velikost textu

Súkromnoprávne presadzovanie európskeho súťažného práva

Upozornění: Informace získané z popisných dat či souborů uložených v Repozitáři závěrečných prací nemohou být použity k výdělečným účelům nebo vydávány za studijní, vědeckou nebo jinou tvůrčí činnost jiné osoby než autora.
Název:
Súkromnoprávne presadzovanie európskeho súťažného práva
Název v češtině:
Soukromoprávní prosazování evroského soutěžního práva
Název v angličtině:
Private Enforcement of EU Competition Law
Typ:
Disertační práce
Autor:
JUDr. Zuzana Šimeková, Ph.D.
Školitel:
doc. JUDr. Richard Král, LL.M., Ph.D.
Oponenti:
JUDr. Václav Šmejkal, Ph.D.
JUDr. Magdaléna Svobodová, Ph.D.
Id práce:
74188
Fakulta:
Právnická fakulta (PF)
Pracoviště:
Katedra evropského práva (22-KEP)
Program studia:
Teoretické právní vědy (P6801)
Obor studia:
Veřejné právo I - Ústavní právo, mezinárodní právo, evropské právo (VI)
Přidělovaný titul:
Ph.D.
Datum obhajoby:
25. 6. 2012
Výsledek obhajoby:
Prospěl/a
Jazyk práce:
Slovenština
Klíčová slova:
súťažné právo, farmaceutická regulácia, patent, práva duševného vlastníctva, originálna farmaceutická spoločnosť, generická farmaceutická spoločnosť, súkromnoprávne vymáhanie, náhrada škody, Záverečná správa
Klíčová slova v angličtině:
competition law, pharmaceutical regulation, patent, intellectual property rights, originator pharmaceutical company, generic pharmaceutical company, private enforcement, damages, Final Report
Abstrakt:
Abstrakt dizertačnej práce Súkromnoprávne presadzovanie európskeho súťažného práva Zuzana Šimeková 1. Východiská a ciele dizertačnej práce Hlavným cieľom dizertačnej práce je aplikovať neustále sa vyvíjajúcu a aktuálnu problematiku súkromnoprávneho vymáhania európskeho súťažného práva, jej vývoj na poli legislatívnom aj poli rozhodovacej praxe Európskej komisie a Súdneho dvora Európskej únie (ESD) na oblasť farmaceutického sektora. Farmaceutický sektor sa z hľadiska fungovania súťažných pravidiel stal stredobodom pozornosti Európskej komisie pomerne nedávno, čoho výsledkom bola Záverečná správa Európskej komisie o odvetvovom prieskume farmaceutického trhu zo dňa 8. júl 2009 (Záverečná správa) a stále podlieha jej prísnemu monitoringu. Predmetom dizertačnej práce je primárne posúdenie konkurenčných vzťahov medzi originálnymi a generickými farmaceutickými spoločnosťami a najmä otázka, do akej miery môže konanie originálnych farmaceutických spoločností viesť k oddialeniu vstupu generických spoločností na trh a tým poškodzovaniu spotrebiteľa najmä v dôsledku nedostupnosti cenovo výhodnejších liekov. Napriek očakávaniam odbornej verejnosti, Európska komisia sa v Záverečnej správe nevyjadrila k otázke, či zistené konania predstavujú porušenie európskeho súťažného práva. Ambíciou dizertačnej práce je posunúť závery Európskej komisie vyplývajúce so Záverečnej správy a posúdiť konanie originálnych spoločností z hľadiska ich súladu s európskym súťažným právom a najmä z pohľadu, či tieto konania môžu byť dôvodom na súkromnoprávne vymáhanie európskeho súťažného práva. Autorka sa za týmto účelom zameriava najmä na nasledovné: (a) Pojem a vývoj súkromnoprávneho vymáhania európskeho súťažného práva v legislatívnom aj rozhodovacom procese, (b) Miesto súkromnoprávneho vymáhania európskeho súťažného práva vo farmaceutickom sektore, (c) Praktiky farmaceutických spoločností, ktoré môžu mať za cieľ alebo následok oddialenie vstupu generických spoločností na trh, 1 (d) Subjekty, ktoré môžu byť konaním farmaceutických spoločností dotknuté a ktoré sa môžu domáhať nároku na náhradu škody v dôsledku porušenia európskeho súťažného práva voči farmaceutickým spoločnostiam, (e) Predpoklady a stav súkromnoprávneho vymáhania európskeho súťažného práva v Čechách a na Slovensku. 2. Metódy výskumu Pri príprave vedeckej práce autorka využila široké spektrum výskumných metód, aby bolo možné dospieť k záverom s čo najvyššou výpovednou hodnotou. Z použitých metód výskumu je potrebné spomenúť najmä metódu rešerše, abstrakcie, syntézy a komparatistiky. 3. Pramene Medzi najdôležitejšie pramene použité pri príprave práce patria odborné publikácie, monografie, odborné články, materiály, dokumenty a štúdie odborných a európskych inštitúcií, rozhodnutia a rozsudky vydané príslušnými európskymi a americkými orgánmi a mnohé ďalšie. 4. Závery (a) Pojem a vývoj súkromnoprávneho vymáhania európskeho súťažného práva v legislatívnom aj rozhodovacom procese Pre rozvoj inštitútu súkromnoprávneho vymáhania európskeho súťažného práva je zásadný vývoj na pôde európskej legislatívy a rovnako aj na pôde ESD. Po legislatívnej stránke základným predpokladom rozvoja tohto inštitútu bola modernizácia európskeho súťažného práva zavedená balíčkom legislatívnych opatrení v roku 2003, ktorá nastavila pravidlá spolupráce súťažných orgánov a súdov v rámci Európskej únie a výraznejšie zapojila národné súdy do aplikácie európskeho súťažného práva. Rozhodujúcu úlohu zohrali aj tzv. Zelená a Biela kniha o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES. Za míľniky vo vývoji je potrebné považovať rozhodnutia ESD v prípadoch Courage v. Crehan a Manfredi a najmä nedávny prípad Pfleiderer. Práve tento aktuálny prípad nastavil zrkadlo súčasnému stavu vývoja súkromnoprávneho vymáhania európskeho súťažného práva. Kým na jednej strane potvrdil právo na uplatnenie nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením európskeho súťažného práva, potvrdil aj autonómiu národných právnych poriadkov a súdov pri hľadaní pravidiel ich uplatnenia. I keď je rozhodnutie ESD vzhľadom na okolnosti tohto prípadu pochopiteľné, nemožno sa vyhnúť 2 záveru, že "politická opatrnosť" ESD môže viesť k bezzubosti systému reálnych možností uplatnenia nároku na náhradu škody. (b) Miesto súkromnoprávneho vymáhania európskeho súťažného práva vo farmaceutickom sektore Farmaceutický sektor je jeden z najvýraznejšie sa vyvíjajúcich sektorov v rámci Európskej únie. Farmaceutické spoločnosti pôsobia spravidla na celoeurópskej ak nie globálnej úrovni a sú predmetom neustáleho dohľadu európskych súťažných orgánov. Tento sektor má tiež priamy a veľmi citeľný dopad na spotrebiteľov a preto je vhodným kandidátom na súkromnoprávne vymáhanie európskeho súťažného práva. (c) Praktiky farmaceutických spoločností, ktoré môžu obmedziť súťaž (i) Dohody o urovnaní patentových sporov Európska komisia v niektorých typoch dohôd o urovnaniach patentových sporov identifikovala mechanizmy obmedzujúce súťaž. Jedným z hlavných negatívnych dopadov dohôd o urovnaní patentových sporov podľa Európskej komisie je okrem údajného vylúčenia konkurencie (generických spoločností) aj nepriaznivý dopad na spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o výber liekov a ich ceny, ktoré by v prípade vstupu generických liekov na trh boli nižšie. Pokiaľ by sa naozaj preukázalo, ako Európska komisia tvrdí, že dohodami o urovnaní patentových sporov dochádza k poškodeniu spotrebiteľov a umelému zvyšovaniu cien liekov, mohlo by ísť o oblasť, kde sa poškodené strany môžu domáhať náhrady škody. Je potrebné však zdôrazniť, že preukázanie protisúťažného charakteru dohody o urovnaní patentových sporov bude v praxi mimoriadne náročné. (ii) Stratégie registrácie patentu Patentové klastre a oddelené patenty patria na jednej strane do základných nástrojov ochrany inovácie, na strane druhej môžu predstavovať nástroj boja proti generickým spoločnostiam a často vedú k patentovým sporom. Tým, že ich uplatňovania má nevyhnutne za následok ochranu originálnych liekov pred vstupom generických liekov na trh, môže a podľa Európskej komisie aj je často nástrojom konkurenčného boja. (iii) Postupy pred regulátormi 3 V prípade AstraZeneca sa dostala na misku váh regulácia farmaceutická a ochrana práv duševného vlastníctva a regulácia súťažné. Napriek tomu, že konanie spoločnosti AstraZeneca bolo považované za v súlade s prvou reguláciou, Európska komisia ho ostro kritizovala zo súťažnoprávneho hľadiska. Autorka vyjadrila názor, že postup Európskej komisie a Všeobecného súdu s ohľadom na jeho predchádzajúcu rozhodovaciu prax nie je konzistentný a prípad vytvára prísnejšie pravidlá posudzovania konania farmaceutických spoločností. Ako potenciálne problematické z pohľadu súťažného práva sa javia aj niektoré ďalšie postupy farmaceutických spoločností pred regulátormi, avšak nedostatok precedentov a nejasnosť záverov Európskej komisie brzdí prognózu ďalšieho vývoja. (d) Stratégie súvisiace so životným cyklom lieku Vyjadrenia Európskej komisie a Všeobecného súdu o prípustnosti konkurenčného boja voči generickým spoločnostiam v súvislosti s ochranou životného cyklu lieku majú svoje hranice. Kým Všeobecný súd rovnako ako Európska komisia uisťujú, že inovácia je nevyhnutná a výskum a vývoj je potrebné podporovať, že je potrebné chrániť práva duševného vlastníctva a že originálne farmaceutické spoločnosti môžu postupovať tak, aby zahrnuli generické spoločnosti do svojho plánu konkurenčného boja, prostriedky, ktoré im zostávajú k dispozícii sú nesmierne limitované. Osobitná povinnosť dominantných spoločností sa pre originálne farmaceutické spoločnosti stáva ťažkým bremenom, ktoré môže viesť k snahe o obmedzenie inovácií vo farmaceutickom sektore. (e) Predpoklady vývoja súkromnoprávneho vymáhania európskeho súťažného práva v Čechách a na Slovensku Problematika súkromnoprávneho vymáhania európskeho súťažného práva nie je len vecou národného právneho poriadku či jedného orgánu. Práve naopak, ide o právne a inštitucionálne prepojený mechanizmus, v ktorom dochádza k nevyhnutnému prelínaniu národného právneho poriadku s právnym poriadkom Európskej únie a taktiež, k nevyhnutnej spolupráci medzi národnými a európskymi súťažnými orgánmi a európskymi súdmi. Existujúcu rozdrobenosť a nejednotnosť pravidiel by mohla odstrániť jednotná európska úprava, avšak k tej aj napriek mnohým avízam k 30. aprílu 2012 zatiaľ nedošlo. Autorka sa domnieva, že práve tento krok môže byť dôležitým motivačným faktorom a spúšťačom uplatňovania nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením európskeho súťažného práva tak v Čechách ako aj na Slovensku. Na druhej strane, napriek tomu, že ide o inštitút u nás nerozvinutý, nemožno ho považovať za neznámy, o čom svedčia viaceré prípady žalôb o náhradu škody najmä v Čechách. Je taktiež otázne, do akej miery a 4 či vôbec bude mať nová úprava náhrady škody v Čechách vplyv na súkromnoprávne vymáhanie európskeho súťažného práva najmä na zavedenú preferenciu náhrady škody uvedením do predchádzajúceho stavu a možnú zmluvnú limitáciu škody. Kľúčové slová: súťažné právo, farmaceutická regulácia, patent, práva duševného vlastníctva, originálna farmaceutická spoločnosť, generická farmaceutická spoločnosť, súkromnoprávne vymáhanie, náhrada škody, Záverečná správa. 5 6
Abstract v angličtině:
Thesis Summary Private Enforcement of EU Competition Law Zuzana Šimeková 1. Starting points and goals of the thesis The main goal of my thesis is the application of the ever-evolving contemporary issues of private enforcement of the EU competition law, its developments in the legislative area and the decision- making practice of the European Commission and the Court of Justice of the European Union (the ECJ) to the pharmaceutical sector area. As regards the functioning of competition rules, the pharmaceutical sector found itself in the cross-hairs of the European Commission fairly recently. Its efforts resulted in the Pharmaceutical Sector Inquiry Final Report of 8 July 2009 (the Final Report). The primary subject-matter of my thesis is the assessment of the competition relationship dynamic between the originator and generic pharmaceutical companies, especially the degree by which the conduct by the originator pharmaceutical companies can delay market entry by the generic pharmaceutical companies and thereby negatively affect the consumers by (among other things) limiting availability of cheaper drugs. Despite the expectations of legal practitioners and academia, the European Commission did not rule in the Final Report whether the discovered conducts constitute violations of the EU competition law. The ambition of the thesis is to assess the conclusions by the European Commission resulting from the Final Report and explore whether the conduct by the originator companies complies with the EU competition law, especially whether these conducts may constitute a cause for private enforcement of the EU competition law. The focus has been put, in particular, on the following: (a) Definition and development of private enforcement of the EU competition law in both the legislative and decision-making processes. (b) Place of private enforcement of the EU competition law in the pharmaceutical sector. (c) Practices used by pharmaceutical companies whose objective or consequence is to delay market entry by generic companies. 1 (d) Entities potentially affected by conducts by pharmaceutical companies who may claim damages from the pharmaceutical companies for a breach of the EU competition law. (e) Preconditions and current status of private enforcement of the EU competition law in the Czech Republic and the Slovak Republic. 2. Research methods During the preparation of my thesis, a wide variety of research methods were used in order to draw the most representative conclusions. The research methods used include: research, abstraction, synthesis and comparative analysis. 3. Sources The most important sources used during the preparation of the thesis include: professional publications, monographs, professional papers, materials, documents and treatises of professional and European institutions, decisions and rulings of the relevant European and American authorities, and many others. 4. Conclusions (a) Definition and development of private enforcement of the EU competition law in both the legislative and decision-making processes. Development of the concept of private enforcement of the EU competition law is determined by the developments in the EU legislation and by decisions of the ECJ. In the legislation area, development of this concept was finally made possible by the modernisation of the EU competition law introduced by the package of legislative measures adopted in 2003 that introduced the rules of cooperation between the competition authorities and the courts in the European Union and intensified the engagement of national courts in the application of the EU competition law. Critical role has also been played by the so-called Green and White Papers on damages actions for breach of the EC antitrust rules. Milestones for the development were the decisions of the ECJ in cases Courage v. Crehan a Manfredi and in particular the recent case Pfleiderer. The latter revealed the true status of development of private enforcement of the EU competition law. Despite having confirmed the right to claim damages for breaches of the EU competition law, the decision in the case also confirmed the autonomy enjoyed by national laws and courts in the search for rules of 2 their application. Even though, given the circumstances of this case, the decision by the ECJ is understandable, it is hard to avoid a suspicion that the "political correctness" of the ECJ may result in a toothless system for claiming damages. (b) Place of private enforcement of the EU competition law in the pharmaceutical sector Pharmaceutical sector is one of the most dynamically developing sectors in the European Union. Pharmaceutical companies usually operate on a Europe-wide, or even global, level and are subject to a continuous supervision by the European competition authorities. This sector has a direct and substantial impact on consumers, which makes it a good candidate for private enforcement of the EU competition law. (c) Practices used by pharmaceutical companies capable of restricting competition (i) Patent litigation settlements In several types of patent litigation settlements, the European Commission has identified mechanisms restricting competition. According to the European Commission, one of the principal negative effects of patent litigation settlements (in addition to the alleged exclusion of competition - generic companies) is the negative effects on consumers, in particular as regards the choice and prices of drugs that would be lower if generic drugs were present in the market. If the patent litigation settlements are really proven, as claimed by the European Commission, to harm consumers and artificially increase the prices of drugs, this would constitute an opportunity for the injured parties to claim damages. However, the establishment of an anti-competitive nature of any patent litigation settlement will be extremely difficult in practice. (ii) Patent registration strategies Patent clusters and divisional patents may be one of the fundamental instruments of protection of innovation, but they may also be used as a weapon against generic companies, and are often the cause of patent disputes. According to the European Commission, the inevitable consequence of their use, the protection of the original drugs against the market entry by generic drugs, is often used as a weapon in the competition battle. (iii) Procedure before regulators 3 In the AstraZeneca case, a balance between the regulation of pharmaceutical sector and intellectual property right protection and the regulation of competition was considered. Even though the conduct by AstraZeneca was considered to be compliant with the former regulation, the European Commission sharply criticised it for its competition law consequences. In my opinion, the course of action taken by the European Commission and the General Court (having regard to its previous decision-making practice) is not consistent and the case is instituting stricter rules of assessment of conduct by pharmaceutical companies. In terms of competition law, certain other procedures of pharmaceutical companies before regulators have a potential to be questioned as well; however, the lack of case law and ambiguity of conclusions reached by the European Commission make any prognosis of future developments difficult. (d) Strategies related to life cycle of drugs The statements by the European Commission and the General Court regarding the permissibility of competition with generic companies in connection with the protection of a drug's life cycle have their limits. Even though the General Court as well as the European Commission assure that innovation is necessary and research & development must be supported, that intellectual property rights must be protected and that the originator pharmaceutical companies may include generic companies into their competition plan, the instruments the originator companies are left with are extremely limited. The special obligation of dominant companies becomes a heavy burden for the originator pharmaceutical companies that may result in an effort to limit innovation in the pharmaceutical sector. (e) Preconditions for development of private enforcement of the EU competition law in the Czech Republic and the Slovak Republic Private enforcement of the EU competition law is not an area to be dealt with solely by the national law or a single authority. Quite the opposite: it is a legally and institutionally interconnected mechanism in which the national law and EU law inevitably blend and the national and European competition authorities and European courts must cooperate. The current fragmentation and non- uniformity of rules could be remedied by a single European regulation. Despite many advice notices, no such regulation was adopted as of 30 April 2012. This step could be the critical motivational factor and trigger for the making of claims for damages due to breaches of the EU competition law in both the Czech Republic and the Slovak Republic. On the other hand, even 4 though the concept in underdeveloped here, it is far from being unknown as several claims for damages especially in the Czech Republic prove. It is also hard to say whether (and if so, to what extent) the new regulation of damages in the Czech Republic will influence private enforcement of the EU competition law, in particular having regard to an established preference for compensation of damage by the restoration to original condition and the possible contractual limitation of damage. Keywords: competition law, pharmaceutical regulation, patent, intellectual property rights, originator pharmaceutical company, generic pharmaceutical company, private enforcement, damages, Final Report. 5
Dokumenty
Stáhnout Dokument Autor Typ Velikost
Stáhnout Text práce JUDr. Zuzana Šimeková, Ph.D. 886 kB
Stáhnout Abstrakt v českém jazyce JUDr. Zuzana Šimeková, Ph.D. 45 kB
Stáhnout Abstrakt anglicky JUDr. Zuzana Šimeková, Ph.D. 25 kB
Stáhnout Posudek vedoucího doc. JUDr. Richard Král, LL.M., Ph.D. 192 kB
Stáhnout Posudek oponenta JUDr. Václav Šmejkal, Ph.D. 201 kB
Stáhnout Posudek oponenta JUDr. Magdaléna Svobodová, Ph.D. 567 kB
Stáhnout Záznam o průběhu obhajoby 378 kB