Vzťah ja a toho druhého v Améryho diele Vztáhnout na sebe ruku
Název práce v jazyce práce (slovenština): | Vzťah ja a toho druhého v Améryho diele Vztáhnout na sebe ruku |
---|---|
Název práce v češtině: | Vztah "Ich" a "Der andere" v Améryho díle "Hand an sich legen" |
Název v anglickém jazyce: | Relationship between "Ich" and "Der andere" in Améry’s "Hand an sich legen" |
Klíčová slova: | ja, ten druhý, dobrovoľná smrť, sloboda, holokaust, koncentračný tábor, žitá skúsenosť, humanita |
Klíčová slova anglicky: | self, the other, voluntary death, freedom, holocaust, concentration camp, lived experience, humanity |
Akademický rok vypsání: | 2013/2014 |
Typ práce: | bakalářská práce |
Jazyk práce: | slovenština |
Ústav: | Ústav filosofie a religionistiky (21-UFAR) |
Vedoucí / školitel: | Mgr. Petr Kouba, Ph.D. |
Řešitel: | skrytý - zadáno a potvrzeno stud. odd. |
Datum přihlášení: | 18.08.2014 |
Datum zadání: | 19.08.2014 |
Schválení administrátorem: | zatím neschvalováno |
Datum potvrzení stud. oddělením: | 06.10.2014 |
Datum a čas obhajoby: | 06.09.2016 09:00 |
Datum odevzdání elektronické podoby: | 01.08.2016 |
Datum proběhlé obhajoby: | 06.09.2016 |
Odevzdaná/finalizovaná: | odevzdaná studentem a finalizovaná |
Oponenti: | Mgr. Ondřej Švec, Ph.D. |
Zásady pro vypracování |
V práci by som sa rada venovala vzťahu "Ich" a "Der andere" v Améryho knihe "Hand an sich legen", v diele pojednávajúcom o sebevražde človeka z filozofického pohľadu. Podľa Améryho je každá sebevražda posolstvom ("Botschaft"). Ak je sebevražda posolstvom, je posolstvom niekomu. Má adresáta. Tento adresát stojí oproti mne, proti "Ich". Améry sa snaží ukázať, že aj v tejto hraničnej situácii, aj v tomto rozhodnutí môjho "Ich", sa stále vzťahujem k niekomu inému. Tento niekto je "Der andere". Čo robíme, je tak stále vo vzťahu k inému. Tento iný je vrahom ("Mörder") a samaritánom ("Samariter") zároveň. Moja sloboda sa kríži s tou jeho, moje plány sú konfrontované s jeho plánmi, jeho oko ma vždy sleduje. Sartre píše o stretnutí s druhým ako o "la chute originelle", podľa Améryho je to ale len polovica pravdy. Druhou polovicou pravdy je stretnutie sa s druhým ako so spoločníkom, so sprievodcom životom, s "hruďou matky" a "rukou zdravotnej sestry", ako sa to popisuje v "Hand an sich legen". Tento vzťah "Ich" konštituuje a ničí zároveň. A tento "iný", množstvo týchto iných, je spoločnosť ("Gesellschaft"). V práci by som sa chcela bližšie venovať najmä dualite vzťahu medzi jednotlivcom a spoločnosťou, ale aj nárokom spoločnosti voči jednotlivcovi a otázke, komu človek náleží a či má spoločnosť právo zasahovať do jeho rozhodnutia o vlastnej smrti. |
Seznam odborné literatury |
Primárna literatúra: Jean Améry: Hand an sich legen. Diskurs über den Freitod. Klett, Stuttgart 1976 Jean Améry: Jenseits von Schuld und Sühne. Bewältigungsversuche eines Überwältigten. Klett-Cotta, Stuttgart 2012 Jean Améry: Über das Altern: Revolte und Resignation. Klett-Cotta, Stuttgart 2010 Sekundárna literatúra: Petra S. Fiero: Schreiben gegen Schweigen: Grenzerfahrungen in Jean Amérys autobiographischem Werk. Reihe: Haskala, 16. Olms, Hildesheim 1997 Irene Heidelberger-Leonard: Jean Améry im Dialog mit der zeitgenössischen Literatur: Essays. Hrsg. von Hans Höller. Heinz, Stuttgart 2002 Dagmar Lorenz: Scheitern als Ereignis. Der Autor Jean Améry im Kontext europäischer Kulturkritik. Peter Lang, Frankfurt 1991 Walter Schmitz (Hrsg.): Erinnerte Shoah. Die Literatur der Überlebenden. / The Shoah remembered. The Literature of the Survivors. Thelem, Dresden 2003 Siegbert Wolf: Von der Verwundbarkeit des Humanismus: über Jean Améry. Dipa, Frankfurt 1995 |