Dištančné vzdelávanie počas pandémie COVID-19

• Název práce v jazyce práce (slovenština): Dištančné vzdelávanie počas pandémie COVID-19
• Název práce v češtině: Distanční vzdělávání během pandemie COVID-19
• Název v anglickém jazyce: Distance learning during the COVID-19 pandemic
• Klíčová slova: dištančné vzdelávanie|rodičovská zapojenosť|nerovnosti vo vzdelávaní|vzdelávacia politika|pandemické opatrenia
• Klíčová slova anglicky: distance education|parental involvement|inequality in education|educational policy|pandemic precautions
• Akademický rok vypsání: 2024/2025
• Typ práce: bakalářská práce
• Jazyk práce: slovenština
• Ústav: Katedra sociologie (21-KSOC)
• Vedoucí / školitel: doc. Mgr. Radka Dudová, Ph.D.
• Řešitel: skrytý - zadáno a potvrzeno stud. odd.
• Datum přihlášení: 27.11.2024
• Datum zadání: 27.11.2024
• Schválení administrátorem: bylo schváleno
• Datum potvrzení stud. oddělením: 27.11.2024
• Datum a čas obhajoby: 18.06.2025 12:30
• Datum odevzdání elektronické podoby: 11.05.2025
• Datum proběhlé obhajoby: 18.06.2025
• Odevzdaná/finalizovaná: odevzdaná studentem a finalizovaná
• Oponenti: PhDr. Jiří Šafr, Ph.D.

Zásady pro vypracování

1. Východiská
Moja práca sa bude týkať najmä rodičovského zapojenia do procesu vzdelávania, ktoré naberá novú dimenziu počas pandemickej krízy, pretože rola rodiča vo vzdelávaní sa značne transformuje. Rodič preberá vzdelávaciu funkciu školy, ktorú dovtedy zabezpečoval štát. Musí v značnej miere investovať čas do vzdelávania svojho dieťaťa a súčasne napĺňať aj pracovné a súkromné povinnosti. Štát a vzdelávacie inštitúcie tak počas krízy vytvárajú na rodiča dodatočné bremeno. Avšak do vzdelávania aj naďalej vstupujú protipandemickými opatreniami a vzdelávacou politikou. Preto by som chcela sledovať vývoj role štátu a rodiča vo vzdelávaní počas pandémie.
Práca bude nadväzovať na dáta o rodičovskej zapojenosti do vzdelávacieho procesu, ktoré ukazujú, akým spôsobom sa na vzdelávaní podieľali jednotliví aktéri vzdelávania cez učiteľov, štát až po rodičov a deti. V práci sa zameriam na mediálny diskurz, ktorý pomôže posunúť analýzu o tématické rámce, ktoré tvorili spoločenský diskurz priamo počas pandemickej krízy.
Budem analyzovať odlišné tematické rámce v mediálnom diskurze na Slovensku, čo mi umožní dobre porozumieť argumentom jednotlivých aktérov a ich premenlivosti počas prvej vlny pandémie
2. Výskumná otázka a podotázky
Ako mediálny diskurz reprezentuje a utvára naratív o rodičovskej zapojenosti do vzdelávania počas pandémie COVID-19 na Slovensku?
- Ako sú vykreslení jednotliví aktéri pandemického vzdelávania?
- Ako je vykreslená rodičovská zodpovednosť pri vzdelávaní dieťaťa počas pandémie?
- Ako môžeme vysvetliť podobnosti či odlišnosti vo vykreslovaní participácie vo vzdelávaní pred pandémiou a počas pandémie?
3. Ciele
Cieľom práce je zistiť ako sa mienkotvorné médiá stavajú k hodnote vzdelávania v prípade krízového stavu v krajine. Dôležitými témami, ktoré by mala práca analyzovať sú, či mediálny diskurz reflektuje rozdiely, ktoré vznikajú v domácom prostredí kvôli odlišnostiam v socio-ekonomickom postavení domácností alebo sa skôr zameriava na plošné opatrenia, ktoré slúžia na zachovanie bezpečnosti občanov. Rovnako ako prezentuje diskurz tému detskej ale aj populačnej bezpečnosti v porovnaní so zabezpečením vyučovacej kontinuity. Cieľom bude taktiež zistiť kto má vo verejnom diskurze zodpovednosť za vzdelanie a následne ako sa táto
zodpovednosť delí medzi rodinu a štát. Pri zameraní na rodinu bude analýza sledovať aj prerozdelenie zodpovednosti v rámci rodiny a jej gendrovú zaťaženosť.
4. Metodológia
Práca bude zameraná na komparáciu mediálnych článkov, ktoré boli publikované v mainstreamových žurnáloch na Slovensku, aby som lepšie vedela pochopiť sociálnu perspektívu na tému vzdelávania a bezpečnosti.
Články budem vyhľadávať pomocou kľúčových slov, najmä cez “vzdelávanie, COVID-19, rodičovské zapojenie” v archívoch jednotlivých periodík, ktoré majú buď voľný prístup alebo cez databázy, ktoré nie sú priamo na stránkach periodík, ale sú dostupné cez univerzitné prihlásenie.
Následne budem články tématicky kódovať, aby som vedela porovnať priority jednotlivých periodík. Chcem zistiť ako hodnota bezpečnosti mení prístup k vzdelávaniu. Preferencie k plošnému riešeniu versus záujem o pomoc znevýhodneným skupinám a skupinám najviac zasiahnutými krízou. Ako veľmi sú rodičia a ich postoje zahrnutí do mediálneho diskurzu, repsektíve, ktorých aktérov vníma mediálny diskurz ako kľúčových.
Metóda bude zameraná najmä na otvorené tématické kódovanie, preto výstupom práce bude porovnanie dôležitých tém, ktoré diskurz otvára naprieč spektrom aktérov, ktorí v médiách vystupujú.
Zameriam sa na mainstreamové periodiká naprieč politickým spektrom, ktoré dokážu ilustrovať spoločenskú perspektívu na tému domáceho vzdelávania počas pandémie.
Slovensko - 3 rôzne médiá
1. SME (centristické, liberálne)
2. Pravda (konzervatívnejšie)
3. Hospodárske noviny (ekonomické)
Jednotlivé médiá jedny z najčítanejších periodík, preto ich môžeme označiť za mienkotvorné.
5. Charakteristika záverov
Očakávaným záverom práce bude hĺbkový prehľad tématických okruhov v diskurze, ktorý mi umožní lepšie porozumieť hodnotovým prioritám v spoločnosti. Chcela by som zistiť ako mediálny diskurz utvára mienku o hodnote vzdelávania zo strany štátu a rodičov. Ktorí aktéri by mali v čase pandémie zodpovedať za vzdelávanie v domácnosti. Navyše analyzujem ako sa tento diskurz posúva v čase vzhľadom na vývoj opatrení počas Covidu-19.
Výsledky budú ďalej ilustrovať už existujúce dáta o rodičovskej zapojenosti do vzdelávania počas pandémie. Navyše osvetlia celkový problém z pohľadu mediálneho diskurzu, ktorý môže otvárať nové zaujímavé témy, keďže ponúka unikátny pohľad nového aktéra v diskurze.

Seznam odborné literatury

Addi-Raccah, A., Dusi, P., & Tamir, N. S. (2021). What can we learn about research on parental involvement in school? Bibliometric and thematic analyses of academic journals. Urban Education, 58(10), 2276–2307. https://doi.org/10.1177/00420859211017978
Altheide, D. L., & Schneider, C. J. (2013). Qualitative Media Analysis (Second Edition). SAGE Publications, Ltd. https://doi.org/10.4135/9781452270043
Bourdieu, P. (2011). The forms of capital.(1986). Cultural theory: An anthology, 1(81-93), 949.
Entman, R. (1993). Framing: Toward Clarification of A Fractured Paradigm. The Journal of Communication, 43, 51–58. https://doi.org/10.1111/j.1460-2466.1993.tb01304.x
Fairclough, N. (2003). Analysing discourse (Vol. 270). routledge London.
Giddens, A., Knotková-Čapková, B., Krulichová, Z., Orlando, D., Jiroutová Kynčlová, T., & Sutton, P. W. (2013). Sociologie. Argo.
Inštitút pre výskum práce a rodiny. (2020). Prieskum životnej situácie počas pandémie COVID-19. https://ivpr.gov.sk/wp-content/uploads/2020/10/prieskum_zivotnej_situacie_pocas_pandemie_kuruc.pdf
Kožuchová, M., Severini, E., & Papierníková, P. (2022). Atribúty aktérstva rodičov detí primárneho stupńa v čase pandémie. Trends in Education, 14(2), 15–24. https://doi.org/10.5507/tvv.2021.007
Lareau, A. (2003). Unequal Childhoods: Class, Race, and Family Life. https://doi.org/10.4324/9780429499821-75
Petrík, Š., Marosiova, L., Galas, P., & Juščáková, Z. (2021). DIŠTANČNÉ VZDELÁVANIE ŽIAKOV A ŽIAČOK v období pandémie COVID-19 v kontexte profesijného rozvoja učiteľov a učiteliek.
Šarníková, G. (2023). Parents’ Approaches to Their Children’s Education and Related Issues During the COVID-19 Pandemic in the Slovak and the Czech Republic. Journal of Family Issues, 44(8), 2185–2212. https://doi.org/10.1177/0192513X221075633