Židovská identita a jej vývin v reflexii slovenskej literatúry
| Název práce v jazyce práce (slovenština): | Židovská identita a jej vývin v reflexii slovenskej literatúry |
|---|---|
| Název práce v češtině: | Židovská identita a její vývoj v reflexi slovenské literatury |
| Název v anglickém jazyce: | Jewish identity and its development in reflexion of Slovak literature |
| Klíčová slova: | identita, kolektívna identita, Židovstvo, heterointerpretácia, autointerpretácia, binárna opozícia, kontextuálna naratológia, re-reading |
| Klíčová slova anglicky: | identity, collective identity, Jewry, heterointerpretation, autointerpretation, binary opossition, contextual narratology, re-reading |
| Akademický rok vypsání: | 2013/2014 |
| Typ práce: | diplomová práce |
| Jazyk práce: | slovenština |
| Ústav: | Katedra středoevropských studií (21-KSES) |
| Vedoucí / školitel: | PhDr. Jana Pátková, Ph.D. |
| Řešitel: | skrytý - zadáno a potvrzeno stud. odd. |
| Datum přihlášení: | 14.05.2014 |
| Datum zadání: | 14.05.2014 |
| Schválení administrátorem: | zatím neschvalováno |
| Datum potvrzení stud. oddělením: | 22.09.2014 |
| Datum a čas obhajoby: | 04.09.2018 09:00 |
| Datum odevzdání elektronické podoby: | 28.07.2018 |
| Datum proběhlé obhajoby: | 04.09.2018 |
| Odevzdaná/finalizovaná: | odevzdaná studentem a finalizovaná |
| Oponenti: | Michala Benešová, Ph.D. |
| Zásady pro vypracování |
| Základný význam slova identita je totožnosť, zhodnosť, rovnakosť. V práci sa vychádza z chápania identity ako existencie subjektívneho pocitu osobnej identity a kontinuity, pričom stabilita subjektu je zároveň aj stavom alebo procesom osobnej stability v rámci väčšieho celku jednej komunity. V prípade, že pojem označuje identitu kolektívov ako celkov, do popredia sa dostáva nadindividuálna identita spoločenských skupín (v našom prípade spoločenskej skupiny Židovstva), sociálna, čiže kolektívna reprezentácia podstatných znakov individuálneho subjektu. Pojem „identita“ je možno najlepšie uchopiť v situáciách vyhrotenia opozícií my verzus oni, ja verzus on/ona/ono/oni, keď sa význam a obsah pojmu, v konfliktnej situácii pri odpovedi na závažné existenciálne otázky typu kto a čo som ja, kto a čo si ty, sa premieta najzreteľnejším spôsobom. Mnohostáročné spolužitie Židovstva a Slovákov je reprezentatívnym príkladom binárnej opozície oni a my. Keďže identita nie je len stav, ale aj proces, pojem židovskej identity ako historickej entity v súvislosti s jej vývinom v textoch slovenskej literatúry predostiera otázku, s akými významovými obsahmi a v akých súvislostiach sa jej konštrukcia v literárnych dielach slovenskej literatúry realizuje a reflektuje.
Práca si kladie za cieľ podrobiť analýze beletristické texty slovenskej literatúry z 19. a 20. storočia, pričom sa pozornosť sústreďuje na diela židovských autorov Leopolda Laholu, Ladislava Grosmana, Gejzu Vámoša a nežidovských autorov Jozefa Ignáca Bajzu, Jána Chalupku, Jonáša Záborského, Jozefa Gregora Tajovského, Martina Kukučína, Svetozára Hurbana Vajanského, Eleny Maróthy-Šoltésovej, Rudolfa Jašíka a iných. Predpokladáme isté charakteristické modely a typy v konštrukciách identít, prejavujúci sa v rôznych interpretačných a kompozičných rovinách diel, a to jednak podľa dobového (historického a literárno-historického a pod.) kontextu, jednak podľa autorských predsudkov (gadamerovsky chápaní pojem Vorurteil) a pre-štruktúr (gadamerovsky chápaný pojem Vorstruktur), pričom diela nežidovských autorov považujeme za hetero- a diela židovských autorov za autointerpretáciu toho istého javu, čiže židovskej identity. Vzhľadom na to, že otázka židovskej identity v slovenskej literatúre sa zakladá na antinómii entít my a oni, má preto mocenské aspekty, považujeme za metodologicky vhodné estetickú interpretáciu diel v rámci re-readingu usúvzťažniť so súčasnými literárno-vednými metódami, kontextuálnymi naratológiami ako napríklad postkulturálnou kritikou (s dôrazom na postkoloniálny diskurz a diskurz nového historizmu) a filozofiou Foucaulta a Gadamera. |
| Seznam odborné literatury |
| Bibliografia:
Ambrus, Jozef – Ormis, V. Ján – Špitzer, Juraj (ed.): Ľudovít Štúr Dielo v piatich zväzkoch: Zväzok I.: Politické state a prejavy, Bratislava, Vydavateľstvo krásnej literatúry, 1954 (Naši klasici 8). Bhabha, Homi K.: A posztkoloniális és a posztmodern, A társadalmi hatóerő kérdése, Helikon, A posztkoloniális művelődéselmélet, 1996/4, 484–509. Bókay Antal: Bevezetés az irodalomtudományba, Budapest, Osiris Kiadó, Budapest, 2006. Bosáková, Viera(ed.): Jozef Miloslav Hurban Dielo, Bratislava, Tatran, 1983 (Zlatý fond slovenskej literatúry, 2). Brtáňová, Erika (ed.): Jozef Ignác Bajza Dielo, Bratislava, Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV, 2009 (Knižnica slovenskej literatúry, 24). Čepan, Oskar: Stimuly realizmu, Tatran, Bratislava, 1984. Foucault, Michel: Člověk, moc a spravedlnost, Praha, Intu, 2005. Gadamer, Hans-Georg: Pravda a metóda I: Dodatky, rejstříky, Praha, Tiráda, 2011. Gadamer, Hans-Georg: Pravda a metóda I: Nárys filosofické hermeneutiky, Praha, Tiráda, 2010. Gergely András: Magyarország története a 19. században, Budapest, Osiris kiadó, 2003. Grosman, Ladislav: Hlavou proti zdi, Curych, Konfrontace 1976. Grosman, Ladislav: Nevěsta, Köln, Index, 1972. Grosman, Ladislav: Obchod na korze, Praha, Volvox Globator, 1994. Gyurgyák János: A zsidóokérdés Magyarországon: Politikai eszmetörténet, Budapest, Osiris, 2001. Jakubík, Henrich: Obraz židovstva v slovenskej klasicistickej a romantickej literatúre, [https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0CC8QFjAB&url=http%3A%2F%2Fvoltaire.netkosice.sk%2Farchive%2Fslovensko%2FObraz%2520zidovstva%2520v%2520slovenskej%2520klasicistickej%2520a%2520romantickej%2520literature.doc&ei=h9JsU7SbPMWd7gbgmoDoCw&usg=AFQjCNECbRNy7fUEfq108maSBEJ7Uw8G2Q&bvm=bv.66330100,d.ZWU, 2014-05-09, 16:08]. Jarunková, Klára: Čierny slnovrat, Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1979. Jašík, Rudolf: Námestie svätej Alžbety, Bratislava, Tatran, 1976 (Čítanie študujúcej mládeže, 80). Jelinek, Yeshayahu A.: Židia na Slovensku v 19 storočí: poznámky k dejinám, Slovenský národopis, 41(1993), 271–296. Johanides, Ján: Krik drozdov pred spaním, Bratislava, HEVI, 1992. Karvaš, Peter: Noc v mojom meste: Pásmo, Bratislava, Tatran, 1979 Kiss Szemán Róbert: Niektoré charakteristické znaky asimilačnej stratégie predstaviteľov stredoeurópskeho židovstva v zrkadle literatúry prvej polovice 20. storočia = Gejza Vámoš – burič?, ed. Daniel Okáli, Bratislava, Slovenské národné múzeum: Múzeum židovskej kultúry, 1997 (Judaica Slovaca, 29), 31–36. Komoróczy Géza: „Nekem itt zsidónak kell lenni“: Források és dokumentumok (965-2012) A zsidók története Magyarországon I-II. Kötetéhez: Szöveggyűjtemény, Pozsony, Kalligram, 2013. Komoróczy Géza: A zsidók története Magyarországon, Pozsony, Kalligram, 2012. Kupec, Ivan: Mušľa, Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1961. Kusý, Ivan – Bosáková-Surová, Viera (ed.): Svetozár Hurban Vajanský Letiace tiene: Novely 2, Bratislava, Tatran, 1986. Lahola, Leopold: Posledná vec, Bratislava, F.R.& G., 1994. Luther, Daniel – Salner, Peter (ed.): Menšiny v meste: premeny etnických a náboženských identít v 20. storočí, Bratislava, Ústav etnológie SA, 2004. Marcelli, Miroslav (ed.): Michel Foucault Moc, subjekt a sexualita: výber z článkov a z rozhovorov v rokoch 1980–1988, Bratislava, Kalligram, 2000. Marčok, William: Židovskí spisovatelia v slovenskej literatúre, Slovenské pohľady, 1998/2, 64–72. Marčok, William: Židovskí spisovatelia v slovenskej literatúre, Slovenské pohľady, 1998/3, 79–82. Marčok, William: Židovskí spisovatelia v slovenskej literatúre, Slovenské pohľady, 1998/4, 44–54. Marčok, William: Židovskí spisovatelia v slovenskej literatúre, Slovenské pohľady, 1998/7–8, 259–260. Matzenauer, František Otto: Dedinské rozprávky, Trnava, Adolf Horovitz, 1890. Mikulová, Marcela (ed.): Jozef Gregor Tajovský Prózy, Bratislava, Kalligram, 2005 (Knižnica slovenskej literatúry 1). Minárik, Jozef (ed.): Jozef Ignác Bajza Veselé príbehy a výroky, Bratislava, Tatran, 1978. Mlynárik, Ján: Dějiny Židů na Slovensku, Praha, Academia, 2005. Mňačko, Ladislav: Smrť sa volá Engelchen, Bratislava, Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1959. Noskovič, Alexander (ed.): Ján Chalupka Všetko naopak alebo Tesnošiková Anička sa žení a Janík vydáva, Martin, Osveta, 1954 (Slovenské divadlo, 25). Ondruš, Ján: Prehĺtanie vlasu, Bratislava, Nadácia studňa, 1996. Pálfalvi Lajos: Posztkolonializmus a határ kétoldalán, Szépirodalmi Figyelő, 2012/4, 24–26. Paštéková, Jelena (ed.): Leopold Lahola Posledná vec a iné, Bratislava, Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV, 2007 (Knižnica slovenskej literatúry, 15). Prídavková, Marianna (ed.): Martin Kukučín Dielo 1, Bratislava, Slovenské nakladateľstvo krásnej literatúry, 1957. Richter, Milan (ed.): Božia ulička: Antológia slovenskej literatúry o holokauste, Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1998. Rosenbaum, Karol (ed.): Jozef Gregor Tajovský Dielo I. zväzok (Do konca – Besednice – Smutné nôty), Bratislava, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1953 (Naši klasici, Dielo v šiestich zväzkoch, Jozef Gregor Tajovský 1). Rosenbaum, Karol (ed.): Jozef Gregor Tajovský Dielo II. zväzok (Zpod kosy – Tŕpky -- Sbohom), Bratislava, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1953 (Naši klasici, Dielo v šiestich zväzkoch, Jozef Gregor Tajovský 2). Rosenbaum, Karol (ed.): Jozef Gregor Tajovský Dielo III. zväzok (Ženský zákon – Nový život – Matka – Statky-zmätky – V službe – Hriech – Tma), Bratislava, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1953 (Naši klasici, Dielo v šiestich zväzkoch, Jozef Gregor Tajovský 3). Rosenbaum, Karol (ed.): Jozef Gregor Tajovský Dielo III. zväzok (Smrť Ďruka Langsfelda – Jej prvý román – Blúznivci – Hrdina), Bratislava, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1953 (Naši klasici, Dielo v šiestich zväzkoch, Jozef Gregor Tajovský 4). Royová, Kristína: Na rozhraní, Stará Tura, Kristína Royová, 1925. Royová, Kristína: Výber zo spisov III: Sluha; Druhá žena; Vo vyhnanstve; V pevnej ruke, Bratislava, Cirkev bratská na Slovensku a Apoštolská cirkev na Slovensku vo vydavateľstve VESNA, 1990. Said, Edward W.: Culture and imperialism, London, Vintage, 1994. Said, Edward W.: Orientalizmus: západní koncepce Orientu, Praha, Litomyšl: Paseka, 2008. Salner, Peter (ed.): Židovská identita včera, dnes a zajtra, Bratislava, Zing Print, 1995. Salner, Peter: Cesty k identite, Bratislava, Zing Print, 2005. Salner, Peter: Židia v meštianskej spoločnosti Slovenska = Meštianstvo a občianska spoločnosť na Slovensku 1900–1989, ed. Elena Mannová, Bratislava, Academic Electronic Press, 1998, 137–146. Skórczewski, Dariusz: Európa kellemetlen (poszt)kolóniái, Szépirodalmi Figyelő, 2012/ 4, 42–58. Szabó Szilvia: „Transznacionális“ kulturális diskurzusok, [http://epa.oszk.hu/01000/01014/00057/pdf/EPA01014_hid_2009_03_057-066.pdf, 2013-04-13, 08:44] Šmatlák, Stanislav: Dejiny Slovenskej literatúry I, Bratislava, Literárne informačné centrum, 2007. Šmatlák, Stanislav: Dejiny Slovenskej literatúry II, Bratislava, Literárne informačné centrum, 2007. Špitzer, Juraj: Nechcel som byť žid, Bratislava, Kalligram, 1994. Špitzer, Juraj: Svitá, až keď je celkom tma, Bratislava, Kalligram, 1996. Šulc, Daniel (ed.): Samuel Bodický Otcova kliatba, Bratislava, Tatran, 1973. Švantner, František: Dáma, Bratislava, Ikar, 2013. Urbancová, Viera (ed.): Ján Čaplovič O Slovensku a Slovákoch, Bratislava, Tatran, 1975. Vajanský, Svetozár Hurban: Listy z Uhorska, Martin, Matica slovenská, 1977. Vajanský, Svetozár Hurban: Židovská otázka na Slovensku, Slovenské pohľady, 1881/4, [http://digitalna.kniznica.info/cgi-bin/library?e=d-01000-00---off-0slovens2--00-1----0-10-0---0---0direct-10---4-------0-1l--11-sk-50---20-about---00-3-1-00-0-0-11-1-0utfZz-8-00&a=d&c=slovens2&cl=CL1.1.12&d=HASH39fe3dc22fd92aed9216e2, 2013-03-29, 14:53] Vámoš, Gejza: Atómy Boha, Bratislava, Vydavateľstvo Dilema, 2003. Vámoš, Gejza: Editino očko a iné novely, Bratislava, Sväz slovenského študentsva, 1925 (Edícia mladých slovenských autorov, 1). Vámoš, Gejza: Jazdecká legenda a iné prózy, Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1957. Vámoš, Gejza: Odlomená haluz, Bratislava, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1965. |