Tímová kohézia a tímový úspech v elitných mládežníckych športových družstvách

• Název práce v jazyce práce (slovenština): Tímová kohézia a tímový úspech v elitných mládežníckych športových družstvách
• Název práce v češtině: Tímová kohézia a tímový úspech v elitných mládežníckych športových družstvách
• Název v anglickém jazyce: Team cohesion and team success in elite youth sport teams
• Klíčová slova: skupinová kohézia, tímový úspech, mládež, longitudinálny výskum, štandardizácia, konfirmatorná faktorová analýza, elitné športové družstvá
• Klíčová slova anglicky: group cohesion, team success, youth, longitudinal study, translation, confirmatory factor analysis, elite team sports
• Akademický rok vypsání: 2010/2011
• Typ práce: disertační práce
• Jazyk práce: slovenština
• Ústav: Pedagogika, psychologie a didaktika (51-400200)
• Vedoucí / školitel: prof. PhDr. Pavel Slepička, DrSc.
• Řešitel: skrytý - zadáno vedoucím/školitelem
• Datum přihlášení: 06.06.2011
• Datum zadání: 06.06.2011
• Datum a čas obhajoby: 23.09.2014 00:00
• Místo konání obhajoby: UK FTVS
• Datum odevzdání elektronické podoby: 19.06.2014
• Datum odevzdání tištěné podoby: 19.06.2014
• Datum proběhlé obhajoby: 23.09.2014
• Oponenti: PhDr. Pavel Landa, Ph.D.

Zásady pro vypracování

1. Analýza příslušné literatury
2. dopracování projektu
3. Realizace pilotní studie
4. Vlastní terénní výzkum
5. Statistická anylýza výsledků
6. Věcná interpetace zjištěných dat
7. Dokončení disertační práce

Seznam odborné literatury

CARRON, A.V., HAUSENBLAS, H.A. & EYS, M. A. 2005. Group dynamics in sport (3rd
ed.) Morgantown, WV: Fitness Information Technology.
CARRON, A.V., EYS, M. A. & BURKE, S.M. (2007) Team Cohesion. In: JOWETT, S. &
LAVALLEE, D. Social Psychology in sport. Human Kinetics, 1 edition.
EYS, M. A., LOUGHEAD, T., BRAY, S.R. & CARRON, A.V. (2009). Development of a
Cohesion Questionnaire for Youth: The Youth Sport Environment Questionnaire. Journal of Sport and Exercise Psychology, 31, 390-408.
FOX, E. C. (1984). Team Cohesion, Ability and Coaches’ Leadership Effectiveness as Predictors of Success in Women’s Intercollegiate Softball, University of Oregon Microforms.
GOLOMBIEWSKI, R. (1962). The small group. Chicago, IL: Univerzity of Chicago.
GRIEVE, F. G., WHELAN, J. & MEYERS, A. (2000). An Experimental Examination of the
Cohesion-Performance Relationship in an Interactive Team Sport. Journal of
AppliedSport Psychology, v. 12, p. 219-235.
HEUZE J. P., BOSSELUT G. & THOMAS, J. P. (2007). Should the Coaches of Elite Female
Handball Teams Focus on Collective Efficacy or Group Cohesion? The Sport
Psychologist, 21, 383-399.
LENK, H. (1969). Top performance destipe internal conflict: An antithesis to a functional
proposition. In: CARRON, A.V., HAUSENBLAS, H.A. & EYS, M. A. (2005).
Groupdynamics in sport (3rd ed.) Morgantown, WV: Fitness Information Technology.
LOTT, A. J. & LOTT, B.E. (1965). Group cohesiveness as interpersonal attraction: A review
of relationships with antecedent and consequent variables. Psychological Bulletin, 64,
259-309.
MULLEN, B. & COOPER, C. (1994). The Relationship between Group Cohesion and
Performance: an Integration. Psychological Bulletin, v. 115, p. 210-227.
MURRAY, N. P. (2006).The Differential Effect of Team cohesion and Leadership Behaviorin HighSchoolSports, Individual Differences Research, v. 4, n. 4, p. 216-225.
http://www.brjb.com.br/files/brjb_60_3200903_id1.pdf.
SHANGI, G. & CARRON, A.V. 1987. Group cohesion and its relationships with
performance and satisfaction among high school basketball players. Canadian Journal
of Sport Science, 12, 20P.
WEINBERG S. R. & COULD, D. (2007). Foundations of sport and exercise psychology. (4th
ed.) Champaigh, IL: Human Kinetics.
WILLIAMS, J.M. & HACKER, C.M. (1982). Causal relationships among cohesion, satisfaction and performance in women´s interscollegiete field hockey teams.
Journal of Sport Psycholgy, 4, 324-337.

Předběžná náplň práce

Hlavným cieľom tejto dizertačnej práce bolo preskúmať vzťah medzi skupinovou kohéziou a športovým úspechom v elitných mládežníckych športových družstvách. Splnenie hlavného cieľa si vyžiadalo ďalší významný cieľ, adaptáciu anglického dotazníka vyvinutého na meranie skupinovej kohézie v mládežníckych športových družstvách do sociálnokultúrneho prostredia Českej a Slovenskej republiky a pilotnú štandardizáciu pre výskumné použitie (Dotazník športového prostredia pre mládež, angl. Youth Sport Environment Questionnaire; YSEQ; Eys, Loughead, Bray, & Carron, 2009b).
Dosiahnutie sekundárneho cieľa si vyžiadalo tri fázy výskumu. Vo fáze číslo jedna bol Dotazník športového prostredia pre mládež (YSEQ) preložený do českého a slovenského jazyka metódou spätného paralelného prekladu originálnej verzie. Vo fáze číslo dva boli preložené dotazníky posudzované odbornými vyšetrovateľmi (N = 2) a športovcami (N = 52), ktorých úlohou bolo zhodnotenie zrozumiteľnosti inštrukcií a položiek. V poslednej fáze bola použitá konfirmatorná faktorová analýzy na hodnotenie odpovedí z českej a slovenskej verzie Dotazníka športového prostredia pre mládež získaných s nezávislým súborom (N = 352) tvoreným elitnými mládežníckymi športovcami. Celý tento proces rezultoval k vyvinutiu českej a slovenskej verzie Dotazníka športového prostredia pre mládež umožňujúcich diagnostikovať skupinovú kohéziu v mládežníckych športových družstvách v našich podmienkach.
Aby sme dôkladne preskúmali hlavný cieľ práce rozhodli sme sa pre oba kvantitatívny i kvalitatívny výskum. V kvantitatívnom výskume sme prostredníctvom štatistickej techniky štrukturálneho modelovania preskúmali smerovanie potenciálneho „kauzálneho“ vzťahu medzi kohéziou a úspechom cez longitudinálny „cross-lagged“ panelový model. Výskumná vzorka pozostávala z elitných mládežníckych futbalových a hádzanárskych hráčov/čiek (N = 337). Skupinovú kohéziu a športový úspech sme merali uprostred a na konci jednej súťažnej sezóny, časový interval medzi meraniami bol približne 4 až 5 mesiacov. Výsledky indikovali, že tímový úspech uprostred sezóny signifikantne predikoval úroveň skupinovej kohézie na konci sezóny, avšak vnímanie skupinovej kohézie v strede sezóny signifikantne nepredikovalo tímový úspech na jej konci. S prihliadnutím na niektoré limitácie týkajúce sa výskumného designu a súboru sa zdá, že vzťah výkon-ku-kohézii je silnejší ako kohézia-k-výkonu v elitných mládežníckych družstvách. Teoretické a aplikovateľné dôsledky sú diskutované.
V kvalitatívnom výskume sme prostredníctvom rozhovorov s trénermi preskúmali ako vnímajú problematiku kohézie a výkonu v elitných mládežníckych družstvách. Navyše sme sa snažili naviazať na zistenia z kvantitatívneho výskumu. Konkrétne, snažili sme sa porozumieť prečo tímový úspech signifikantne predikoval vnímanie skupinovej kohézie a prečo vnímanie skupinovej kohézie signifikantne nepredikovalo tímový úspech v elitných futbalových a hádzanárskych družstvách. Výskumnú vzorku tvorilo 17 mužov a 2 ženy, ktorí reprezentujú elitných mládežníckych trénerov z dvoch typov športov: futbal a hádzaná. Realizáciou tohto kvalitatívneho šetrenia sme objavili nové tendencia týkajúce sa vzťahu medzi kohéziou a výkonom. Analýza pološtrukturovaných rozhovorov s trénermi identifikovala nasledujúce témy (a) skupinová kohézie v športe (b) skupinová kohézia a športový výkon v elitných mládežníckych družstvách (c) determinanty ovplyvňujúce úroveň skupinovej kohézie. Teoretické a praktické implikácie viažuce za k vzťahu medzi kohéziou a výkonom sú diskutované v práci.

Předběžná náplň práce v anglickém jazyce

The main aim of this dissertation was to examine the relationship between team success and team cohesiveness with a sample of elite youth sport teams. The secondary aim of this international thesis was to translate and analyze the psychometric properties of responses to the Czech and Slovak versions of the Youth Sport Environment Questionnaire (YSEQ; Eys, Loughead, Bray, & Carron, 2009b) in a sample of elite youth handball and soccer players.
The accomplishment of the second purpose involved three phases of research. First, the questionnaire was translated into the Czech and Slovak languages by method of parallel back-translation. In Phase 2, feedback was sought on the translated versions of each questionnaire from both researchers (N = 2) and athletes (N = 52) to ensure the clarity of the instructions and the readability of the items. Subsequent confirmatory analyses in the final phase provided an adequate fitting model for both Czech and Slovak versions with an independent sample (N = 352) from youth sport teams. These results offer further support to Eys et al.’s (2009b) proposed two dimensional model underlying their measure of cohesion for youth sport groups.
In terms of the general purpose, we employed structural equation modeling to examine the direction of that relationship via a cross-lagged design. The sample consisted of elite youth handball and soccer players (N = 337) from the Czech and Slovak Republics. We assessed team cohesion and performance at the midpoint and near the end of a single competitive season, a time which spanned approximately fourth months. Results indicated that team success at the midpoint of the season significantly predicted increases in perceptions of team cohesion later in the season, whereas perceptions of team cohesion did not significantly predict success later in the season. Within some limits regarding the design and sample, it appears that the performance-to-cohesion relationship is stronger than the cohesion-to-performance relationship in elite youth sport teams. Theoretical and applied implications are discussed.
Moreover, we gained an insight about the nature of the relationship between cohesion and performance in elite youth sport teams through the experiences of coaches who have led elite youth athletes. More specially, we gained an understanding of why is the performance-to-cohesion relationship was stronger than the cohesion-to-performance relationship with the sample of elite youth handball and soccer players. Semistructured interviews with 17 male and 2 female Czech and Slovak coaches from two team sports: soccer and handball. Clear trends regarding the cohesion-performance relationship emerged. Overall, coaches indicated (a) group cohesion in sport (b) group cohesion and sport performance in elite youth teams (c) determinates that influence the level of group cohesion. Practical and theoretical implications pertaining to the cohesion-performance relationship are discussed.