velikost textu

Schopnosť chelátorov medi interagovat so železom a zinkom

Upozornění: Informace získané z popisných dat či souborů uložených v Repozitáři závěrečných prací nemohou být použity k výdělečným účelům nebo vydávány za studijní, vědeckou nebo jinou tvůrčí činnost jiné osoby než autora.
Název:
Schopnosť chelátorov medi interagovat so železom a zinkom
Název v češtině:
Schopnost chelátorů mědi interagovat s železem a zinkem
Název v angličtině:
Ability of copper chelators to interact with iron and zinc
Typ:
Rigorózní práce
Autor:
Mgr. Lucia Hanuščinová
Vedoucí:
PharmDr. Přemysl Mladěnka, Ph.D.
Oponent:
RNDr. Patrik Čonka, Ph.D.
Id práce:
211166
Fakulta:
Farmaceutická fakulta v Hradci Králové (FaF)
Pracoviště:
Katedra farmakologie a toxikologie (16-16170)
Program studia:
Farmacie (M5206)
Obor studia:
Farmacie (FAR)
Přidělovaný titul:
PharmDr.
Datum obhajoby:
8. 2. 2019
Výsledek obhajoby:
Prospěl/a
Jazyk práce:
Slovenština
Klíčová slova:
chelátor, měď, zinek, železo, in vitro, spektrofotometrie, dithizon
Klíčová slova v angličtině:
chelator, copper, zinc, iron, in vitro, spectrophotometry, dithizone
Abstrakt:
ABSTRAKT Univerzita Karlova Farmaceutická fakulta v Hradci Králové Katedra farmakologie a toxikologie Študentka: Lucia Hanuščinová Školiteľ: doc. PharmDr. Přemysl Mladěnka, PhD. Názov diplomovej práce: Schopnosť chelátorov medi interagovať so železom a zinkom Meď zastáva v ľudskom organizme úlohu prvku s nepostradateľným významom, ktorého vplyv a účinky závisia od jeho množstva. Pri zvýšených hodnotách koncentrácie v ľudskom tele sa meď stáva toxickou, čím dochádza aj k vzniku patologických stavov. Medzi najznámejšie ochorenia patrí Wilsonova choroba, ktorej liečba spočíva v p.o. podávaní chelátorov, teda chemických zlúčenín, ktoré sú schopné v rôznom pomere viazať meďnaté ióny a vylúčiť ich tým z organizmu. Chelatačná terapia je v súčasnosti prvou voľbou pri potvrdení diagnózy. Toxicita chelátorov vyplýva z viacerých faktorov, napr. inhibície enzýmov závislých na medi alebo nízkej selektivite ku kovom. Práve selektivitou chelátorov sa zaoberá táto diplomová práca. Ideálny chelátor by neinteragoval so žiadnym z ostatných iónov iných prvkov, potrebných pre správnu funkciu organizmu. Pre praktickú časť záverečnej práce bolo vybraných päť najčastejšie terapeuticky alebo experimentálne využívaných látok: trientin, D- penicillamin, bathocuproin (respektíve jeho blízky derivát disulfonát sodný - BCS), tetrathiomolybdát amónny (ATM) a dimerkaprol, pričom sledovaným javom bola schopnosť interakcie s dvoma inými, v tele prirodzene vyskytujúcimi sa iónmi: železom a zinkom. Interakcie zahrňovali nielen možnosť chelatácie železnatých, železitých a zinočnatých iónov, ale rovnako aj ich redukčnú aktivitu voči železitým katiónom. K určeniu miery chelatácie bola využívaná spektrofotometrická metóda. Všetky testy prebiehali v prostredí štyroch rôznych pH, definovaných ako fyziologické či patologické. Chelatačnú schopnosť prejavili všetky skúmané zlúčeniny. ATM a dimerkaprol chelatovali najvýraznejšie železo aj zinok. Namerané dáta taktiež poukázali na skutočnosť, že BCS a trientin nedisponujú redukčnou schopnosťou. Z tejto štúdie interakcií chelátorov medi so železom a zinkom vyplynulo, že ani jedna z testovaných látok nie je dostatočne selektívna.
Abstract v angličtině:
ABSTRACT Charles University Faculty of Pharmacy in Hradec Králové Department of Pharmacology and Toxicology Student: Lucia Hanuščinová Supervisor: Assoc. Prof. Přemysl Mladěnka, PharmDr., PhD. Title of diploma thesis: Ability of copper chelators to interact with iron and zinc Copper plays in the human organism a role of an element with indispensable significance, whose biological influence and effects depend on its quantity. With elevated concentrations in the human body, copper becomes toxic, resulting in pathological conditions. The most well-known diseases is the Wilson's disease, whose treatment consists of oral administration of chelators, i.e. chemical compounds, which are capable of binding copper ions in various proportions and eliminating them from the organism. Chelation therapy is currently the first choice after confirmation of the diagnosis. Chelation toxicity results from several factors, e.g. inhibition of copper dependent enzymes or low selectivity to metals. And precisely the selectivity of chelators is being discussed in this diploma thesis. An ideal chelator should not interact with any of the other physiological ions, that are necessary for the proper functioning of the organism. Five of the most frequently therapeutically or experimentally used substances /trientine, D-penicillamine, bathocuproine (or more precisely, its natrium disulfonate salt, BCS), ammonium tetrathiomolybdate (ATM) and dimerkaprol/ were chosen for the study. The ability to interact with two other, in the body naturally occurring ions iron and zinc, was monitored. Interactions include not only the chelation of ferrous, ferric and zinc ions, but also their reductive activity toward ferric cations. The spectrophotometric method was used. All tests were conducted in four different pH settings, defined as physiological or pathological. All investigated compounds exhibited chelating ability, which means insufficient selectivity. ATM and dimerkaprol chelated iron and zinc most efficiently. The measured data also pointed to the fact that BCS and trientine do not have reductive capacity. From this study of interactions of copper chelators with iron and zinc, it ensued that none of the tested substances was sufficiently selective.
Dokumenty
Stáhnout Dokument Autor Typ Velikost
Stáhnout Text práce Mgr. Lucia Hanuščinová 2.27 MB
Stáhnout Abstrakt v českém jazyce Mgr. Lucia Hanuščinová 185 kB
Stáhnout Abstrakt anglicky Mgr. Lucia Hanuščinová 285 kB
Stáhnout Posudek vedoucího PharmDr. Přemysl Mladěnka, Ph.D. 273 kB
Stáhnout Posudek oponenta RNDr. Patrik Čonka, Ph.D. 272 kB
Stáhnout Záznam o průběhu obhajoby 98 kB