Po spracovaní Mannersovej trojstrannej analýzy a definovaní normatívnych cieľov, prostriedkov a výsledkov normatívneho správania práca testuje koncept normatívnej mocnosti v južnej vetve Európskej susedskej politiky, a to najpravdepodobnejším prípadom, ktorým je politika pre podporu demokracie a ľudských práv v Tunisku. Závery analýzy všeobecne poukážu na nesúlad medzi strategickými cieľmi, ktoré EÚ sleduje, a normatívnymi prostriedkami, ktoré k dosiahnutiu týchto cieľov používa. Práca tak odhaľuje, že EÚ spoluprácou v Stredomorí dosahuje zmiešaných výsledkov – pokroku v oblasti ekonomicko-sociálnej na strane jednej a stagnáciu respektíve zhoršovanie situácie v oblasti politickej. Tento nesúlad reflektuje nekoherentnosť a nekonzistentnosť európskych politík, a preto vcelku nemôžeme správanie EÚ voči Stredomoriu v skúmanom období hodnotiť ako normatívne.
Předběžná náplň práce v anglickém jazyce
After first studying Manner´s tripartite analysis and defining normative goals, means and impact of the normative policy, the thesis then proceeds to test normative theory in the European neighbourhood, particularly in the Euro-Mediterranean Partnership, by analysing EU´s democracy and human rights promotion in Tunisia. It identifies discrepancy between EU´s goals and means and discovers that on the one side, Euro-Mediterranean cooperation improves socio-economic development, however on the other it impedes the political one. This finding reflects incoherence and inconsistency of the EU´s policies in the Mediterranean and arrives to the conclusion that EU is not a normative power in its neighbourhood policy.