Obraz feminizmu v českom verejnom diskurze

• Název práce v jazyce práce (slovenština): Obraz feminizmu v českom verejnom diskurze
• Název práce v češtině: Obraz feminismu v českém verejném diskursu
• Název v anglickém jazyce: The reflection of feminism in the Czech public discourse
• Klíčová slova: feminizmus, postfeminizmus, feminizmus v Českej republike, verejný diskurz, feministické vedomie, kvalitatívna metodológia
• Klíčová slova anglicky: feminism, postfeminism, feminism in the Czech republic, public discourse, feminist consciousness, qualitative methodology
• Akademický rok vypsání: 2014/2015
• Typ práce: diplomová práce
• Jazyk práce: slovenština
• Ústav: Katedra sociologie (21-KSOC)
• Vedoucí / školitel: PhDr. Mgr. Petr Lupač, Ph.D.
• Řešitel: skrytý - zadáno a potvrzeno stud. odd.
• Datum přihlášení: 26.01.2015
• Datum zadání: 27.01.2015
• Schválení administrátorem: zatím neschvalováno
• Datum potvrzení stud. oddělením: 13.02.2015
• Datum a čas obhajoby: 21.06.2016 09:00
• Datum odevzdání elektronické podoby: 06.05.2016
• Datum proběhlé obhajoby: 21.06.2016
• Odevzdaná/finalizovaná: odevzdaná studentem a finalizovaná
• Oponenti: doc. Mgr. Radka Dudová, Ph.D.

Zásady pro vypracování

Východiská:
Vo svojej diplomovej práci by som chcela systematicky spracovať postoj českých žien k feminizmu, ktorý sa od 1989 v Českej republike vyznačuje zvyšujúcou sa dištanciou (Sokolová in Valdrová, 2004). Hoci v Česku čelil feminizmus rozdielnym vplyvom, tak aj v zahraničí sa výrazne prejavuje voči nemu negatívny postoj (Toller, Suter, Trautman, 2004). Vo viacerých zahraničných výskumoch mnohé z opýtaných žien podporovali ženskú emancipáciu, avšak aj napriek tomu sa s feministickým hnutím stotožniť nechceli (Aronson, 2003). Dôvodov je viacero, ale najčastejšie respondentky uvádzali možné nepriateľstvo zo strany mužov či radikálnosť feministických hnutí. V inej štúdií si túto dištanciu autorky vysvetľovali, tým že feminizmus je vo verejnom diškurze chápaný negatívnejšie ako v skutočnosti (Twenge, Zucker 1999). Často krát je tento trend označovaný ako postfeminizmus, kedy feminizmus už nie je viac potrebný, pretože boli dosiahnuté všetky jeho ciele (Aronson, 2003). Jednou z viacerých príčin negatívneho postoja voči feminizmu môže byť jeho obraz prezentovaný v médiách (Osvaldová, 2004). Preto by som sa v diplomovej práci chcela okrajovo zamerať aj na jeho obraz v mediálnom diškurze a zároveň tak zanalyzovať postoj žien v Českej republike k feminizmu.
Ciele:
Cieľom práce je zmapovať a následne zanalyzovať súčasný postoj žien k feminizmu a zároveň otestovať tézu postfeminismu a jeho platnosť v Českej republike. Predpokladané dôvody, formulované na základe porovnaní teórií budú konfrontované s výsledkami vlastného empirického šetrenia, ktoré bude mať podobou pološtrukturovaných rozhovorov so ženami s rôznymi sociodemografickými charakteristikami z laickej a odbornej verejnosti. Preskúmanie tohto problému nastieni zmeny, ktoré sa odohrali na pozadí transformačných procesov od roku 1989 v Českej Republike a majú vplyv na tvorbu verejného diškurzu o feminizme. Preto k dosiahnutiu cieľa, je nutné si stanoviť výskumné otázky, ktoré práca musí obsiahnuť: a to ako sa líši vnímanie feminizmu v Českej republike a na západe a čím je tento vývoj špecifický. Zároveň sa pokúsiť identifikovať znaky, v ktorých sa názor laickej a odbornej verejnosti v ČR, môže líšiť.
Metodika:
Práca bude obsahovať teoretickú časť, ktorá sa bude bližšie venovať pojmu feminizmu a jeho smerom. Po teoretickom úvode sa pokúsim priblížiť jeho vývoj a súčasnú situáciu v Českej republike, ktorá je špecifická svojím vývojom líšiacim sa od západného modelu. Empirická časť bude pozostávať z viacerých etáp. Prvá bude spočívať v analýze výskytu pojmu feminizmu v médiách, v ktorom sa tvorí jeho obraz vo verejnom diškurze, a to prostredníctvom vyhľadávania akom okolí a zmysle sa vyskytuje tento pojem. Nasledujúca časť sa bude venovať sekundárnej analýze doterajších výskumom, ktoré sa venovali danej problematike a pozícií žien v spoločnosti. Na základe teoretických poznatkov prebehne vlastný empirický výskum. Metóda kvalitatívneho výskumu bude spočívať v pološtrukturovaných rozhovoroch so ženami s rôznymi sociodemografickými charakteristikami. Na základe týchto interview bude možné porovnať a analyzovať postoj žien z laickej a odbornej verejnosti týkajúceho sa feminizmu a stotožnením sa s jeho myšlienkami.
Hypotézy:
Ako východisková bude testovaná hypotéza, ktorá postuluje, že opýtané respondentky z rady laickej verejnosti budú a) zastávať negatívny postoj voči feminismu, b) neochotné definovať samú seba ako feministku (Toller, Suter, Trautman, 2004). Záverečná výskumná otázka sa bude týkať rozdielnych názorov na súčasný feminizmus verejnosti a expertiek v danej oblasti.
Charakteristika záverov:
Práca má prispieť k lepšiemu pochopeniu dištancie voči feminizmu v situácií pretrvávajúcej diskriminácie žien v rôznych oblastiach pracovného a rodinného života. Výsledky môžu byť užitočné jednak pre ďalšiu bádateľskú činnosť v oblasti výskumu postfeminizmu a feminizmu, ale môžu byť relevantné aj pre budovanie odborného diškurzu genderových štúdií v ČR.

Seznam odborné literatury

Alexander, S., & Ryan, M. (1997). Social constructs of feminism: A study of undergraduates at a women's college. College Student Journal, 31, 555-568.
Aronson, P. (2003). Feminists Or “Postfeminists”?: Young Women’s Attitudes toward Feminism and Gender Relations. Gender, vol. 17(issue 6), pp. 903-922.
Burn, S. M., Aboud, R., & Moyles, C. (2000). The relationship between gender social identity and support for feminism. Sex Roles, 42, 1081–1089.
Chřibková, M., Chuchma, J., & Klimentová, E. (1999). Feminismus devadesátých let českýma očima. (Vyd. 1., 278 p.) Praha: Výhradní distribuce, Kosmas.
Hašková, H., Křížková, A., & Linková, M. (n.d.) Mnohohlasem: vyjednávání ženských prostorů po roce 1989. (Vydání druhé., 331 pages).
Obraz ženy v médiích a reklamě a jeho vliv na veřejné mínění o rovnosti mužů a žen: Zpráva pro Ministerstvo práce a sociálních věcí. (2003). In: Obraz ženy v médiích a reklamě a jeho vliv na veřejné mínění o rovnosti mužů a žen. Retrieved from: http://www.mpsv.cz/files/clanky/960/vyzkum.pdf
Osvaldová, B. (2004). Česká média a feminismus. (1. vyd., 158 p.) Praha: Slon.
Reinharz, S., & Davidman, L. (1992). Feminist methods in social research. (viii, 413 p.) New York: Oxford University Press.
Roy, R., Weibust, K., & Miller, C. (2007). Effects of stereotypes about feminists on feminist self-identification. Psychology of Women Quarterly, vol. 31(issue 2), pp. 146-156.
Toller, P., Suter, E., & Trautman, T. (2004). Gender Role Identity and Attitudes Toward Feminism. Sex Roles, vol. 51(1/2), pp. 85-90.
Twenge, J., & Zucker, A. (1999). What is feminist?. Psychology of Women Quarterly, vol. 23(issue 3), pp. 591-605.
Valdrová, J. (2004). Abc feminismu. (Editor Hana Havelková, Mirek Vodrážka.) Brno: Nesehnutí.
Williams, R., & Wittig, M. A. (1997). “I’m not a feminist, but : : :”: Factors contributing to the discrepancy between pro-feminist orientation and feminist social identity. Sex Roles, 37, 885–904.
Žena a muž v médiích. (1998). (50 s., Editor Hana Havelková, Mirek Vodrážka). Praha: Nadace Gender Studies.