velikost textu

Ochrana životného prostredia v banskom práve

Upozornění: Informace získané z popisných dat či souborů uložených v Repozitáři závěrečných prací nemohou být použity k výdělečným účelům nebo vydávány za studijní, vědeckou nebo jinou tvůrčí činnost jiné osoby než autora.
Název:
Ochrana životného prostredia v banskom práve
Název v angličtině:
Environmental protection in mining law
Typ:
Rigorózní práce
Autor:
JUDr. Daniela Mazancová Dupláková, Ph.D.
Vedoucí:
prof. JUDr. Milan Damohorský, DrSc.
Oponent:
JUDr. Michal Sobotka, Ph.D.
Id práce:
57382
Fakulta:
Právnická fakulta (PF)
Pracoviště:
Katedra práva životního prostředí (22-KPZP)
Program studia:
Právo a právní věda (M6805)
Obor studia:
Právo (6835)
Přidělovaný titul:
JUDr.
Datum obhajoby:
19. 11. 2009
Výsledek obhajoby:
Prospěl/a
Jazyk práce:
Slovenština
Abstrakt:
Ochrana životného prostredia v banskom práve Daniela Dupláková Záver Dobývanie nerastného bohatstva bolo od nepamäti v centre záujmu štátu a ostalo ním aj v súčasnosti. Keže sa jedná o takto významnú činnos, je potrebné aby jej výkon bol upravený presnými a jednoznačnými pravidlami, ktorými sú v eskej republike predpisy banského práva. Táto úprava sa nachádza v troch základných zákonoch, a to v banskom zákone, zákone o banskej činnosti a geologickom zákone. Ustanovenia obsiahnuté v týchto zákonoch sú doplnené a upresnené prostredníctvom právnych predpisov nižšej právnej sily. Pri banskej činnosti dochádza k hrubým zásahom do životného prostredia. Mnoho z týchto zásahov je nenávratnej povahy, a preto je nevyhnutné zabezpeči ich obmedzenie banskými predpismi na minimum. V súčasnej dobe platné banské právo neupravuje nástroje špeciálne určené na ochranu životného prostredia pri dobývaní, a preto je nevyhnutné vykonáva túto ochranu prostredníctvom zákonov práva životného prostredia, stavebného práva a iných odvetví. Je otázne, že či by v samotnom banskom práve nemali by obsiahnuté nástroje určené na predchádzanie a obmedzovanie zásahov do životného prostredia, keže to je v najväčšej miere postihnuté ažobnou činnosou. V banskom práve sú obsiahnuté inštitúty verejného práva, ale aj práva súkromného. Významnú úlohu pre banské právo má ústavná úprava, ktorá zaväzuje štát, aby dbal na šetrné využívanie prírodných zdrojov a ochranu prírodného bohatstva. Samozrejme sa nejedná o jedinú ústavnú úpravu, ktorá sa dotýka banského práva, pretože alšia úprava je obsiahnutá v čl. 35 Listiny základných práv a slobôd, ktorý zakladá ústavnoprávnu ochranu životného prostredia. Úzky súvis s banským právom má taktiež čl. 11 Listiny, ktorý upravuje vlastnícke právo. Medzinárodné a európske právo vo vekej miere nezasahuje do národnej úpravy banského práva, avšak existujú isté výnimky. o sa týka práva medzinárodného, jedná sa najmä o úpravu vzahujúcu sa na územia mimo jurisdikcie jednotlivých štátov, a to na morské dno, kozmický priestor a nebeské telesá a Antarktídu. Jedná sa o oblasti, ktoré môžu by z hadiska ažby nerastného bohatstva nesmierne zaujímavé, a preto je dôležité prípadnú banskú činnos v týchto územiach náležitým spôsobom regulova. alším špecifickým spôsobom do banského práva zasahuje európske právo. V súčasnej 121 Ochrana životného prostredia v banskom práve Daniela Dupláková dobe je do nášho právneho poriadku transponovaných niekoko smerníc týkajúcich sa banského práva, pričom je možné predpoklada, že v platnos vstúpi alší právny predpis, a to smernica o geologickom uskladovaní oxidu uhličitého. Nepopieratenou súčasou banského práva sú jeho základné princípy, ako aj potreba ozrejmenia jeho základných pojmov. Ich dôkladné vysvetlenie a porozumenie napomáha pochopeniu banského práva ako takého. Medzi základné termíny banského práva patrí pojem nerast a jeho základné delenie na nerasty vyhradené a nevyhradené. Zákon obsahuje taxatívny výpočet nerastov vyhradených, avšak v praxi takéto určenie niekedy spôsobuje obtiaže, ktorým je potreba sa vyvarova, a to prostredníctvom jednoznačnejšieho stanovenia podmienok. Jedným z najdôležitejších inštitútov, prostredníctvom ktorého je možná ochrana životného prostredia, a ktorý je obsiahnutý v banskom práve, je chránené ložiskové územie. Jedná sa o inštitút územnej ochrany, ktorého hlavným cieom je ochráni ložisko vyhradeného nerastu pred možným znemožnením alebo sažením dobývania z dôvodu umiestnenia stavby alebo zariadenia, ktoré nemá s dobývaním žiaden súvis. Nedostatkom súčasnej úpravy je vymedzenie tejto ochrany iba ako povrchovej, a nie priestorovej, takže zvýšená úrove ochrany je poskytovaná len povrchu, a nie tomu, čo sa nachádza pod ním. Je otázne, či okruh účastníkov konania na určenie chráneného ložiskového územia je dostatočný. Poda zákona je ním len navrhovate, a tým môže by banská organizácia alebo orgán štátnej správy. Zákon teda obchádza vlastníkov dotknutých pozemkov, o ktorých právach sa bude rozhodova. Vlastníci nemajú možnos účasti na tomto konaní, čo odporuje ústavne zaručenému právu. iastočnou inšpiráciou na zmenu tejto úpravy, by mohol by slovenský banský zákon, ktorý za navrhovatea konania považuje aj obec, ktorá bude jeho účastníkom aj v prípade, že nie je jeho navrhovateom. Obci je takto umožnené vyjadrova sa k záležitostiam dotýkajúcim sa jej územia. Vyhadávanie a prieskum ložísk nerastov a ochrana životného prostredia pri tejto činnosti je fázou, v rámci ktorej môže by ochrana životného prostredia najúčinnejšia, a to najmä v prípade uplatnenia tzv. nulového variantu, a teda upustenia od zámeru dobývania. Pri zisovaní relevantných skutočností v rámci tejto činnosti nedochádza k závažným zásahom do životného prostredia, a preto je dôležité, aby táto fáza prebehla riadnym a dôsledným spôsobom. Samotné banské právo neupravuje 122 Ochrana životného prostredia v banskom práve Daniela Dupláková žiaden nástroj, ktorý by v rámci tohto procesu priamo slúžil na ochranu životného prostredia. Túto funkciu plnia len okrajovo nástroje, ktoré sú určené na zabezpečovanie primárnej úlohy, a tou je budúca ažba ložiska. Jedným z nástrojov je povolenie k vykonávaniu geologických prác. Problematika účastnenstva v rámci tohto konania nie je upravená dostatočným spôsobom, keže zákon stanovuje, že ním je žiadate, dotknutá obec a prípadne osoba, ktorej zvláštny zákon takéto postavenia priznáva. Zákon opomína vlastníkov pozemkov, na ktorých má by predmetný výskum vykonaný. Neposkytuje im žiadnu možnos háji svoje práva, pričom v prípade určenia prieskumného územia sú povinní takéto obmedzenie svojho vlastníckeho práva strpie. Príkladom na pozmenenie tejto úpravy môže by francúzska úprava, ktorá umožuje výkon geologických prác len v prípade súhlasu vlastníka dotknutého pozemku. alším nástrojom je povolenie k vyhadávaniu a prieskumu ložísk banskými dielami. V rámci tohto povoovacieho konania považujem za zvláštnos, že je vydávané OBÚ a nie MŽP, ako v prvom zmieovanom prípade. OBÚ navyše nedisponuje možnosou odmietnu toto povolenie z dôvod ochrany verejného záujmu, resp. jeho prevýšenia nad záujmom alšieho prieskumu a prípadného dobývania ložiska v budúcnosti. Pri projektovaní geologických prác sa zisuje, že či pri ich vykonávaní nedôjde k negatívnemu zásahu do záujmov chránených zvláštnymi zákonmi, a teda následne vzniká potreba vyriešenia stretov záujmov. Práve v tomto momente je dôležitý postoj orgánov ochrany životného prostredia k danému zámeru. Za istých podmienok sa ku projektu geologických prác vyjadruje taktiež krajský úrad, ktorý môže zadávateovi uloži povinnos vykonania odborného posúdenia, biologického hodnotenia alebo iného expertného posúdenia, na základe ktorého môže by zadávateovi uložená povinnos uskutočnenia navrhovaných opatrení zaisujúcich ochranu životného prostredia. Spracovate je v stanovených prípadoch povinný informova zadávatea o existujúcich stretoch. Je nedostatkom zákona, že táto povinnos nie je stanovená aj voči orgánom ochrany životného prostredia, keže záujem zadávatea sa môže zásadne odlišova od záujmu zákonom chránenej hodnoty. Záver tejto kapitoly je venovaný problematike vyhodnocovania výsledkov geologických prác, ktoré je obsiahnuté v tzv. záverenej správe. Jedná sa o štádium, ktoré je mimoriadne dôležité pre ochranu životného prostredia, pretože práve v rámci neho dochádza k vyhodnocovaniu využitenosti zásob ložiska a záujmu na ochrane životného prostredia. 123 Ochrana životného prostredia v banskom práve Daniela Dupláková Organizácia, ktorá má záujem dobýva vyhradené nerasty je povinná obdrža predchádzajúci súhlas od MŽP k tejto činnosti. Jedná sa o nadbytočnú úpravu, ktorá bezdôvodne predlžuje celý povoovací proces a zvyšuje administratívnu záaž, keže orgány ochrany životného prostredia sú následne dotazované aj v rámci konaní, ktoré nasledujú po udelení tohto súhlasu. V slovenskej úprave banského práva sa daný inštitút nenachádza, čo je kladne vnímané ako orgánmi štátnej banskej správy, tak aj zainteresovanými subjektami. Konanie na určenie dobývacieho priestoru je poslednou fázou, v rámci ktorej môže dôjs k účinnej ochrane životného prostredia. V rámci tejto fázy podávajú príslušné dotknuté orgány svoje stanoviská, ktoré môžu by reálnym prostriedkom jeho ochrany. Návrh na začatie tohto konania môže predloži organizácia alebo OBÚ. Toto právo nenáleží obci, na ktorej území by mal by tento priestor určený, aj ke následne v rámci samotného konania je obec považovaná za jeho účastníka. Bolo by vhodné stanovi, aby obec mala právomoc poda podnet na zahájenie tohto konania, a tak sa zapája do rozhodovania o využití svojho územia. V rozhodnutí OBÚ vymedzí dobývací priestor a stanoví konkrétne požiadavky, prostredníctvom ktorých má by zabezpečená ochrana zákonom chránených záujmov, ako aj určí termín započatia dobývania ložiska, ktorého nedodržanie však nie je sankcionované stratou platnosti rozhodnutia alebo povinnosou jeho revízie. V niektorých prípadoch by bola revízia na mieste, a to z dôvodu možnosti zmeny pomerov záujmov, ktoré existovali v momente určenia dobývacieho priestoru a v momente skutočného započatia dobývania. K započatiu tejto činnosti je ešte nevyhnutné získa povolenie banskej činnosti. V určitých prípadoch zákon upravuje možnos tieto dve konania spoji. Takéto spojenie konaní by malo by zákonom stanovené obligatórne, a to z dôvodu zrýchlenia povoovacích procesov a zjednodušenia administratívy s tým spojenej. Zastávam názor, že by týmto nedošlo k zníženiu kvality ochrany životného prostredia, pretože súčinnos dotknutých orgánov by ostala zachovaná. V konečnom dôsledku zákon už v súčasnej dobe takéto spojenie konaní upravuje, aj ke len na fakultatívnej báze. alším štádiom je konanie o povolení banskej činnosti. Toto povolenie vydáva OBÚ na základe žiadosti banskej organizácie, pričom účastníkmi konania sú aj občania, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu by povolením dotknuté. Na námietky jednotlivých účastníkov OBÚ prihliada len do momentu 124 Ochrana životného prostredia v banskom práve Daniela Dupláková uskutočnenia miestneho šetrenia. Táto lehota môže by na základe žiadosti orgánu štátnej správy predžená, ak je to nevyhnutné pre riadne posúdenie otázky. Táto možnos by mala by priznaná všetkým účastníkom konania, a nie len orgánom štátnej správy, keže pre dotknutých občanov je nesporne komplikovanejšie riadne posúdi skutočnosti, ktoré sú navrhované. Trhacie práce sú také, ktoré môžu vážnym spôsobom ohrozova nie len životné prostredie, ale najmä udský život a zdravie. Niekedy je obtiažne urči potenciálne dotknuté subjekty, a preto k tomuto účelu slúži tzv. „inštitút bezpenostného okruhu trhacích prác“, ktorý je individuálne určený pre každý dobývací priestor, a to poda miery intenzity a charakteru trhacích prác. Stojí za zváženie, či pri takomto určení účastníkov nedochádza k porušeniu všeobecnej úpravy správneho poriadku o účastenstve, poda ktorej je za účastníka považovaný ten, ktorého práva alebo právom chránené záujmy môžu by povolením priamo dotknuté. Po obdržaní všetkých povolení je organizácia oprávnená vykonáva dobývaciu činnos, v rámci ktorej jej náležia viaceré oprávnenia a povinnosti. Medzi základné oprávnenia patrí možnos zriaova stavby a prevádzkové zariadenia v dobývacom priestore, a v prípade potreby aj mimo neho a možnos nadobúda nehnutenosti, resp. práva k nim na základe rozhodnutia o vyvlastnení. Jedná sa iba o hmotno-právne zakotvenie tejto možnosti, pričom v prípade realizácie tohto práva sa bude postupova poda všeobecného zákona o vyvlastnení. Jedným zo základných inštitútov banského práva, ktorý môže napomôc ochrane životného prostredia je inštitút riešenia stretov záujmov, ktorý nesporne patrí medzi základné povinnosti organizácie. Dohoda o ich vyriešení je predkladaná krajskému úradu na schválenie. Ten disponuje tzv. fikciou pozitívneho rozhodnutia“, na základe ktorej vzniká predpoklad schválenia dohody, ak sa krajský úrad v lehote jedného mesiaca nevyjadrí. Vo všeobecnom ponímaní by tento právny inštitút mal napomáha fyzickým a právnickým osobám bráni sa proti nečinnosti orgánov verejnej správy. Avšak v tomto konkrétnom prípade táto pomoc smeruje voči banským organizáciám, bez ohadu na to, že orgány verejnej správy tak svojou nečinnosou prispievajú k možnému ohrozeniu alebo poškodeniu zákonom chránených záujmov. Je nevyhnutné zváži vhodnos tejto úpravy, a jej prípadnú zmenu. Problematickou je aj úprava týkajúca sa povinnosti organizácie predloži dohodu o vyriešení stretov záujmov OBÚ. 125 Ochrana životného prostredia v banskom práve Daniela Dupláková Zákon ponecháva celý proces dohodovania na banskej organizácii, pričom nedochádza k žiadnej spätnej kontrole, či boli všetky strety riadnym spôsobom vyriešené. V prípade opomenutia, sú to samotné dotknuté subjekty, ktoré nesú dôkazné bremeno o tejto skutočnosti, a až po jej preukázaní je organizácii príslušným orgánom nariadené ich vyriešenie. Prax ukazuje, že organizácie úplne opomínajú povinnos predloži dohodu na schválenie krajskému úradu, pričom OBÚ jej absenciu neskúma a pokračuje alej v konaní. Takáto prax ukazuje na obchádzanie účelu zákona. Je otázkou, či by zavedenie obligatórneho stanoviska krajského úradu napomohlo dotknutým občanom bráni svoje práva. alším z inštitútov je odpis zásob výhradného ložiska. K jeho návrhu je potrebné priloži stanovené dokumenty, z ktorých niektoré má k dispozícii iba banská organizácia, pričom zákon jej nestanovuje povinnos doplni o ne návrh, v prípade že bol podaný príslušným orgánom ochrany životného prostredia. V niektorých prípadoch organizácia nemusí ma záujem na odpise zásob, keže dôjde k zásahu do jej už určeného práva, a preto by bolo vhodné povinnos doplnenia návrhu stanovi zákonom, resp. umožni uloženie sankcie organizácii, v prípade že podaný návrh nedoplní. Povinnos úhrad z dobývacieho priestoru a z vydobytých vyhradených nerastov poskytuje alšiu možnos ochrany životného prostredia. as z úhrad je príjmom štátneho rozpočtu, pričom sa jedná o čiastku, ktorá je účelovo viazaná a mala by slúži na náhradu škôd spôsobených dobývaním ložísk. Je otázne, či výška úhrady zodpovedá prínosu, ktorý má z dobývania súkromná organizácia a či tento ekonomický nástroj dostatočne plní svoj účel. V prípade zvýšenia úhrad, by tieto prostriedky mohli by použité na ochranu hodnôt ohrozených alebo poškodených v súvislosti s ažbou. Na Slovensku došlo k relatívne vekému zvýšeniu týchto úhrad, čo vyvolalo nesúhlas organizácii, ale myslím si, že im týmto neboli spôsobené nijaké zásadné existenčné problémy, a preto považujem zvýšenie úhrad v echách za možné. Povinnos sanácie a rekultivácie je alšou z povinností banskej organizácie, ktorá prispieva k zvýšeniu úrovne ochrany životného prostredia v súvislosti s dobývaním. Táto povinnos sa týka všetkých pozemkov priamo dotknutých ažbou. Pozitívom je, že táto môže by vykonávaná už v priebehu ažby, a to na uvonených pozemkoch. Zníži sa tým riziko, že organizácia zanikne bez uskutočnenia týchto prác, a prenechá tak zodpovednos štátu. 126 Ochrana životného prostredia v banskom práve Daniela Dupláková Organizácia je povinná vytvára finančnú rezervu na vysporiadanie sa s banskými škodami a na sanáciu a rekultiváciu pozemkov dotknutých ažbou, čo je vekou výhodou českej právnej úpravy, keže táto úprava úplne absentuje v slovenskom zákone. V rámci úpravy likvidácie a zaistenia banských diel a lomov absentuje úprava niekokých dôležitých otázok, o ktoré by bolo vhodné zákon doplni. Jedná sa napríklad o stanovenie dôvodov, pre ktoré je možné preruši dobývanie, resp. na akú dlhú dobu tak je možné učini, keže nie je isté, že OBÚ môže časovo obmedzi platnos tohto povolenia, ako ani možnos žiados zamietnu, najmä ak boli predložené všetky nevyhnutné dokumenty. V rámci činností vykonávaných banským spôsobom je špeciálna pozornos venovaná dobývaniu ložísk nevyhradených nerastov. Jedným z predpokladov tejto činnosti je vydanie územného rozhodnutia o zmene využitia územia, ktoré vydáva príslušný stavebný úrad. Je to jeden z prostriedkov, prostredníctvom ktorého môže by uskutočovaná ochrana životného prostredia pri tejto činnosti. Jednou z medzier súčasnej úpravy je absencia povinnosti organizácie vytvára finančnú rezervu na sanáciu a rekultiváciu pozemkov dotknutých ažbou. Táto povinnos by mala by v zákone stanovená, keže dobývaním aj ke nevýhradných ložísk dochádza k poškodzovaniu životného prostredia, napríklad k nenávratnej zmene na povrchu krajiny. Vo Francúzsku je dobývanie nevyhradených nerastov upravené samostatným právnym predpisom a podlieha rozhodovaniu odlišných orgánov, ako dobývanie vyhradených nerastov, čo považujem v istom smere za výhodné, aj ke u nás ažko uskutočnitené. Samostatná kapitola sa zaoberá orgánmi štátnej správy v oblasti baníctva. Tá je vykonávaná prostredníctvo štyroch orgánov, a to ministerstvom životného prostredia, ministerstvom priemyslu a obchodu, krajskými úradmi a orgánmi štátnej banskej správy. Právomoci sú teda rozdelené medzi všeobecné a špeciálne orgány štátnej správy. Je otázne, že či takáto roztrieštenos právomocí medzi jednotlivé orgány zbytočne nezaažuje administratívu a nespôsobuje neprehadnos a komplikácie jednotlivým zainteresovaným subjektom. Zákonu o nakladaní s ažobným odpadom, prostredníctvom ktorého je transponovaná do nášho právneho poriadku európska úprava danej problematiky, je 127 Ochrana životného prostredia v banskom práve Daniela Dupláková venovaná samostatná kapitola zameraná na jeho možnú nekompatibilitu, keže obsahuje viacero ustanovení, pre ktoré môže by eská republika vystavená postihu zo strany Európskej komisie z dôvodu nesprávnej, resp. neúplnej transpozície smernice do národného práva. Dotknuté ustanovenia sú porovnané s príslušnými ustanoveniami slovenskej úpravy, s konštatovaním, že ich transpozícia do slovenského práva prebehla korektnejšie. Najproblematickejšou oblasou banského práva je vlastníctvo, v rámci ktorého existujú tri základné problémy, a to oddelenie vlastníctva k pozemku a k nerastnému bohatstvu, prechod vlastníckeho práva zo štátu na oprávnený subjekt a otázka vyvlastnenia. Jedná sa o problémy, ktorý je potrebné vyrieši v čo najkratšom čase, pretože sa jedná o oblas, ktorá zasahuje nielen do záujmov zainteresovaných subjektov, ale aj širokej verejnosti. Istý spôsob riešenia môže ponúknu slovenská úprava, aj ke poda môjho názoru sa nejedná o najvhodnejšiu možnos. Ide o uplatnenie inštitútu všeobecného hospodárskeho záujmu štátu, prostredníctvom ktorého však môže dôjs k zásadnému zásahu do majetkových práv dotknutých vlastníkov pozemkov. V rámci banského práva existuje niekoko okruhov problémov. Napríklad nástroje obsiahnuté v banskom práve nie vždy plnia riadne svoju funkciu, najmä čo sa týka ekonomických a administratívnych nástrojov. Ich použitie nie je prispôsobené súčasnej dobe. alej výkon ochrany životného prostredia pri dobývaní nie je dostatočne upravený banskými predpismi, a preto musí by táto ochrana vykonávaná prostredníctvom iných právnych predpisov, ktoré svojimi ustanoveniami zasahujú do dobývacej činnosti. alšou problematickou oblasou je úprava právomocí a ich rozdelenie medzi jednotlivé orgány všeobecnej a špecializovanej štátnej správy. Úprava vlastníctva a účastnenstva taktiež neodpovedá súčasnej potrebe spoločnosti. Mnohé problémy vyplývajú zo zastaralosti právnych predpisov, ktoré reflektujú na aktuálny vývoj iba prostredníctvom množstva noviel, ktoré pôvodnú úpravu mnohokrát činia ešte neprehadnejšou. Táto práca mi dopomohla k poznaniu, že banské právo je uceleným právnym systémom. Jedná sa o nesmierne rozsiahlu úpravu, ktorú nie je možné v rámci tejto práce postihnú celú. Snažila som sa vybra najdôležitejšie ustanovenia súvisiace s dobývaním a ochranou životného prostredia, pričom som nemohla opomenú časti, bez ktorých by táto práca nedávala ucelenú predstavu o banskom práve ako takom. 128
Abstract v angličtině:
Ochrana životného prostredia v banskom práve Daniela Dupláková Abstrakt - Abstract Táto práca sa komplexne zaoberá problematikou banského práva v eskej republike a ochranou životného prostredia pri tejto činnosti. V tejto práci popisujem proces dobývania nerastov od jeho počiatku, až po jeho ukončenie. Dobývanie nerastného bohatstva je dlhodobým procesom, ktorý býva spravidla započatý vyhadaním a prieskumom ložiska nerastu. alšiu fázu tohto procesu tvorí samotné dobývanie nerastu, ku ktorému banská organizácia potrebuje rozdielne povolenia, ako napríklad určenie dobývacieho priestoru alebo povolenie banskej činnosti. Záverečným štádiom dobývania je likvidácia bane alebo lomu. Táto práca popisuje jednotlivé ochrané nástroje vo vzahu k životnému prostrediu, ktoré sú uplatované v priebehu celého procesu. V práci sa zaoberám taktiež aj pohadom na možný budúci vývoj banského práva vo vzahu k zaisteniu vyššej ochrany životného prostredia. „Environmental protection in mining law“ This graduate theses deals in details with issues of mininf law in the Czech Republic along with a process of environmental protection that occurs during sach activity. This theses further descrites the actual process of mineral mining since it´s very initial stage up until it´s final phase. Mineral mining is a long term process that casuelly is being iniciated by a research and recognition of mineral deposit. The next phase of the process is represented by the actual mineral mining. That is being authorizated by issuing of various licenses to a mining corporation such as deposit location assessment or mining operation license. The final stage of a mining process is a liquidation of a mine or alternatively quarry. This theses furthermore specifies individual protection measures with regard to an environment that are being applied throught the entire process. The theses furthermore deals with an eventual out look on future mining law developement with regard to providing higher level of environmental protection. 139
Dokumenty
Stáhnout Dokument Autor Typ Velikost
Stáhnout Text práce JUDr. Daniela Mazancová Dupláková, Ph.D. 1.08 MB
Stáhnout Abstrakt v českém jazyce JUDr. Daniela Mazancová Dupláková, Ph.D. 135 kB
Stáhnout Abstrakt anglicky JUDr. Daniela Mazancová Dupláková, Ph.D. 86 kB
Stáhnout Posudek vedoucího prof. JUDr. Milan Damohorský, DrSc. 43 kB
Stáhnout Posudek oponenta JUDr. Michal Sobotka, Ph.D. 63 kB
Stáhnout Záznam o průběhu obhajoby 16 kB