Individuálna potravinová sebestačnosť v Českej republike: prípadová štúdia permakultúrne orientovaných rodín a jednotlivcov

• Název práce v jazyce práce (slovenština): Individuálna potravinová sebestačnosť v Českej republike: prípadová štúdia permakultúrne orientovaných rodín a jednotlivcov
• Název práce v češtině: Individuální potravinová soběstačnost v České republice: případová studie permakulturně orientovaných rodin a jednotlivců
• Název v anglickém jazyce: Individual food self-sufficiency in Czech Republic: case study of permaculture oriented families and individuals
• Klíčová slova: potravinová sebestačnosť, permakultúra, trvalá udržateľnosť, produkcia potravín, poľnohospodárstvo
• Klíčová slova anglicky: food self-sufficiency, permaculture, sustainability, food production, agriculture
• Akademický rok vypsání: 2013/2014
• Typ práce: diplomová práce
• Jazyk práce: slovenština
• Ústav: Katedra sociologie (23-KS)
• Vedoucí / školitel: doc. Milan Tuček, prom. mat., CSc.
• Řešitel: skrytý - zadáno vedoucím/školitelem
• Datum přihlášení: 12.03.2014
• Datum zadání: 12.03.2014
• Datum a čas obhajoby: 08.09.2015 00:00
• Místo konání obhajoby: Jinonice, U Kříže 8, Praha 5
• Datum odevzdání elektronické podoby: 12.08.2015
• Datum proběhlé obhajoby: 08.09.2015
• Oponenti: prof. PhDr. Josef Kandert, CSc.

Zásady pro vypracování

Pomocou naratívnych rozhovorov vedených s respondentmi, ktorý samých seba považujú za dobrovoľných samozásobiteľov by som rada poznala motivácie týchto ľudí, ktoré keďže sa jedná o dobrovoľné samozásobenie, by mali z racionálneho hľadiska logicky súvisieť so subjektívnimy výhodami, ktoré im samozásobovanie prináša (v akej oblasti, to bude predmetom samotných rozhovorov) v porovnaní s bežným spôsobom získavania potravín smenou za peniaze. Hlavným cieľom je však popísať stratégie dosahovania tohto cieľa v konzumnej spoločnosti, v ktorej je samozásobiteľstvo alternatívnym životným štýlom

Seznam odborné literatury

Librová, Hana. 1994. „Pestří a zelení“. Brno: Hnutí duha

Librová, Hana. 2003. „Vlažní a váhaví“. Doplňek

Librová, Hana. 2010. „Individualizace v environmentální perspektivě: sociologické rámování mění pohled a plodí otázky.“ Sociologicky časopis 46 (1): 125–152.
Keller, Jan. 2005. „Až na dno blahobytu“ . EarthSave.CZ
Keller, Jan. 1997. „Sociologie a ekologie.“ Praha: Sociologické nakladatelství
Bauman, Zygmunt. 2002. „Příroda a kultura “. Praha. SLON.
Bauman, Zygmunt. 2002. „Myslet sociologicky “. Praha: Mladá fronta
Bauman, Zygmunt. 2002. „Tekutá modernita“. Praha: Mladá fronta

Předběžná náplň práce

Pojem potravinová sebestačnosť je v dnešnom sociologicko-ekonomickom diškurze používaní predovšetkým vo vzťahu k štátom či väčším územným celkom. V globalizovanom svete kde si v každom supermarkete môžeme zakúpiť potraviny dovezené z opačnej strany planéty, je tento pojem na úrovni menších celkov pre majoritnú spoločnosť (myslené majoritu západnej spoločnosti) vlastne nepodstatným pojmom.
Napriek tomu sa dá hovoriť o potravinovej sebestačnosti i na úrovní jednotlivcov. Každý záhradkár, a že ich v Českej republike nie je málo, je vlastne i pri minimálnom úspechu čiastočným samozásobovateľom a potravinová sebestačnosť je teda len otázkou pomeru spotreby a výnosu daného človeka (pokiaľ niekomu stačí k obžive 1 jablko denne a dopestuje si za rok 365 jabĺk, je možné ho označiť za potravinovo sebestačného i napriek tomu, že jeho výnos je pomerne malý ). V mojej práci by som sa však chcela venovať inej kategórií samozásobovateľov. Jednotlivcom, rodinám a skupinám, pre ktorých je samozásobenie prostriedkom, k čo najväčšej, cielenej potravinovej sebestačnosti (úplná potravinová sebestačnosť je ideálom, ktorý sa podarí dosiahnuť málokomu). Čo vedie týchto ľudí k produkcii vlastných potravín? Ako táto ich činnosť ovplyvňuje ďalšie aspekty ich životného štýlu?
Je možné predpokladať, že potravinová sebestačnosť na území ČR nebude spojená s nedostatkom iných možností zaistenia potravín, keďže distribúcia potravín je na pomerne vysokej úrovni, minimálne pokiaľ hovoríme o kvantite a dostupnosti poskytovaných služieb. Ďalší parameter, ktorý by mohol hrať úlohu je cenová dostupnosť daných produktov. Môžu však vlastnými prostriedkami získané potraviny konkurovať cenou, potravinám masovej produkcie, ktorých náklady na výrobu sú vďaka svojmu množstvu a veľkej konkurencii stlačené na minimum? Z týchto predpokladov sa dá vyvodiť, že pokiaľ hovoríme o potravinovej sebestačnosti jednotlivcov v Českej republike, jedná sa o potravinovú sebestačnosť dobrovoľnú a nie vynútenú nemožnosťou získania potravín smenou.