Jozef Čapák a formovanie hudobnej kultúry v slovenskej obci Horná Súča počas obdobia socializmu a postsocializmu

• Název práce v jazyce práce (slovenština): Jozef Čapák a formovanie hudobnej kultúry v slovenskej obci Horná Súča počas obdobia socializmu a postsocializmu
• Název práce v češtině: Jozef Čapák a formovaní hudební kultury v slovenské obci Horná Súča v období socialismu a postsocialismu
• Název v anglickém jazyce: Jozef Čapák and the Formation of Musical Culture in the Slovak Village of Horná Súča during the Period of Socialism and Post-Socialism
• Klíčová slova: dychová hudba|Horná Súča|Jozef Čapák|socializmus|postsocializmus|orálna história|individuálna etnografia
• Klíčová slova anglicky: brass band|Horná Súča|Jozef Čapák|socialism|post-socialism|oral history|individual ethnography
• Akademický rok vypsání: 2024/2025
• Typ práce: diplomová práce
• Jazyk práce: slovenština
• Ústav: Ústav hudební vědy (21-UHV)
• Vedoucí / školitel: Mgr. Tereza Havelková, Ph.D.
• Řešitel: skrytý - zadáno a potvrzeno stud. odd.
• Datum přihlášení: 11.11.2024
• Datum zadání: 11.11.2024
• Schválení administrátorem: bylo schváleno
• Datum potvrzení stud. oddělením: 11.11.2024
• Datum a čas obhajoby: 17.06.2025 00:00
• Datum odevzdání elektronické podoby: 22.05.2025
• Datum proběhlé obhajoby: 17.06.2025
• Odevzdaná/finalizovaná: odevzdaná studentem a finalizovaná
• Oponenti: Mgr. Vít Zdrálek, Ph.D.

Zásady pro vypracování

Diplomová práca poskytne hlboký prienik do fungovania dychovej hudby v rámci malej komunity počas socializmu prostredníctvom analýzy života a prínosu jednej z jej významných osobností, Jozefa Čapáka – môjho starého otca. Cieľom práce je podrobne zmapovať vplyv politického režimu na činnosť dychovej hudby v obci Horná Súča (okr. Trenčín), pričom dôraz kladie na organizačné, finančné a normatívne požiadavky, ktoré ovplyvňovali jej existenciu. Práca sa opiera o metódy individuálnej etnografie a orálnej histórie, ktoré spolu s analýzou osobných archívnych materiálov a odbornej literatúry umožňujú rekonštruovať komplexný obraz hudobného života v období socialistického zriadenia.
Práca ponúkne príspevok k štúdiu tejto hudobnej tradície v malej obci a odhaľuje, ako tieto hudobné aktivity podliehali vplyvom ideologických a ekonomických obmedzení režimu. Prostredníctvom spomienok postavy Jozefa Čapáka a analýzy prameňov práca objasní, ako miestna dychová hudba nielen prežila zmenu režimu, ale pre miestnu komunitu zostala cennou formou umeleckého i sociálneho vyjadrenia až dodnes.
Pri skúmaní dychovej hudby v podmienkach socialistického režimu budem vychádzať z existujúcich publikácií, ktoré sa zaoberajú podobnými témami v oblasti hudobného a kultúrneho výskumu. Publikácia Kyjovští Frýbortovci (1995) od Tomáša Hančla predstavuje príklad biografického prístupu k analýze pôsobenia pedagóga Josefa Frýborta z Kyjova, pričom podobný prístup využijem aj pri skúmaní hudobného pôsobenia Jozefa Čapáka. Diela, ako Bylo to na věčné časy, dokud to neskončilo (2018) od Alekseja Jurčaka a antológia Paměť a trauma pohledem humanitních věd (2015) pod editorským vedením Alexandra Kratochvila, poskytujú širší teoretický rámec pre pochopenie každodenného života a kultúrneho vyjadrenia v kontexte totalitného režimu, čím obohacujú môj pohľad na ideologické a spoločenské súvislosti dychovej hudby.
Práca je takisto inšpirovaná výskumom folklóru a ľudovej kultúry, ako ho spracovala Martina Pavlicová v publikácií Lidová kultura a její historicko-společenské reflexe (mikrosociální sondy) (2007), v ktorej, okrem iného, taktiež skúma osobnosť muzikanta Josefa Slezáka z obce Břestek (okr. Uherské Hradiště), či publikácia Daniely Stavělovej a kol. Tíha a beztíže folkloru (2021). Tieto publikácie umožňujú hlbšie pochopenie fungovania hudobných tradícií v čase spoločenských premien. Barbora Turčanová vo svojej dizertačnej práci Od ľudovej piesne k popmusic: moravská dychová hudba ako predmet výskumu premien hudobného vkusu analyzuje premeny hudobného vkusu a dychovej hudby na Morave, čo poskytuje cenný podklad na prepojenie vývoja dychovej hudby s kultúrnymi a sociálnymi zmenami v regióne. Kapitola od Dominiky Moravčíkovej v publikácii Zvuk, gender, identita: studie ke kulturní analýze hudby (2024) ponúka detailný pohľad na fungovanie folklórneho súboru v Strečne, čím prináša ďalšie cenné súvislosti pre pochopenie hudobnej identity a jej vzťahu k miestnym kultúrnym normám. Vďaka týmto publikáciám získava môj výskum potrebné teoretické a metodologické východiská, ktoré mi umožňujú priblížiť, ako sa formovala a vyvíjala hudba a kultúrny život v slovenskej obci Horná Súča v čase ideologických obmedzení.
Zvolená metodika umožňuje odkryť autentické spôsoby, ktorými sa dychová hudba vyrovnávala s vonkajšími tlakmi a obmedzeniami. Práca prinesie príspevok k poznaniu vplyvu režimu na fungovanie kultúrnych aktivít v slovenskej obci a prispieva k pochopeniu širších spoločensko-politických súvislostí, ktoré formovali kultúrny život počas socializmu.

Seznam odborné literatury

FEINBERG, Joseph Grim. Vrátiť folklór ľuďom. Bratislava: Sociologický ústav SAV, Akamedia, 2018.
HANČL, Tomáš. Kyjovští Frýbortovci. Portrét hudebního pedagoga, dirigenta Josefa Frýborta. Kyjov: Gloria, 1995.
JURČAK, Aleksej. Bylo to na věčné časy, dokud to neskončilo: poslední sovětská generace. Překlad Přemysl Houda a Veronika Houdová. První české vydání. Praha: Univerzita Karlova, nakladatelství Karolinum, 2018. 386 stran. Politeia. ISBN 978-80-246-3662-7.
KRATOCHVIL, Alexander, ed. Paměť a trauma pohledem humanitních věd. Komentovaná antologie teoretických textů.Praha: Akropolis, 2015. 344 s. ISBN 978-80-88069-12-6.
LEŠČÁK, Milan a SIROVÁTKA, Oldřich. Folklór a folkloristika: O ľudovej slovesnosti. Bratislava: Tatran, 1982.
MORAVČÍKOVÁ, Dominika. „Nitku nadviažem, ale uzlík zostane“: Autentickosť a vytváranie lokálneho folklóru v slovenskej obci Strečno. In: HAVELKOVÁ, Tereza, ed., a ZDRÁLEK, Vít, ed. Zvuk, gender, identita: studie ke kulturní analýze hudby. První vydání. Praha: Univerzita Karlova, nakladatelství Karolinum, 2024. 377 s. ISBN 978-80-246-5572-7.
PAVLICOVÁ, Martina. Lidová kultura a její historicko-společenské reflexe (mikrosociální sondy). 1. vyd. Brno: Ústav evropské etnologie, Filozofická fakulta Masarykovy univerzity, 2007. 175 s. Etnologické studie 3. ISBN 978-80-254-1044-8.
PAVLICOVÁ, Martina a UHLÍKOVÁ, Lucie. „Něco za něco…“: Folklorní hnutí v českých zemích ve světle totalitární kulturní politiky. In: Český lid, 2018, roč. 105, č. 2, s. 177-197. ISSN 0009-0794.
PÁDIVÝ, Karol a PRAVEČEK, Jindřich. Inštrumentácia pre dychovú hudbu. Martin: Osveta, 1954.
RUSKIN, Jesse a RICE, Timothy. The Individual in Musical Ethnography. In: Ethnomusicology, 2012, 56, s. 299-327.
STAVĚLOVÁ, Daniela a kol. Tíha a beztíže folkloru. Folklorní hnutí druhé poloviny 20. století v českých zemích. Praha: Akademie věd, 2021. 694 s. Šťastné zítřky. ISBN 978-80-200-3286-7.
TURČANOVÁ, Barbora. Od ľudovej piesne k popmusic: moravská dychová hudba ako predmet výskumu premien hudobného vkusu. Disertační práce. Brno: Masarykova univerzita, Filozofická fakulta, 2024.
VANĚK, Miroslav a MÜCKE, Pavel. Třetí strana trojúhelníku: Teorie a praxe orální historie. Česko: Univerzita Karlova, nakladatelství Karolinum, 2022.