|
|
|
||
|
V porovnaní s Protektorátom Čechy a Morava mal samostatný slovenský štát väčší priestor pre vlastnú hospodársku politiku a nikdy sa nestal súčasťou colného priestoru Nemeckej ríše. Určujúcim faktorom hospodárskeho vývoja na Slovensku bola slovensko-nemecká hospodárska spolupráca na základe celého systému hospodárskych zmlúv a dohôd, ktoré stanovili vazalský hospodársky vzťah slovenského štátu k Nemeckej ríši, ale poskytovali aj možnosti technologickej, odbornej a čiastočne aj finančnej pomoci zo strany Nemecka. Slovensky štát na rozdiel od Protektorátu Čechy a Morava do roku 1943 profitoval z nemeckého kapitálu. Rišskonemecká kapitálová účasť sa v priebehu okupácie zväčšila viac ako desaťnásobne a Nemci postupne ovládli a vydrancovali všetky strategické podniky a finančné inštitúcie. V Protektoráte Čechy a Morava bol od začiatku zavedení prídelový systém v zásobovaní obyvateľstva , Slovensko do polovice roku 1943 zažívalo konjunktúru, potom prichádza postupný kolaps v zásobovaní. Prechod frontu dal konečnu ranu zdecimovanému hospodárstvu viac z väčšími škodami na Slovensku. Compared to the Protectorate of Bohemia and Moravia, the Independent Slovak Republic had more space for its own economic policy and it never became the part of customs union of the German Reich. The determinant of economic development in Slovakia was the Slovak-German cooperation based on an entire system of economic agreements and pacts that established a vassal economic relationship of Slovak Republic to the German Reich. On the other hand, this system provided a resource of technological, specialized and partly also financial support from the German side. Unlike the Protectorate of Bohemia and Moravia, the Slovak Republic benefited from German capital up to 1943. During the occupation, the capital participation of the German Reich grew more than ten times, and Germans gradually controlled and exploited all strategic companies and financial institutions. Meanwhile, in the Protectorate of Bohemia and Moravia, a rationing system for the population was introduced from the start. Slovakia on the other hand, experienced an economic boom until mid-1943, followed by a gradual collapse in supply. Crossover of the warfront rendered the final blow to an already decimated economy and created more serious damage in Slovakia. Poslední úprava: Štolleová Barbora, PhDr., Ph.D. (10.02.2019)
|
|
||
|
Zápočet- účasť a písomná práca na vybrané témy z prednášok Skúška - ústna rozprava na základe zoznamu odbornej literatúry (vybraná publikácia) Poslední úprava: Štolleová Barbora, PhDr., Ph.D. (14.02.2019)
|
|
||
|
FALTUS, Jozef – PRŮCHA, Václav. Prehľad hospodárskeho vývoja na Slovensku v rokoch 1918 – 1945. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, 1969. MIČKO, Peter. Hospodárska politika Slovenského štátu. Kapitoly z hospodárskych dejín Slovenska v rokoch 1938 – 1945. Krakov: Spolok Slovákov v Poľsku, 2010. HALLON, Ľudovít. Slovensko v hospodárskom priestore Nemecka 1939 – 1945 (rokovania, prehľady, sondy, prípadové štúdie). Bratislava: Veda, 2015. MIČKO, Peter – HALLON, Ľudovít (ed.). Lesk a tiene hospodárskeho rozvoja Slovenska v rokoch 1939 – 1941. Krakov: Spolok Slovákov v Poľsku, 2016. SABOL, Miroslav. Dejiny dopravy na Slovensku 1938-1948 (1950): (jej hranice a limity). Bratislava: Veda, 2015. SABOL, Miroslav. Elektrifikácia v hospodárskom a spoločenskom živote Slovenska 1938-1948. Bratislava: Historický ústav SAV vo vydavateľstve Prodama, 2010. HOLEC, Roman – HALLON, Ľudovít. Tatra banka v zrkadle dejín Slovenska. Bratislava: AEPress, 2007. HALLON, Ľudovít - SABOL, Miroslav - FALISOVÁ, Anna. Vojnové škody a rekonštrukcia Slovenska 1944-1948 : (hospodárstvo, infraštruktúra, zdravotníctvo). Bratislava : Historický ústav SAV v Prodama, s. r. o., 2011.
Poslední úprava: Štolleová Barbora, PhDr., Ph.D. (14.02.2019)
|