velikost textu

Vývoj a komparácia právnej úpravy sociálneho poistenia v Českej a Slovenskej republike

Upozornění: Informace získané z popisných dat či souborů uložených v Repozitáři závěrečných prací nemohou být použity k výdělečným účelům nebo vydávány za studijní, vědeckou nebo jinou tvůrčí činnost jiné osoby než autora.
Název:
Vývoj a komparácia právnej úpravy sociálneho poistenia v Českej a Slovenskej republike
Název v češtině:
Vývoj a komparace právní úpravy sociálního pojištění v České a Slovenské republice
Název v angličtině:
Development and Comparison of Legal Regulations Concerning the Social Insurance Systems in the Czech and Slovak Republics
Typ:
Disertační práce
Autor:
Mgr. Bc. Lucia Kvočáková, Ph.D.
Školitel:
doc. JUDr. Margerita Vysokajová, CSc.
Oponenti:
doc. JUDr. Martin Štefko, Ph.D.
Doc. JUDr. Iva Chvátalová, Csc.
Id práce:
101357
Fakulta:
Právnická fakulta (PF)
Pracoviště:
Katedra pracovního práva a práva sociálního zabezpečení (22-KPP)
Program studia:
Teoretické právní vědy (P6801)
Obor studia:
Pracovní právo a právo sociálního zabezpečení (PRACOVNI)
Přidělovaný titul:
Ph.D.
Datum obhajoby:
26. 9. 2014
Výsledek obhajoby:
Prospěl/a
Jazyk práce:
Slovenština
Klíčová slova:
sociálne poistenie, vývoj právnej úpravy, dôchodková reforma, Česká republika, Slovenská republika
Klíčová slova v angličtině:
social insurance, development of legal regulations, pension reform, Czech republic, Slovak republic
Abstrakt:
Zhrnutie Predkladaná dizertačná práca sa venuje téme vývoja sociálneho poistenia na území dnes už dvoch samostatných štátov, Českej a Slovenskej republiky, ktoré ako súčasť jedného štátoprávneho celku, s malou prestávkou v čase neslobody počas druhej svetovej vojny, zdieľali spoločnú minulosť od roku 1918 do roku 1993. Práca potom pokračuje vývojom sociálneho poistenia v každej republike po rozdelení federácie, pričom v závere sa sústredí na komparáciu dôchodkových reforiem, ktoré prebehli ako v Slovenskej, tak aj v Českej republike. Práca začína vývojom právnej úpravy sociálneho poistenia v období, ktoré predchádzalo obdobiu prvej československej republiky. Oba štáty vtedy boli súčasťou Rakúsko – Uhorskej monarchie, kde v jej rakúskej časti prebehla v roku 1888 sociálna reforma, známa aj ako Taafeho reforma, ktorá troma zákonmi zaviedla povinné verejnoprávne sociálne poistenie. Táto reforma bola inšpirovaná reformami ríšskeho kancelára Otta von Bismarcka. Rakúsko – Uhorskú legislatívu, a to nielen v sociálnej oblasti, prevzalo po prvej svetovej vojne v roku 1918 novovzniknuté Československo. S ňou prebralo aj problémy celého predchádzajúceho systému sociálneho poistenia. Sociálne poistenie v období prvej republiky bolo stavovsky diferencované, čo znamená, že rôzne kategórie pracovníkov mali vlastnú úpravu sociálneho poistenia. To viedlo k značnej roztrieštenosti systému. V oblasti sociálneho poistenia sa za najvýznamnejšie považuje prijatie zákona o poistení zamestnancov pre prípad nemoci, invalidity a staroby. Okrem zamestnaneckého poistenia bolo samostatne upravené ešte nemocenské poistenie verejných zamestnancov, banícke poistenie, penzijné poistenie zamestnancov vo vyšších službách a úrazové poistenie zamestnancov. Bol prijatý aj zákon o poistení osôb samostatne zárobkovo činných pre prípad invalidity a staroby, avšak ten nikdy nenadobudol právnu účinnosť. Osoby samostatne zárobkovo činné zahrnul do osobného rozsahu až zákon o národnom poistení prijatý v roku 1948, ktorým bolo sociálne poistenie zjednotené. Ten bol čiastočne inšpirovaný Beveridgeovým modelom národného poistenia z roku 1942. Zákon o národnom poistení bol založený na zásade univerzality, keďže sa vzťahoval asi na 95% obyvateľstva, uniformity, keďže boli zjednotené dávkové sústavy a na princípe rovnosti, na základe ktorého bol zjednotený stupeň sociálnoprávnej ochrany občanov. Po februárovom prevrate v roku 1948 sa však postupne smerovanie vývoja sociálneho poistenia začalo orientovať na sovietsky model sociálneho zabezpečenia. Princíp poistenia bol postupne opustený. Dôchodkové zabezpečenie a zdravotníctvo boli zoštátnené a nemocenské poistenie bolo zverené do rúk odborového hnutia, takže zamestnanec poberal dávky na svojom pracovisku. Neprehľadné bolo tiež financovanie sociálneho zabezpečenia, keďže zamestnanecké príspevky sa stali súčasťou dane zo mzdy a príspevky zamestnávateľa zas súčasťou podnikových odvodov, takže sa príjmy na sociálne zabezpečenia rozplývali v štátnom rozpočte. Po páde režimu v roku 1989 bolo nevyhnutné previesť sociálnu reformu, ktorá by zmierňovala dopady nevyhnutnej ekonomickej reformy. Bol prijatý Scenár sociálnej reformy. Jeho súčasťou bol koncept záchranne sociálnej siete, ktorá by nedovolila klesnúť občanom do biedy. Scenár sociálnej reformy okrem toho v rámci sociálneho zabezpečenia zdôrazňoval predovšetkým návrat k poisťovaciemu princípu, oddelenie financovania sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu, a tiež odstránenie diskriminácie, najmä osôb samostatne zárobkovo činných. V roku 1993 bol spoločný štát rozdelený a novovzniknuté nástupnícke štáty Česká a Slovenská republika museli v sociálnej transformácii pokračovať každá sama za seba. Napriek spoločným základom bol vývoj sociálneho poistenia v každom štáte úplne odlišný. Česká republika pomerne skoro, už v roku 1995 prijala zákon o dôchodkovom poistení, ktorý transformoval sociálne zabezpečenia na dôchodkové poistenie a zaviedol zásadné opatrenia, ako bolo postupné zvyšovanie zákonnej vekovej hranice pre nárok na starobný dôchodok, zjednotenie systému a zmena konštrukcie výpočtu dôchodkov. Na druhej strane na Slovensku platil zákon o sociálnom zabezpečení z roku 1988 až do reformy sociálneho poistenia v roku 2004. V roku 1994 bola vytvorená Sociálna poisťovňa, ktorá zjednotila správu nemocenského a dôchodkového poistenia, ku ktorému sa po sociálnej reforme pridali aj poistenie úrazové, poistenie proti nezamestnanosti a garančné poistenie. V závere dizertačnej práce sú analyzované dôchodkové reformy prevedené v oboch štátoch, ktoré sú opäť napriek spoločným tradíciám a historickému vývoju úplne odlišné. Následne sú tieto dôchodkové reformy podrobené komparácii. Dôchodková reforma na Slovensku bola prevedená podľa modelu Svetovej banky, ktorá presadzovala trojpilierovosť so zavedením povinného kapitalizačného II. piliera, ktorý mal do budúcnosti zabezpečiť finančnú stabilitu priebežne financovaného základného systému. Česká republika taktiež zaviedla druhý kapitalizačný pilier, avšak v umiernenejšej podobe, pretože je dobrovoľný. Reforma sa však nestretla s pochopením u odborníkov ani u verejnosti a v súčasnosti sa plánuje fungovanie II. piliera ukončiť. Ideálna dôchodková reforma neexistuje, a preto rozhodnutie o nej musí byť učinené politicky, avšak je dôležité, aby sa v rozhodovaní o nej došlo ku konsenzu skrz celé politické spektrum. V závere je pripojená ešte kapitola o koordinácii národných systémov sociálneho zabezpečenia.
Abstract v angličtině:
Summary The dissertation presented concerns the development trends in social security provision in the territory of the present-day independent states of the Czech and Slovak Republics, which, with only a short interruption in difficult Nazi occupation in World War II, made up the common state administration unit of Czechoslovakia, from 1918 to 1993. The dissertation continues tracing the evolution trends in the welfare system in each republic upon the dissolution of the federal state, and, finally, it focuses on the comparison of pension reforms implemented in both countries. Firstly, the developments in the legal regulations concerning social security schemes in the period preceding the First Czechoslovak Republic are studied. Both states were integral parts of the Austro–Hungarian Empire, where a social reform was implemented in 1888 in its Austrian part, known also as Taaffe’s Reform. It introduced mandatory public social insurance in three separate acts. The reform was inspired by Otto von Bismarck, Chancellor of the German Reich. In 1918, after World War I, the Austro-Hungarian legislation was fully adopted by the newly formed Czechoslovakia and the burden of responsibility for all problems regarding the previous social security system assumed. Social security contributions in the period of the First Republic were professionally differentiated in the way of specific statutory provisions applied to various employment categories, which resulted in the fragmentation and disunity of the system. Among the most remarkable points in terms of social security, the system installed separate sickness, invalidity and old-age insurance under the National Employees Insurance Act. Besides the employees insurance, there were separate legal regulations for the health insurance of public servants, miners, pension schemes for higher civil servants and industrial injuries insurance. A law regulating the disability and old- age insurance of the self-employed was passed but never became truly effective. The self- employed were eventually entitled to social security or disablement benefits only after the National Insurance Act of 1948 united the social security system in the country, which was partly inspired by Beveridge’s Model of the 1942 National Insurance Scheme in Britain. The National Insurance Act was built on the universality principle, as it applied to approximately 95 % of the population, and uniformity, as all benefit schemes had been unified on the equality principle providing the same level of social and legal protection to all citizens. Secondly, the dissertation offers insights into the situation after the coup d’état in 1948, when social insurance development trends were gradually oriented towards the Soviet welfare model. The insurance principle was abandoned, the pension and health care system was nationalised and taken over by trade unionists. Every employee was entitled to receive benefits at their own workplace. The funding of the social security benefits was somewhat ambiguous, as the employees’ contributions became part of income taxes and employers’ contributions part of companies’ transfer payments, so all social security payments simply vanished into the government budget. Thirdly, upon the collapse of the communist regime in 1989, a social reform became inevitable in order to mitigate the impact of economic reform and the dissertation deals with a new scenario for social reform. As part of the reform after 1989, the concept of protective social network was introduced to prevent citizens from living on very low incomes and falling below a certain level of poverty. Moreover, the social reform scenario emphasised the return to the insurance principle, financial separation of the social security system and its independence from the national budget, and the end of discrimination, chiefly of the self- employed. In 1993 Czechoslovakia was split up and the new succession states, the Czech and Slovak Republics, had to continue in the social transformation process on their own. Despite their common principles, the evolution of the welfare systems went in different directions in both countries. Quite early after the separation, in 1995, the Czech Republic introduced a new pension scheme transforming the national retirement pension plan by imposing such measures as the gradual increase in the state retirement age at which individuals could start to receive state retirement pensions, harmonization of the system, and an alteration to pension calculation methods. On the other hand, in Slovakia, the National Insurance Act of 1988 remained effective until the Social Insurance Reform in 2004. The Social Insurance Company was established in 1994, and became responsible for the administration of health and social security benefit. With the aforementioned new social reform, accident, unemployment and surety insurances were incorporated into the national insurance scheme. Finally, the dissertation analyses and compares the pension reforms in both countries, which proved to be totally different despite their common traditions and historical developments. The pension reform in Slovakia was implemented according to the World Bank Model, preferring a three-pillar system. Besides the first basic pillar, the second compulsory capitalisation pillar was introduced, designed to ensure the financial stability of the continuously funded basic scheme in the future. The Czech Republic has also introduced the second capitalisation pillar, however, in a softened and voluntary form. Nevertheless, the reform has never found sufficient support with either professionals or the public, and nowadays the introduction of the second pillar is being reconsidered and its termination planned. The third pillar consists of private pension schemes provided by the private sector. It is optional and financed entirely by the citizens themselves. It can be concluded that there is no ideal pension reform. Therefore, the decisions on such reform are mostly political. However, as regards to reform, it is important that a consensus across the whole political spectrum is achieved in the decision-making process.
Dokumenty
Stáhnout Dokument Autor Typ Velikost
Stáhnout Text práce Mgr. Bc. Lucia Kvočáková, Ph.D. 2.61 MB
Stáhnout Abstrakt v českém jazyce Mgr. Bc. Lucia Kvočáková, Ph.D. 97 kB
Stáhnout Abstrakt anglicky Mgr. Bc. Lucia Kvočáková, Ph.D. 96 kB
Stáhnout Posudek vedoucího doc. JUDr. Margerita Vysokajová, CSc. 165 kB
Stáhnout Posudek oponenta doc. JUDr. Martin Štefko, Ph.D. 54 kB
Stáhnout Posudek oponenta Doc. JUDr. Iva Chvátalová, Csc. 207 kB
Stáhnout Záznam o průběhu obhajoby 129 kB