Blízkovýchodné aliancie: analýza vzťahov a ďalšieho vývoja regiónu

• Název práce v jazyce práce (slovenština): Blízkovýchodné aliancie: analýza vzťahov a ďalšieho vývoja regiónu
• Název práce v češtině: Blízkovýchodní aliance: analýza vztahů a dalšího vývoje regionu
• Název v anglickém jazyce: The Middle Eastern alliances: Analysis of relations and further development of the region
• Klíčová slova: Blízky východ, Arabská jar, islam, rovnováha moci, aliancia, šiíti, sunniti, konflikt, záujmy, mocnosti, intervencie, ideológia
• Klíčová slova anglicky: Middle East, Arab Spring, Islam, balance of power, alliance, Shiites, Sunnis, conflict, interests, powers, interventions, ideology
• Akademický rok vypsání: 2013/2014
• Typ práce: diplomová práce
• Jazyk práce: slovenština
• Ústav: Katedra mezinárodních vztahů (23-KMV)
• Vedoucí / školitel: prof. PhDr. Emil Aslan, Ph.D.
• Řešitel: skrytý - zadáno vedoucím/školitelem
• Datum přihlášení: 25.06.2014
• Datum zadání: 25.06.2014
• Datum a čas obhajoby: 22.06.2015 00:00
• Místo konání obhajoby: IPS FSV UK, U kříže 8/661 158 00 Praha 5 – Jinonice
• Datum odevzdání elektronické podoby: 15.05.2015
• Datum proběhlé obhajoby: 22.06.2015
• Oponenti: doc. PhDr. Ondřej Ditrych, M.Phil., Ph.D.

Zásady pro vypracování

METODOLÓGIA A OPERACIONALIZÁCIA

Práca sa opiera o tri základné metódy. Analýzou rozoberiem postavenie kľúčových krajín Blízkeho východu, ich vojenskú, politickú, ekonomickú silu a záujmy. Budem vychádzať z dostupných informácií o výdavkoch na obranu, národnobezpečnostných stratégiách, dátach hrubého domáceho produktu, zapojenia sa do medzinárodného obchodu a iných dát. Tieto profily navzájom porovnám, čím sa vyformuluje konfliktná rovina medzi jednotlivými aktérmi výskumu. Predstavením historického vývoja, charakteru politického systémov a spoločností na Blízkom východe sa stanovia konkrétne politické, ideologické, kultúrne a iné rozdiely. Na druhej strane sa touto komparáciou zlúčia i spoločné znaky krajín a to najmä v ich národných a zahranično-politických záujmoch. Skúmaním politickej praxe z posledných dvoch dekád, ale i starších udalostí, sa tak vyprofilujú dva tábory alebo aliancie štátov, ktoré voči sebe stoja v dlhodobom a ďalekosiahlom spore. Skúmané medzištátne a medzialiančné vzťahy zhrniem a vytvorený celok bude výsledkom syntézy, ktorá má prestavovať súčasnú realitu Blízkeho východu s dostatočne vysvetlenými súvislosťami. Z pozbieraných dát nakoniec logicky vykonštruujem relevantné scenáre vývoja s ohľadom na geopolitickú rovinu problematiky.

TEORETICKÝ RÁMEC

Dynamika politickej a vojenskej situácie v regióne komplikuje predpovedať ďalší vývoj, ale analýza povahy vzťahov medzi jednotlivými blízkovýchodných krajín pomôže získať obraz o politickej realite. Vágne však existujú dva hlavné tábory štátov, ktoré sa proti sebe vo viacerých otázkach stavajú v politickej, vojenskej, ekonomickej, náboženskej a ideologickej rovine.
Narastajúci vplyv tzv. šiítskeho polmesiaca núti Spojené štáty a ich spojencov podporovať sunnitské monarchie. Z pohľadu USA ako veľmoci ide teda o sledovanie rovnováhy moci. Pre predstavu uvediem základ neorealistickej teórie rovnováhy moci Kennetha Waltza, ale i teóriu rovnováhy hrozieb Stephena Walta predpokladajúca vytváranie aliancií ako reakciu na vznikajúce hrozby. Je rovnako relevantná pre vzťahy na Blízkom východe, pretože vojenská demonštrácia sily, spravodajské operácie i ekonomické nástroje sa ukázali byť kľúčovými prostriedkami využívanými jednak veľmocami a regionálnymi mocnosťami ako je Irán, Izrael, či Saudská Arábia.
Ako prvé uvediem všeobecný pohľad na demografický a historicko-politický charakter regiónu ako takého, pričom sa sústredím na to, ktoré faktory spájajú a ktoré rozdeľujú blízkovýchodné krajiny. Týmto sa dostanem k identifikácii dvoch hlavných aliancií štátov, ich vzájomných vzťahov a ich odzrkadlením v praktickom vývoji. K tomu je nutné predstaviť postoj svetových veľmocí a analyzovať ich zasahovanie v rámci vlastných záujmov. Na základe týchto poznatkov sa nakoniec sústreďujem na analýzu ďalšieho vývoja regiónu, pričom svoje tvrdenia a zistenia odôvodním.


DIPLOMOVÁ PRÁCA MÁ ODPOVEDAŤ NA TIETO VÝSKUMNÉ OTÁZKY:

1. Čo je základnou dynamikou politického vývoja na Blízkom východe?
2. Aké sú zásadné rozdiely v konflikte medzi krajinami tzv. šiítskeho polmesiaca a sunnitských monarchií a ich spojencov?
3. Ako zahraničné intervencie a udalosti Arabskej jari a po nej ovplyvnili región?
4. Získa niektorá zo skúmaných blízkovýchodných aliancií prevahu a prečo?
5. Ako bude vyzerať Blízky východ s ohľadom na súčasné konflikty a geopolitickú realitu?

Seznam odborné literatury

AbuZayyad, Ziad: The Nuclear Option and Peace in the Middle East. Palestine-Israel Journal, Vol.16 No.34. 2010. Dostupné na: http://www.pij.org/details.php?id=1264
Brzezinski, Zbigniew. 1999. Velká šachovnice: k čemu Ameriku zavazuje její globální převaha. Mladá Fronta, Praha: 1999.
Cohen. Ariel: Russia and the Axis of Evil: Money, Ambition, and U.S. Interests. 2003. Dostupné na: http://www.heritage.org/research/testimony/russia-and-the-axis-of-evil-money-ambition-and-us-interests
Friedman, George: Syria, Iran and the Balance of Power in the Middle East. Stratfor: 2011. Dostupné na: http://www.stratfor.com/weekly/20111121-syria-iran-and-balance-power-middle-east
Gause, Gregory; Ian S. Lustick: America and the Regional Powers in a Transforming Middle East. Middle East Policy Council, Vol. 19, No. 2. 2002. Dostupné na: http://www.mepc.org/journal/middle-east-policy-archives/america-and-regional-powers-transforming-middle-east?print
Gombár, Eduard. Dramatický půlměsíc – Sýrie, Libye a Írán v procesu transformace. Karolinum, Praha: 2001.
Lewis, Bernard: Dějiny Blízkého východu. Nakladatelství Lidové noviny, Praha: 2007
Prorok, Vladimír; Lisa, Aleš: Teorie a praxe řešení politických konfliktů. Grada Publishing a.s., Havlíčkův Brod: 2011.
Shlaim, Avi: The Middle East: The Origins of Arab-Israeli Wars. Explaining International Relations since 1945. Oxford University Press, Oxford: 1996, 219-40.
Terril, Andrew. The Saudi-Iranian Rivalry and the Future of Middle East Security. Strategic Studies Institute: 2011. Dostupné na: http://www.strategicstudiesinstitute.army.mil/pubs/display.cfm?pubID=1094
Walt, Stephen: Revolution and War. Cornell University Press. New York: 1996.
Walt, Stephen: The Origins of Alliance. Cornell University Press, New York: 1987
Waltz, Kenneth: Man, the State, and War. Columbia University Press. New York: 1959.
Waltz, Kenneth: Theory of International Politics. McGraw Hill. New York: 1979.

Předběžná náplň práce

ŠTRUKTÚRA PRÁCE

Úvod
1. Súčasný Blízky východ
1.1. Blízky východ v 20. storočí
1.2. Regionálne mocnosti a ich politika
1.3. Realita po Arabskej jari
2. Šiítský polmesiac versus sunnitské monarchie
2.1. Historicko-ideologické faktory
2.2. Mocenský potenciál
2.3. Účasť v konfliktoch
3. Nový Blízky východ?
3.1. Rola veľmocí v regióne
3.2. Budúce scenáre vývoja
Záver

TÉMATICKÉ VYMEDZENIE

Blízky východ je v súčasnosti jeden z najčastejšie prejednávaných regiónov odboru. Výskum tejto kultúrne a politicky špecifickej oblasti ostáva stále problematickým kvôli svojej komplexnosti pre mnohých západných i regionálnych expertov, no podstatné faktory ovplyvňujúce vývoj môžu byť empiricky zistené. Zadefinovať, čo všetko tvorí Blízky východ nie je jednotne dané a často sa stretávame s rôznymi geografickými, národnostnými a inými vymedzeniami.
Moja práca sa venuje predovšetkým krajinám Levantu, Arabského polostrova, Iránu, ale vzhľadom na spojitosti analyzujem i štáty severnej Afriky. Predovšetkým preto, lebo tam sa tzv. Arabskou jarou odštartovala nová etapa vývoja arabských krajín, ale i regiónu ako takého. „Post-revolúčné“ občianske vojny v Líbyi a Sýrii a predošlé invázie do Iraku, Afganistanu sú jednými z viditeľných ukazovateľov, do akej miery vnútroštátne a zahraničné faktory určujú politické dianie na Blízkom východe. Snáď okrem otázky palestínsko-izraelského konfliktu, arabské a väčšina moslimských krajín regiónu neboli nikdy úplne politicky jednotné a vďaka historickým, náboženským, ideologickým, ekonomickým a iným špecifikám sa vyformovali skupiny štátov a hnutí, ktoré zdieľajú spoločné záujmy a preferencie v mnohých otázkach. Konflikt medzi týmito skupinami mal za posledné dekády rôzne formy, jednak už vyústil do vojenských stretov, verbálnych útokov, ekonomických a politických nástrojov. Pri skúmaní historického hľadiska vychádzam z kľúčových udalostí ako vznik Štátu Izrael, Islamská revolúcia v Iráne z roku 1979, vojny v Perzskom zálive a najmä vojenské konflikty od teroristických útokov z 11.septembra 2001. Ukázali, akú rolu dokážu hrať globálne veľmoci v presadzovaní ich záujmov v nestabilnom regióne, ktorý je súčasne bohatý na prírodné suroviny. Na jednej strane vidíme zvýšený vplyv Iránu, ktorý mocensky vyťažil z americkej invázie do Iraku a jeho schopnosť budovať partnerstvo so Sýriou, Hizballáhom a palestínskymi militantnými hnutiami. Spolu tvoria tzv. šiítsky polmesiac, pojem používaný pre oblasť s dominantnými silami patriacimi do šiítskej vetvy islamu. Proti tejto skupine sa sformovala aliancia sunnitských monarchií vedená Saudskou Arábiou, ktoré sú spolu s Izraelom strategickými spojencami Spojených štátov amerických v regióne. Už z prvotného popisu je zrejmé, že tieto tábory stoja proti sebe v náboženskej rovine, ktorá je dôležitá ako pre Irán, tak i pre Saudskú Arábiu, pretože obe krajiny sa často javia ako patróni príslušných islamských vetiev. Taktiež sa ich rivalita prejavuje do istej miery v ekonomickej sfére, nakoľko sú vedúcimi producentmi a exportérmi ropy a zemného plynu. Ako bolo spomínané Islamská revolúcia v Irán bola kľúčovým momentom zmeny geopolitickej reality Blízkeho, či Stredného východu. Tamojšia zmena režimu viedla k úplnému obratu vo vzťahoch so Západom a teda i zvýšeniu napätia so Saudmi a sunnitskými Arabmi. Intervencie v Iraku a následná zmena režimu dala Iránu šancu využiť americkú preferenciu pre šiítsku vládu. Sunnitskí monarchovia sa na tento vývoj pozerajú s nevôľou a snažia sa rozšíriť ekonomické sankcie proti Islamskej republike kvôli jej kontroverznému jadrovému programu. Dôležitým je pritom Izrael, ktorý argumentuje potrebu pre vojenský zásah proti Iránu. Takéto ideologické a mocenské usporiadanie dvoch aliancií má trvalejší charakter a ďalekosiahle následky pre vývoj regiónu, no s vlnou proti-vládnych povstaní v arabskom svete sa do popredia dostalo i Moslimské bratstvo, ktoré stavia na politickom islame. Posledným zásadným konfliktom je pretrvávajúci konflikt v Sýrii, na ktorého príčiny existujú rôzne pohľady, no v skutku sa často javí ako zástupná vojna medzi Saudskou Arábiou a Iránom na regionálnej úrovni a medzi Ruskom a USA na globálnej. „Prežitie“ sýrskeho režimu bude teda kľúčové pre šiítsky polmesiac, sunnitské monarchie, Izrael, ale i širšie záujmy veľmocí. Do akej miery sa spomínané konflikty a ostatné faktory mocenskej politiky blízkovýchodných štátov zapíšu do ďalšieho vývoja regiónu je cieľom výskumu.

Předběžná náplň práce v anglickém jazyce

The Middle East is currently one of the most discussed regions of the world. Research of this culturally and politically specific area still remains problematic for many western and regional experts because of its complexity, but the key factors influencing the development can be empirically recognized. Defining what constitutes the Middle East is not uniform and often we come across different geographical, ethnic and other definitions.
My work addresses, in particular the countries of Levant, the Arabian Peninsula, Iran, but given the context of the Arab Spring also the states of the North Africa. "Post-Revolution" civil war in Libya and Syria and previous invasions of Iraq, Afghanistan remain obvious indicators of the extent to which domestic and foreign factors determine political events in the Middle East. Except in the Palestinian-Israeli conflict, Arab and most Muslim countries in the region have never been fully united due to own distinct historical, religious, ideological, economic, and other specifics.
These factors contributed to shaping of groups of states and movements that share common interests and preferences on many issues. The conflict between these groups have had in recent decades various forms.
When examining historical perspective, it is essential to focus on events such as the creation of the State of Israel, the Islamic revolution in Iran, the First Gulf War and in military conflicts which took place since the terrorist attacks of September 11, 2001.
On the one hand, we see an increased influence of Iran, as the result of the U.S. invasion of Iraq and its ability to build partnerships with Syria, Hezbollah and Palestinian militant movements. Together, they form the so-called Shia crescent, the term used for the area with dominant forces belonging to the Shiite branch of Islam. Against this group was formed an alliance of Sunni monarchies led by Saudi Arabia, which, sharing the ground with Israel, a strategic ally of the United States in the region.
Already from the initial description it is clear that these camps stand against each other in the sectarian terms. But this rivalry is reflected also in the economic sphere, because both Iran and Saudi Arabia are leading exporters of oil and gas. The Islamic revolution in Iran was a breakthrough in the geopolitical reality of the Middle East. The new regime led to a complete turnover in relations with the West and hence increased tensions with the Saudis and Sunni Arabs. There is also a factor of Israel arguing that a military action against Iran is needed due to its controversial nuclear programme.
Such ideological and power position of the two alliances is lasting and has far-reaching consequences for the region. However, a wave of anti-government uprisings in the Arab world brought into power the Muslim Brotherhood, which builds its ideology on political Islam. The recent major conflict is the ongoing civil war in Syria, which is often seen as a proxy war between Saudi Arabia and Iran at the regional level and between Russia and the U.S. on the global level. "Survival" of the Syrian regime will therefore be crucial for the Shia crescent, Sunni monarchies, Israel as well as the great powers. Mentioned conflicts, power politics of the Middle Eastern states and the further development of the region is the goal of research.