velikost textu

Stanovenie orgánovej toxicity BRAF inhibítorov in vitro.

Upozornění: Informace získané z popisných dat či souborů uložených v Repozitáři závěrečných prací nemohou být použity k výdělečným účelům nebo vydávány za studijní, vědeckou nebo jinou tvůrčí činnost jiné osoby než autora.
Název:
Stanovenie orgánovej toxicity BRAF inhibítorov in vitro.
Název v češtině:
Stanovení orgánové toxicity BRAF inhibitorů in vitro.
Název v angličtině:
Determination of organ toxicity of BRAF inhibitors in vitro.
Typ:
Diplomová práce
Autor:
Mgr. Zuzana Miškovčíková
Vedoucí:
RNDr. Jana Kočíncová, Ph.D.
Oponent:
Mgr. Lucie Hyršová
Id práce:
205594
Fakulta:
Farmaceutická fakulta v Hradci Králové (FaF)
Pracoviště:
Katedra farmakologie a toxikologie (16-16170)
Program studia:
Farmacie (M5206)
Obor studia:
Farmacie (FAR)
Přidělovaný titul:
Mgr.
Datum obhajoby:
3. 6. 2020
Výsledek obhajoby:
Výborně
Jazyk práce:
Slovenština
Klíčová slova:
cytotoxicita, buněčné linie, BRAF inhibitory
Klíčová slova v angličtině:
cytotoxicity, cell lines, BRAF inhibitors
Abstrakt:
Univerzita Karlova Farmaceutická fakulta v Hradci Králové Katedra farmakológie a toxikológie Študentka: Zuzana Miškovčíková Školiteľ: RNDr. Jana Maixnerová, PhD. Názov diplomovej práce: Stanovenie orgánovej toxicity BRAF inhibítorov in vitro. Malígny melanóm je jedným z najzávažnejších kožných ochorení v dnešnej dobe. Liečba pokročilých štádií melanómu je náročná a často neúčinná. BRAF inhibítory (dabrafenib a vemurafenib) v posledných rokoch dramaticky zmenili výsledky liečby melanómu. Sú to jedny z najúčinnejších liečiv proti melanómu, ich klinická aplikácia je však do značnej miery obmedzená rezistenciou na liečivá. V prístupných klinických štúdiách sa objavuje nežiaduci nefrotoxický účinok BRAF inhibítorov, ale informácie o jeho mechanizme sú obmedzené. V publikovaných štúdiách sa naznačuje, že toxický účinok BRAF inhibítorov je primárne zameraný na podocyty lokalizované v glomerulárnej membráne. Preto bolo cieľom našej práce posúdiť cytotoxický účinok BRAF inhibítorov na vybrané modelové renálne bunky in vitro so zámerom potvrdiť renálny cieľ toxicity. Hlavným cieľom štúdie bolo analyzovať, či je nefrotoxický účinok BRAF inhibítorov špecificky obmedzený len na podocyty, alebo môže poškodiť aj iné renálne bunky. Pokusy prebiehali na ľudských bunkových líniách, predstavujúcich rôzne typy obličkových buniek (PODO/TERT256, HK-2), a tiež aj na štandardnej pečeňovej bunkovej línii HepG2, ktorá slúžila ako komparátor. Ako porovnávacie toxíny boli použité amfotericín B a paracetamol. Na meranie metabolickej aktivity buniek bola použitá kolorimetrická metóda. Na porovnanie boli použité hodnoty IC50 stanovené analýzou inhibičných kriviek. Zistené experimentálne dáta ukázali porovnateľný toxický účinok oboch testovaných BRAF inhibítorov na všetky tri použité bunkové línie. Vemurafenib však vykazoval podstatne vyššiu toxicitu v porovnaní s dabrafenibom. In vitro toxicita vemurafenibu v podocytoch bola dokonca silnejšia než toxicita známych renálnych toxínov amfotericínu B. Výsledky môžu naznačovať, že toxické poškodenie obličiek spôsobené liečbou BRAF inhibítormi zahŕňa nielen podocyty, ale aj iné druhy obličkových buniek, vrátanie buniek renálnych tubulov.
Abstract v angličtině:
Charles University Faculty of Pharmacy in Hradec Králové Department of Pharmacology & Toxicology Student: Zuzana Miškovčíková Supervisor: RNDr. Jana Maixnerová, PhD. Title of diploma thesis: Determination of organ toxicity of BRAF inhibitors in vitro. Malignant melanoma is one of the most serious skin diseases today. Therapy of advanced melanoma is difficult and often ineffective. BRAF inhibitors (dabrafenib and vemurafenib) have dramatically changed the results of melanoma treatment in the last few years. BRAF inhibitors are one of the most effective drugs against melanoma, but their clinical application is largely limited by drug resistance. Available clinical studies have shown an adverse nephrotoxic effect of BRAF inhibitors, but information on its mechanism is limited. Published studies further suggest that the toxic effect of BRAF inhibitors is primarily directed to podocytes located in the glomerular membrane. Thus, the aim of our study was to assess the cytotoxic effect of BRAF inhibitors on selected model renal cells in vitro in order to confirm the renal target toxicity. The main objective of the study was to analyse whether the nephrotoxic effect of BRAF inhibitors is specifically limited to podocytes or whether it can damage other renal cells. The experiments were performed on human cell lines representing different types of kidney cells (PODO/TERT256, HK-2) as well as on the standard liver cell line HepG2, which served as a comparator. Amphotericin B and paracetamol were used as reference toxins. A colorimetric method was used to measure the metabolic activity of the cells. IC50 values determined by analysis of inhibition curves were used for comparison. The obtained experimental data showed a comparable toxic effect of the two BRAF inhibitors tested on all three cell lines used. However, vemurafenib showed significantly higher toxicity compared to dabrafenib. The in vitro toxicity of vemurafenib in podocytes was even stronger than that of the known renal toxins of amphotericin B. The results may suggest that toxic renal damage caused by treatment with BRAF inhibitors includes not only podocytes but also other kidney cell types, including renal tubule cells.
Dokumenty
Stáhnout Dokument Autor Typ Velikost
Stáhnout Text práce Mgr. Zuzana Miškovčíková 2.33 MB
Stáhnout Příloha k práci Mgr. Zuzana Miškovčíková 288 kB
Stáhnout Abstrakt v českém jazyce Mgr. Zuzana Miškovčíková 88 kB
Stáhnout Abstrakt anglicky Mgr. Zuzana Miškovčíková 86 kB
Stáhnout Posudek vedoucího RNDr. Jana Kočíncová, Ph.D. 122 kB
Stáhnout Posudek oponenta Mgr. Lucie Hyršová 129 kB
Stáhnout Záznam o průběhu obhajoby Prof. RNDr. Jiří Lamka, CSc. 215 kB