velikost textu

Hľadanie zmyslu utrpenia v živote a diele bl. Jána Pavla II.

Upozornění: Informace získané z popisných dat či souborů uložených v Repozitáři závěrečných prací nemohou být použity k výdělečným účelům nebo vydávány za studijní, vědeckou nebo jinou tvůrčí činnost jiné osoby než autora.
Název:
Hľadanie zmyslu utrpenia v živote a diele bl. Jána Pavla II.
Název v češtině:
Hledání smyslu utrpení v životě a díle bl. Jana Pavla II.
Název v angličtině:
Search for the meaning of suffering in the life and work of Blessed John Paul II.
Typ:
Rigorózní práce
Autor:
ThLic. Róbert Spišák
Oponenti:
doc. PhDr. Mireia Ryšková, Th.D.
doc. ThDr. Václav Ventura, Th.D.
Id práce:
120165
Fakulta:
Katolická teologická fakulta (KTF)
Pracoviště:
Katedra teologické etiky a spirituální teologie (do 2018) (26-KTE)
Obor studia:
Katolická teologie (T)
Přidělovaný titul:
---
Datum obhajoby:
1. 10. 2013
Výsledek obhajoby:
Prospěl/a
Jazyk práce:
Slovenština
Klíčová slova:
bolest, duchovní cesta, Karol Wojtyła, nemocný, papež, smrt, smysl utrpení, trpící
Klíčová slova v angličtině:
death, Karol Wojtyła, pain, pope, sense of suffering, sick, spiritual way
Abstrakt:
ABSTRAKT Hľadanie zmyslu utrpenia v živote a diele bl. Jána Pavla II. rigorózna práca Pápež Ján Pavol II. sa počas svojho dlhého pontifikátu vyjadroval k mnohých aktuálnym problémom, avšak najcitlivejšie vnímal skutočnosť utrpenia. Neúnavne kritizoval všetko, čo ohrozovalo človeka a prinášalo bolesť. Na druhej strane s veľkým dôrazom pripomínal, že život v utrpení má zmysel. Čo ho priviedlo k tomuto tvrdeniu? Ktoré životné udalosti mu pomohli pri hľadaní? Ako sa vyvíjala jeho osobná duchovná cesta, na ktorej našiel význam utrpenia a stal sa tak autentickým učiteľom v tejto oblasti? Odpovede ponúka predkladaná práca, rozdelená do troch kapitol: Od detstva ku kňazstvu, Od kňazského svätenia po rímsky pontifikát, Pontifikát – pápež „hovoriaci“ a „mlčiaci“. Autor postupuje chronologicky a uplatňuje hagiograficko-personalistický prístup, ktorý zohľadňuje konkrétne životné udalosti človeka a zaujíma sa o jeho duchovný rast. Už v detskom a mladom veku je Karol Wojtyła ťažko skúšaný utrpením. Ukazuje nám to podrobne prvá kapitola. Najskôr je to smrť matky a potom nečakaná smrť brata Edmunda. V obidvoch prípadoch sa pre Wojtyłu stane významný postoj otca, ktorý v modlitbe hľadá odpoveď u Boha. V škole poznáva diela spisovateľov poľského romantizmu, s ktorými počas II. svetovej vojny začne v raných literárnych dielach riešiť otázku, prečo trpí nevinný. V pohnutých časoch nacistickej okupácie, konfrontovaný stratou priateľov a ťažko pracujúci v továrni Solvay, stretáva sa s Janom Tyranowskim. Vďaka nemu objavuje karmelitánsku mystiku. Temná noc sv. Jána od Kríža mu pomôže preklenúť obdobie smrti otca, posledného člena najbližšej rodiny. Počas vojny stojí pred dvoma cestami. Buď zostane v službe umenia, ktoré si zamiloval, alebo podľahne výzve karmelitánskej mystiky: vzdať sa všetkého, aby sme Všetko získali. V jeho rozhodovaní mu pomôže Adam Chmielowski, postava z poľskej histórie, ktorý zanechá život maliara a stane sa mníchom starajúcim sa o žobrákov. Wojtyła sa vzdá umeleckej dráhy a rozhodne sa celý svoj život darovať Bohu v kňazskom povolaní. Druhá kapitola rozvíja Wojtyłovo teologické vzdelávanie, jeho kňazskú a biskupskú službu. V dizertačnej práci o sv. Jánovi od Kríža vyzdvihuje význam vnútorného prežívania a dospeje k tomu, že Boh musí byť súčasťou ľudského života. Dôraz na skúsenosť ho privedie od teológie sv. Tomáša Akvinského k fenomenológii Maxa Schelera. Začne sa dôkladne venovať otázke, kto je človek. Odpoveď, ktorou reaguje na nespravodlivé politické a spoločenské pomery v rodnom Poľsku, sformuluje v diele Láska a zodpovednosť a Osoba a čin. Človek stvorený na Boží obraz, čo u Wojtyłu primárne znamená schopný tvoriť spoločenstvo s Bohom a ľuďmi, musí svoju existenciu realizovať prostredníctvom sebadarujúcej lásky. Wojtyła od Schelera preberá myšlienku, že utrpenie prebúdza lásku a vrcholom tohto procesu má byť pretvorenie ľudskej spoločnosti na civilizáciu lásky. Do popredia dáva celého človeka a svoju antropológiu predkladá aj na Druhom vatikánskom koncile. V tretej kapitole sme svedkami pokračujúcej celoživotnej vlny priateľstva, ktorú Wojtyła praktizoval aj po nástupe do služby pápeža. Naplnený teoretickými predpokladmi predovšetkým z bohatstva karmelitánskej mystiky a vlastnou praktickou skúsenosťou s utrpením a bolesťou, hovorí Ján Pavol II. svetu o človeku ako jedinej ceste, po ktorej má kráčať cirkev. Človek v trojuholníku Božej lásky sa má stať jej hlavným zdrojom záujmu. Vytrvalo pripomína svetu, že niet zla, ktoré by Boh nevedel využiť k ešte väčšiemu dobru. Zlo sa mnoho ráz stáva prostriedkom k prebudeniu lásky, zdôrazňuje ako pápež. Wojtyłov život prežitý v dialógu s Bohom a človekom je odpoveďou na zmysel bytia, v ktorom majú osobitné miesto bolesť, utrpenie a smrť, nie ako prívesky, ale jeho prirodzená súčasť. Ním hlásaná a budovaná civilizácia lásky, stáva sa inšpirujúcou alternatívou k egoizmu moderného človeka.
Abstract v angličtině:
ABSTRACT Search for the meaning of suffering in the life and work of bl. John Paul II. During his long pontificate, John Paul II. commented on many current problems, but he perceived the matter of suffering in the most sensitive way. He boldly criticized all that is threatening to a man or brings pain. On the other hand, he strongly emphasized, that life in suffering is meaningful. What brought him to this conclusion? Which life events aided him in this search? How did he develop on his personal spiritual way, where he found meaning in suffering and thus became an authentic teacher in this area? The answers are proposed in this thesis, which is divided into three chapters: From a childhood to a priesthood; From the Priest Ordination to the Roman Pontificate; The Pontificate - the Pope "speaking" and "silent". The author advances chronologically and applies hagiographic-personalistic approach, which takes into account particular life events of a man and takes interest in his spiritual growth. Already in his childhood and an early manhood, Karol Wojtyla was greatly tried by suffering. This is shown in quite a detail in the first chapter. First it is death of his mother and then unexpected death of his brother Edmund. In both cases the most significant issue for Wojtyla is his father's attitude, who is seeking answer in prayer to God. In school he becomes acquainted with the work of Polish Romantic writers, under whose influence he begins to deal with the question, why the innocent suffer. In the unsettled times of the Nazi occupation, while confronted with the loss of friends and working hard in the Solvay factory, he meets Jan Tyranowski. Thanks to him, Wojtyla discovers Carmelita's mysticism. The Dark Night of saint John of the Cross helps him to overcome the period after his father's death, his last closest relative. During the wartime he is faced with two choices. Either he remains in the world of art he is very fond of, or he yields to the challenge of the Carmelita's mysticism: to give up everything in order to gain Everything. Who helps him to decide, is Adam Chmielovsky, a character from Polish history, who leaves life of an artists to become a monk taking care of beggars. Wojtyla gives up his road of art and surrenders his whole life to God in priestly vocation. The second chapter deals with Wojtyla's theological education and his service as a priest and a bishop. His disertation thesis about saint John of the Cross, highlights the importance of inner experience and he comes to a conclusion that God must be a part of a man's life. The accent on the experience leads him from saint Thomas Aquinas' theology, to the phenomenology of Max Scheler. He begins to deal with the question of who a man is, quite thoroughly. The answer is a reaction to an unfair political and social situation in his native Poland. He forms this answer in his work 'Love and Responsibility' and 'A Man and an Act'. A man is created in the image of God, a fact which in Wotyla's case primarily means being able to have a relationship with God, needs to realize its existence through self giving love. Wojtyla adopts Scherler's idea, that suffering awakes love, and what should be at the top of this process, is recreation of the human society into the civilization of love. In the third chapter we witness the ongoing lifelong wave of friendliness, which Wojtyla practiced also after he became the Pope. Filled with theoretical knowledge, especially with the richness of the Carmelita's mysticism and his own experience with suffering and pain, John Paul speaks to the world about a man as the only way the Church should take. A man in the triangel of God's love should become its main source of interest. He constantly reminds the world, that there is no evil God wouldn't be able to use for the greater good. Evil often becomes the means of awaking love, he reminds as the Pope. Wojtyla's life lived in a dialog with God and a man is an answer to a being, where pain, suffering and death have significant place, though not as accessories, but as its natural parts. The civilisation of love proclaimed and buit by him, becomes an ispiring alternative to the egoism of a modern man.
Dokumenty
Stáhnout Dokument Autor Typ Velikost
Stáhnout Text práce ThLic. Róbert Spišák 1.28 MB
Stáhnout Abstrakt v českém jazyce ThLic. Róbert Spišák 124 kB
Stáhnout Abstrakt anglicky ThLic. Róbert Spišák 11 kB
Stáhnout Posudek oponenta doc. PhDr. Mireia Ryšková, Th.D. 627 kB
Stáhnout Posudek oponenta doc. ThDr. Václav Ventura, Th.D. 88 kB
Stáhnout Záznam o průběhu obhajoby 49 kB