velikost textu

Geodynamické riziká severnej časti Malých Karpát

Upozornění: Informace získané z popisných dat či souborů uložených v Repozitáři závěrečných prací nemohou být použity k výdělečným účelům nebo vydávány za studijní, vědeckou nebo jinou tvůrčí činnost jiné osoby než autora.
Název:
Geodynamické riziká severnej časti Malých Karpát
Název v češtině:
Geodynamická rizika severní části Malých Karpat
Název v angličtině:
Geodynamical hazards of the Malé Karpaty Mts. northern part
Typ:
Rigorózní práce
Autor:
Mgr. Miloš Briestenský, Ph.D.
Id práce:
98050
Fakulta:
Přírodovědecká fakulta (PřF)
Pracoviště:
Ústav hydrogeologie, inž. geologie a užité geofyziky (31-450)
Program studia:
Geologie (N1201)
Obor studia:
Aplikovaná geologie (NAPLIKG)
Přidělovaný titul:
RNDr.
Datum obhajoby:
9. 3. 2010
Výsledek obhajoby:
Prospěl/a
Jazyk práce:
Slovenština
Abstrakt:
Geodynamické riziká severnej asti Malých Karpát Vypracoval: Mgr. Miloš Briestenský Abstrakt Dobrovodská epicentrálna oblas je najaktívnejšou na území Slovenska a taktiež lokalitou s bohatou históriou geologického výskumu. Do súasnosti však chýbala štúdia, ktorá by zlúila poznatky z viacerých geologických a geomorfologických oborov a súasne sledovala priame prejavy recentnej tektonickej aktivity v danej oblasti. Takou prácou je predkladaná štúdia. Prináša poznatky z niekokoroných terénnych pozorovaní javov a procesov súvisiacich so zlomovou aktivitou, aktuotektonickým režimom oblasti a zárove prináša výsledky z priamych pozorovaní chovania sa horninového prostredia v priebehu seizmických udalostí. To umožnilo vybudovanie siete extenzometrických prístrojov TM71 v sledovanej zlomovej zóne. Prístrojová sie bola taktiež doplnená i o indikátor radónu TS96. Výsledky extenzometrických meraní poodhalili dynamiku režimu územia a význam okrajových poklesových Malokarpatských zlomov na štruktúrnu stavbu dobrovodskej oblasti. Taktiež poukázali na pretrvávajúcu rotáciu mikroblokov v rámci avostrannej strihovej zóny Plavecké Podhradie-Dobrá Voda. Vybudovanie siete extenzometrických meradiel prispelo k rozšíreniu poznatkov o vplyve zlomových porúch na súasné formovanie jaskynných priestorov v oblasti Malých Karpát. Tieto merania budú do budúcnosti naalej pokraova a pravdepodobne poodhalia niektoré významné skutonosti vo vývine sledovaných podzemných priestorov ako i geodynamike študovanej oblasti. Výsledky tejo práce možno zhrnú do niekokých bodov: 1. zlomy v dobrovodskej oblasti vykazujú súasné pohybové trendy rádovo v desatinách milimentra za rok na poruchách SV-JZ smeru, priom na poruchách SZ-JV smeru sú o jeden rád nižšie, 2. na zlomoch SZ-JV prevažujú pravostranné smerné horizontálne smerné posuny a na zlomoch SV-JZ avostranné posuny, 3. avostranný smerný posun v rámci zlomovej zóny Plavecké Podhradie-Dobrá Voda pravdepodobne núti bloky hornín k avostrannej rotácii, ktorá môže by následne relaxovaná uvonením napätia zemetrasením, 4. zmeny horninového napätia pred a po zemetrasení je možné zaregistrova na základe zmeny posunov na prístrojoch TM71, 5. poas blokových pohybov môže dochádza k výraznému zvýšeniu obsahu radónu v podzemných prietoroch, 6. z analýzy smeru lineárnych úsekov svahov, orientácie eróznych rýh a úsekov tokov vyplýva dominancia smeru SZ-JV a SV-JZ korelujúca so smerom aktívnych zlomových štruktúr v oblasti, 7. výskyt rozsiahlych zosuvov, bezodtokových depresií, výstupov podzemných vôd, pramenitov, závrtov a rašelín je viazaný na zlomové zóny SZ-JV a SV-JZ smeru, 8. výskyt penovcov je viazaný dominantne na križovanie zlomov, 9. lineárne združovanie krasových javov má tendenciu kopírova smer zlomových porúch 10. rozsiahle gravitano-svahové deformácie sa nachádzajú v tesnom kontakte s významnými zlomami 11. živé porušenie sintrovej výzdoby reflektuje recentnú zlomovú aktivitu zlomov prechádzajúcich jaskynnými systémami, 12. z výsledkov priamych pozorovaní zlomov v odkryvoch vyplýva, že v sledovanej oblasti prevládajú zlomy s azimutom SV-JZ a SZ-JV. Rovnako sa uplatujú i poruchy S-J smeru. Zmysel pôvodných horizontálnych pohybov sa na poruchách SZ-JV a SV-JZ smeru mení, zatia o na poruchách S-J smeru som vysledoval výlune avostranný zmysel pohybu. Zmena smeru zmyslu pohybov je v súlade so zmenami paleonapätí v priebehu geologického vývoja daného územia, 13. z priamych pozorovaní zlomových štruktúr taktiež vyplýva, že dominantný SV-JZ smer porúch sa v morfometrických analýzach reflektuje až na druhom mieste za smerom SZ-JV. Smer SV-JZ teda pravdepodobne nie je v súasnosti dominantne morfologicky urujúci. Na základe uvedených poznatkov je možné predpoklada, že prejavy zlomovej aktivity nemajú v danej oblasti primárny pôvod výlune v prítomnosti zlomovej strihovej zóny Mur-Mürz- Leitha smeru SV-JZ, ale v kontakte tejto zóny a severovýchodného okraja Podunajskej nížiny (Blatnianskej depresie), priom SV-JZ extenzia Podunajskej depresie umožuje aktivizáciu porúch SZ-JV smeru a relaxáciu napätí vaka poklesom do depresie.
Abstract v angličtině:
Geodynamical hazards of the Malé Karpaty Mts. northern part (summary of the Ph.D. thesis) Made out: Mgr. Miloš Briestenský Abstact In the scope of my Ph.D. thesis, the epicentral Dobrá Voda erea was selected for study of geodynamical hazards connected with active faults crossing the area. There was chosen some geomorphological, geological as well as geotechnical methods to discover recent tectonic regime. The obtained results showed close relationship between fault striking and drainage system orientation as well as erosion furrows orientation. Furthermore, wide-ranging slope deformations are located along faults with proved activity and the both phenomenons were studied and registered. Moreover, striking faults are reflexing by tufas, sag ponds and swallow holes occurence on the surface. The subsurface active fault display is documented by sinter damages along the fault in the local Zbojnícka and Slopy Caves. This manifestation influenced these caves to study fault microdiplacements and the net was extented by two extensometric TM71 gauges situated on the surface localities too. The monitoring results showed significant tenths and hundredths of mm movement trends per year as well as strain regime changes during local singnificant earthquakes. On the other hand, sence of the fault displacements showed sinistral block rotation in the wide-ranging sinistral Mur-Mürz-Leitha fault zone, which can be changed into dextral block rotation after quake as a strain relaxation.
Dokumenty
Stáhnout Dokument Autor Typ Velikost
Stáhnout Text práce Mgr. Miloš Briestenský, Ph.D. 41.64 MB
Stáhnout Příloha k práci Mgr. Miloš Briestenský, Ph.D. 28.58 MB
Stáhnout Abstrakt v českém jazyce Mgr. Miloš Briestenský, Ph.D. 72 kB
Stáhnout Abstrakt anglicky Mgr. Miloš Briestenský, Ph.D. 47 kB
Stáhnout Záznam o průběhu obhajoby 80 kB