Fake news a prezidentské voľby v Českej republike v roku 2018 a na Slovensku v roku 2019

• Název práce v jazyce práce (slovenština): Fake news a prezidentské voľby v Českej republike v roku 2018 a na Slovensku v roku 2019
• Název práce v češtině: Fake news a prezidentské volby v České republice v roce 2018 a na Slovensku v roce 2019
• Název v anglickém jazyce: Fake news during the presidental elections in the Czech Republic 2018 and in Slovakia 2019
• Klíčová slova: fake news, dezinformácie, kampaň, voľby, televízna diskusia, prezident, Miloš Zeman, Jiří Drahoš, Zuzana Čaputová, Maroš Šefčovič
• Klíčová slova anglicky: Fake news, disinformation, campaign, election, television debate, president, Miloš Zeman, Jiří Drahoš, Zuzana Čaputová, Maroš Šefčovič
• Akademický rok vypsání: 2019/2020
• Typ práce: diplomová práce
• Jazyk práce: slovenština
• Ústav: Katedra německých a rakouských studií (23-KNRS)
• Vedoucí / školitel: PhDr. Zuzana Lizcová, Ph.D.
• Řešitel: skrytý - zadáno vedoucím/školitelem
• Datum přihlášení: 27.02.2020
• Datum zadání: 08.12.2020
• Datum a čas obhajoby: 05.02.2021 10:00
• Místo konání obhajoby: Pekařská 16, JPEK107, 107, Malá učebna, 1.patro
• Datum odevzdání elektronické podoby: 04.01.2021
• Datum proběhlé obhajoby: 05.02.2021
• Oponenti: doc. JUDr. Vladimír Handl, CSc.

Zásady pro vypracování

Cieľom práce je preskúmať, či a ako sa v predvolebných kampaniach kandidátov na prezidenta počas volieb v ČR roku 2018 a v SR v roku 2019 objavovali fake news a ak áno, v akých formách a akými spôsobmi sa šírili. Konkrétne sa zameriam na volebné kampane prezidentských kandidátov postupujúcich do druhého kola voľby a prostredníctvom obsahovej analýzy identifikujem, či, respektíve ako kandidáti v rámci volebnej kampane využívali alebo naopak, bojovali proti fake news a dezinformačným kampaniam namierených proti ich osobe. Predmetom skúmania budú ich mediálne výstupy, ich oficiálna kampaň a ich komunikácia na sociálnych sieťach. Ak sa do kampane kandidátov v tomto zmysle zapájali aj iní aktéri, budú zahrnutí do analýzy. Hlavným prínosom práce by bolo nielen stanovenie podobností a rozdielov medzi situáciou v Českej republike a na Slovensku, ale aj analýza možných rizík vyplývajúcich z dezinformácií a fake news pre budúce predvolebné kampane a voľby. Očakávam, že v oboch prípadoch boli fake news v prezidentskej kampani použité a vzhľadom na spoločnú históriu oboch štátov a relatívny krátky časový odstup medzi skúmanými udalosťami budú formy a spôsoby šírenia fake news podobné, ale celkovo budú témy, s ktorými fake news pracujú, odlišné pre Českú republiku a Slovensko. Ako možné deliace línie a vplyvy predpokladám vzťah k náboženstvu a mieru konzervativizmu v spoločnosti, odlišnú zahranično-politickú orientáciu v určitých otázkach (napríklad vzťahy k Izraelu, k Európskej únii) alebo odlišnú vnútropolitickú situáciu v krajine (slovenské voľby sa konali približne rok po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky, čo výrazne ovplyvnilo politickú situáciu v krajine). Odlišné môže byť aj cielenie dezinformácií na rôzne skupiny voličov v ČR a v SR.

Slovenský a český prípad sú však navzájom porovnateľné – jedná sa o geograficky aj politicky blízke štáty so spoločnou históriou, ktoré sú oba členmi Európskej únie a NATO; termíny ich prezidentských volieb od seba delí len približne 14 mesiacov; a predovšetkým, vďaka stále pretrvávajúcej jazykovej blízkosti je možné šírenie fake news z jedného štátu do druhého a teda je pravdepodobné, že fake news a dezinformačné kampane šírené z Českej republiky mali dopad na predvolebné kampane počas druhého kola slovenských prezidentských volieb a naopak.

Prínos výskumu na túto tému vidím napríklad v identifikovaní hlavných tém dezinformácií, ktoré počas posledných dvoch týždňov pred voľbami dominovali; spôsoby, akým kandidáti fake news využívali alebo ako proti nim bojovali; v identifikácii ďalších aktérov (okrem samotných kandidátov), ktorí prispievali k šíreniu predvolebných fake news; a detekovanie mechanizmov, ktoré kandidáti v boji proti dezinformačným kampaniam namierených proti svojej osobe využili.

Časovo by som výskum zúžika na prezidentskú kampaň pred druhým kolom volieb, kedy sa voliči rozhodovali už len medzi dvomi kandidátmi (na Slovensku medzi Zuzanou Čaputovou a Marošom Šefčovičom, v Českej republike medzi Milošom Zemanom a Jiřím Drahošom). Týmto časovým ohraničením by som chcela zistiť či a ako sa menilo použitie fake news a dezinformácií vzhľadom na priebeh kampane počas posledných dvoch týždňov pred termínom konania druhého kola prezidentských volieb.


Predbežná štruktúra práce:

- Úvod, predstavenie práce, metodológia

Teoretická časť práce
- Čo je to fake news, ako sa odlišuje od dezinformácie, hoaxu a lži, kedy boli definované, aká je ich úloha, najčastejšie použitie, princíp fungovania dezinformácií (prečo im voliči veria, aké skupiny voličov im najčastejšie veria),
- Fake news a voľby ako svetový fenomén – najvýznamnejšie prípady zo zahraničia, postoj Európskej únie voči Fake news a dezinformáciám

Praktická časť práce

- Česko-slovenský kontext – fake news ako hrozba, definovanie najdôležitejších aktérov (samotné noviny/časopisy/internetové portály, na druhej strane štát ako subjekt fake news ale aj ako tvorca právneho rámca a legislatívy) a tretí sektor (iniciatívy bojujúce proti fake news, novinári, neziskové organizácie [napríklad Transparency International, www.hoax.cz], legislatívny rámec boja proti fake news,
- Prezidentské voľby v ČR 2018 – faktografický základ, prezidentskí kandidáti a ich predvolebná kampaň, fake news počas predvolebnej kampane pred druhým kolom voľby, najvýznamnejšie naratívy a témy, s ktorými fake news pracovali;
- Prezidentské voľby v SR 2019 – faktografický základ, prezidentskí kandidáti a ich predvolebná kampaň, fake news počas predvolebnej kampane pred druhým kolom voľby, najvýznamnejšie naratívy a témy, s ktorými fake news pracovali;
- Záverečné zhrnutie poznatkov a odpovedí na zadané otázky

Jazyk práce: slovenčina

Metodológia: obsahová analýza

Rozsah: minimálne 60 normostrán (tj. minimálne 108 000 znakov čistého textu vrátane medzier, bez abstraktu, príloh, použitej literatúry)

Seznam odborné literatury

BENOIT, William L., 2015. Political Election Debates: Informing Voters About Policy and Character. Lexington Books. ISBN 9780739184103.

CHAR, Sample, Justice CONNIE a Darraj EMILY, 2019. A Model for Evaluating Fake News. The Cyber Defense Review [online]. 171. ISSN 24742120.

GREGOR, Miloš a Petra VEJVODOVÁ, 2018. Nejlepší kniha o fake news, dezinformacích a manipulacích!!!. Brno: CPress. ISBN 978-80-264-1805-4.

HUNT, Allcott a Gentzkow MATTHEW, 2017. Social Media and Fake News in the 2016 Election. The Journal of Economic Perspectives [online]. 31(2), 211. ISSN 08953309.

JOWETT, Garth S. a Victoria J. O′DONNELL, 2014. Propaganda & Persuasion. 6. SAGE Publications, 480 s. ISBN 978-1452257532.

JURKOVIČ, Marek, Vladimíra ČAVOJOVÁ a Ivan BREZINA, 2019. Prečo ľudia veria nezmyslom. Premedia, 312 s. ISBN 9788081597572.

OSCE - ÚRAD PRE DEMOKRATICKÉ INŠTITÚCIE A ĽUDSKÉ PRÁVA, 2019. SLOVENSKÁ REPUBLIKA - PREZIDENTSKÉ VOĽBY 16. a 30. marec 2019: Volebná hodnotiaca misia ODIHR Záverečná správa. Varšava. [online].

PONS, Vincent, 2019. How do Campaigns Shape Vote Choice? Multi-Country Evidence from 62 Elections and 56 TV Debates. NBER Working Papers [online].

SCHULZ, Winfried a Irena REIFOVÁ, 2011. Analýza obsahu mediálních sdělení. 3., nezměn. vyd. Praha: Karolinum. ISBN ISBN978-80-246-1980-4.

SCHULTZ, Richard H. a Roy GODSON, 1984. Dezinformatsia: Active Measures in Soviet Strategy. University of Nebraska Press, 210 s. ISBN 9780080315737.

ŠEDO, Jakub, 2018. České prezidentské volby v roce 2018: jiný souboj, stejný vítěz. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury. Politologická řada. ISBN 978-80-732-5470-4.

Respekt speciál - Dezinformace, 2017. III. Praha: Economia, 121 s. ISSN 2336-6001.

Předběžná náplň práce

Cieľom práce je preskúmať, či a ako sa v predvolebných televíznych diskusiách kandidátov na prezidenta počas volieb v ČR roku 2018 a v SR v roku 2019 před druhým kolom objavovali fake news a ak áno, v akých formách a akými spôsobmi ich kandidáti používali. Konkrétne sa zameriam na vystúpenia prezidentských kandidátov postupujúcich do druhého kola v televíznych diskusiách a prostredníctvom kvalitatívnej analýzy identifikujem, či, resp. ako kandidáti v rámci volebnej kampane využívali alebo naopak, bojovali proti fake news a dezinformačným kampaniam namierených proti ich osobe. Hlavným prínosom práce by bolo stanovenie podobností a rozdielov medzi situáciou v Českej republike a na Slovensku. Časovo je výskum zúžený na obdobie pred druhým kolom prezidentských volieb, kedy sa voliči rozhodovali už len medzi dvomi kandidátmi (na Slovensku medzi Zuzanou Čaputovou a Marošom Šefčovičom, v Českej republike medzi Milošom Zemanom a Jiřím Drahošom).

Předběžná náplň práce v anglickém jazyce

The main goal of this thesis is to investigate if and how the fake news and disinformation appeared in television debates between selected candidates during the campaign before second round of presidential elections in the Czech Republic in year 2018 and in Slovakia in year 2019. Their forms and examples used during the television debates by candidates would be investigated. The method used is qualitative analysis, which would help to identify if and how the candidates have used the fake news during this part of election campaign, or how they fought against the campaigns directed to them. The main result of the thesis would be identifying the differences and similarities between the cases of Slovakia and the Czech Republic. The research is focused on the last two weeks of election campaign before the second round of voting, when the choice was reduced to two candidates only (to Zuzana Čaputová and Maroše Šefčovič in Slovakia and to Miloš Zeman an Jiří Drahoš in the Czech Republic respectively).