ku opatreniam reagujúcim na zmenu klímy |
---|---|
Název práce v češtině: | Jak souvisí postoj ke změně klimatu s postojem k opatřením reagujícím na změnu klimatu |
Název v anglickém jazyce: | The relationship of attitudes toward climate change and attitudes toward climate policies |
Klíčová slova: | postoj ku zmene klímy|klimatické opatrenia|adaptácia na zmenu klímy|mitigacia zmeny klímy|zmena klímy |
Klíčová slova anglicky: | attitude towards climate change|climate policies|adaptation to climate change|mitigation of climate change|climate change |
Akademický rok vypsání: | 2020/2021 |
Typ práce: | bakalářská práce |
Jazyk práce: | slovenština |
Ústav: | Katedra sociologie (21-KSOC) |
Vedoucí / školitel: | Mgr. Eva Richter, Ph.D. |
Řešitel: | skrytý - zadáno a potvrzeno stud. odd. |
Datum přihlášení: | 27.11.2020 |
Datum zadání: | 27.11.2020 |
Schválení administrátorem: | zatím neschvalováno |
Datum potvrzení stud. oddělením: | 10.02.2021 |
Datum a čas obhajoby: | 02.09.2021 09:00 |
Datum odevzdání elektronické podoby: | 30.07.2021 |
Datum proběhlé obhajoby: | 02.09.2021 |
Odevzdaná/finalizovaná: | odevzdaná studentem a finalizovaná |
Oponenti: | Mgr. Jan Sládek, Ph.D. |
Zásady pro vypracování |
1.Východiská: Zmena klímy ovplyvní zásadným spôsobom ľudskú spoločnosť, či už je to masová migrácia, zmeny okolitého prostredia alebo ekonomická reštrukturalizácia. Je obrovskou výzvou pre celú spoločnosť sa v čo najskoršej dobe a v čo najväčšej miere prispôsobiť zmenám klímy a prenastaviť chod spoločnosti, aby sme tieto zmeny neposilovali našou činnosťou. Nakoľko vzniká veľké množstvo literatúry skúmajúcej premenné súvisiace s postojmi voči opatreniam reagujúcich na zmenu klímy, v tejto práci prebehne zmapovanie postojov voči zmene klímy v súvislosti s postojmi ku opatreniam reagujúcich na zmenu klímy. Postoje voči zmene klímy sú merané rôznorodo – od chápania zmeny klímy, vnímaniu jednotlivých pôdob zmeny klímy a ich dopadov po obavy (worry) a znepokojenie (concern). Predpoklad, že s rastúcou mierou znepokojenia alebo obáv bude rásť aj podpora politických opatrení, cielených na zmiernenie alebo prispôsobenie sa zmenám klímy je intuitívny. Avšak existujúci výzkum neposkytuje také jednoznačné výsledky (napr. Kyselá, Tvinnereim, Ivarsflaten 2019). Postoje voči opatreniam reagujúcich na zmenu klímy sú merané takisto rôznorodo – skrz vnímanie rizík jednotlivých opatrení, porovnávaním s inými spoločenskými výzvami alebo skrz rovinu dobrovoľnosti oproti povinnej angažovanosti (napr. Attari, Schoen, Davidson, DeKay, Bruin, Dawes & Small 2008). Opatrenia reagujúce na zmenu klímy vieme rozdeliť do dvoch kategórií. Mitigačné opatrenia, čiže opatrenia snažiace sa o zmiernenie zmeny klímy, a adaptačné opatrenia, čo sú opatrenia snažiace sa prispôsobiť zmene klímy. V tejto práci nás budú zaujímať obidve kategórie opatrení (napr. Rhodes, Axsen, & Jaccard, 2017). 2.Ciele: Cieľom tejto práce je zistiť ako súvisia postoje ku zmene klímy s postojmi voči opatreniam reagujúcich na zmenu klímy v závislosti na spôsoboch merania týchto postojov. 3.Metodika: Skrz prehľad literatúry zozbierať rôznorodé výskumy zaoberajúce sa premennými súvisiacimi s postojmi voči opatreniam reagujúcich na zmenu klímy. Zhodnotiť nakoľko ukazujú podobné alebo rozdielne výsledky. 4.Charakteristika záveru: V tejto práci boli odhalené špecifiká vzťahu medzi postojmi ku zmene klímy a postojmi voči opatreniam reagujúcich na zmenu klímy vzhľadom na variabilitu tohto vzťahu. |
Seznam odborné literatury |
Attari, Z., S., Schoen, M., Davidson, I., C., DeKay, M., L., Bruin, B., W., Dawes, R. & Small, J., M. 2008. Preferences for change: Do individuals prefer voluntary actions, soft regulations, or hard regulations to decrease fossil fuel consumption? Ecological Economics. Hajjar, R. & Kozak, A., R. 2015. Exploring public perceptions of forest adaptation strategies in Western Canada: Implications for policy-makers. Forest Policy and Economics. Kyselá, E., Tvinnereim, E. & Ivarsflaten, E. 2019. Attitudes to public spending on environmental risk reduction: the role of temporal and spatial distance. Enviromental Sociology. Stadelmann-Steffen, I. & Eder, C. 2020. Public opinion in policy contexts. A comparative analysis of domestic energy policies and individual policy preferences in Europe. International Political Science Review. Rhodes, E., Axsen, J. & Jaccard, M. 2017. Exploring Citizen Support for Different Types of Climate Policy. Ecological Economics. Stevenson, T., K., Peterson, M.N. & Bondell, D. H. 2019. The influence of personal beliefs, friends, and family in building climate change concern among adolescents. Environmental Education Research. 832-845. Tjernström, E. & Tietenberg, T. 2008. Do differences in attitudes explain differences in national climate change policies? Ecological Economics. Uggla, Y. 2008. Strategies to create risk awareness and legitimacy: the Swedish climate Campaign. Journal of Risk Research. Yousefpour, R., Prinz, A. & Ng., C. 2020. Public perceptions of climate change adaptation in Singapore dealing with forecasted sea level rise. Human And Ecological Risk Assessment: An International Journal. |