|
|
|
||
|
Last update: Bc. Lenka Lukešová (31.08.2010)
|
|
||
|
Last update: Mgr. Kateřina Svítilová (20.03.2009)
1. Oboznámiť sa so základnými myšlienkami a koncepciami, o ktorých sa diskutuje vo feministickej etike. 2. Porozumieť argumentáciám feministickej kritiky morálnej filozofie. 3. Vedieť sa orientovať v diskusii bohatej na konflikty 4. Prehĺbiť schopnosť kritickej analýzy a interpretácie vybraných textov. 5. Osvojiť si rodovo diferencovaný pohľad v etickej problematike. 6. Rozvinúť schopnosť aplikovať a používať rodový aspekt pri riešení konkrétnych morálnych problémov a dilém. Tento kurz sa zameriava na nasledovné problémové okruhy: Vznik feministickej etickej diskusie v 60. rokov v súvislosti s a) otázkami rovnosti šancí, práce v domácnosti, interrupcií, násilia na ženách a deťoch, masmediálneho zobrazovanie žien, pornografiou, prostitúciou, technológiami rozmnožovania, životným prostredím, atď. b) kritikou tradičných etických teórií. Sleduje kontraverzie v diskusiách o feministickej etike a pýta sa na univerzálne a kontextuálne zdôvodnenie feministickej etiky. Kladie celý rad otázok, ktoré sa riešia v rámci etiky rovnosti alebo etiky rodovej diferencie, univerzalizmu alebo partikularizmu. Tézy o inakosti ženskej sociálnej/mravnej skúsenosti a diskusie o "ženskej morálke" navodili otázku, či existuje jedna alebo dve morálky. Veľká pozornosť sa venuje rôznym etickým koncepciám starostlivosti, ďalším perspektívam feministickej etiky ako aj špecializovaným a konkrétnym otázkam, ktoré sa týkajú „znovuobjavenia mužskosti“, pornografie, prostitúcie, reprodukčného správania, inej sexuálnej orientácie, ekofeminizmu, atď. |
|
||
|
Last update: Mgr. Lenka Halbichová (01.04.2009)
LITERATURA: Jaggarová, Alison M.: (1992). Feministická etika: projekty, problémy, perspektívy. In: Filosofický Časopis, číslo 5. S. 782-798. Nagl-Docekal, Herta: (1995) Existuje morálna diferenciácia rodov? In: ASPEKT, číslo 2-3, s. 24-29.
Kiczková, Zuzana: (1999) O čom sa diskutuje vo feministickej etike. In: Filozofia výchovy a problémy vyučovania filozofie, Slovenské filozofické združenie, IRIS Bratislava. s.129 -138. Gouldová, Carol C.: (1992) Filosofické dichotomie a feministické myšlení: ke kritickému feminizmu. In: Filosofický časopis, číslo 5, s. 851-855. Singer, Mona: (1994) Ženský subjekt a morálka. In: Aspekt, číslo 3, s. 71-76. Cavarero, Adriana: (1998) Nedôverčivá emancipácia. In: Rozhovory Aspektu z rokov 1993-1998, Aspekt, Bratislava, s. 59 - 64. Gilligan, Carol: (2001) Jiným hlasem. O rozdílné psychologii žen a mužu, Portál, Praha.
Gilligan, Carol: (2000) Ako učiť Shakespearovu sestru: Zápisky z podzemia dospievania žien, In ASPEKT, číslo1, s. 4 - 13. Kaplan, Duhan Laura: (1999) Žena ako opatrovateľka: archetyp, ktorý podporuje patriarchálny militarizmus. In: ASPEKT, číslo 1, s. 14 -20. Rozhovor so Selmou Sevenhuijsen: (1999) Starostlivosť bez hierarchie. In: ASPEKT, číslo 2, s. 118 -120. Kiczková, Zuzana, Szapuová Mariana: (2005) Rovnosť príležitostí cez prizmu etiky starostlivosti, In: Sociální práce/ Sociálna práca. Časopis pro teorii, praxi a vzdělávaní v sociální práci, Brno, číslo 3, s. 56 -70.
Szapuová Mariana, Pafková Katrína and Kiczková Zuzana: (2004) THE CONCEPT OF EQUAL OPPORTUNITIES FOR WOMEN AND MEN, OR HOW TO CARE FOR EQUAL OPPORTUNITIES, In: THE HEART OF THE MATTER , Edited: Sevenhuijsen S. and Švab A., Ljubljana , S. 103 ? 121.
Kimmel, Michael S.: (1999) Mali by /môžu /budú muži podporovať feminizmus? In: ASPEKT, číslo 2, s. 57 ? 62. Seidler, Victor J.: (1996) Znovuobjavenie mužskosti. In: ASPEKT, číslo 2, s. 89 ? 99.
Rozhovor Mirka Vodrážku s Viktorom Seidlerem: (2000 - 2001) Muži jsou často v područí své dominantní maskulinity? In: ASPEKT, číslo 2 a číslo 1, s. 168 -172. Westerberg, Bengt: (1997) Rovnosť: faktor pozitívneho vývoja mužských úloh a spoločnosti. In: Podpora rovnosti - spoločná úloha pre mužov a ženy, Súbor prednášok medzinárodného seminára v Štrasburgu. Godenzi Alberto: (1997) Muži a násilie : Logika nerovnosti, In: Podpora rovnosti- spoločná úloha pre mužov a ženy, Súbor prednášok z medzinárodného seminára v Štrasburgu. Godenzi, Alberto: (1999) Bratstvo mužov: mužské reakcie na ženské podnety. In: ASPEKT, číslo 2, s. 63 - 69. Kiczková Zuzana: (1998) Fiktívny rozhovor so Sarou Ruddick, In: Rozhovory Aspektu z rokov 1993 -1998, Aspekt, Bratislava, s. 40 - 51. Young, Iris Marion: (1995) Asymetrická reciprocita: O morální úctě, údivu a obohacené myšlence. In: ASPEKT, číslo 2-3, s. 30 - 37. Günter, Andrea: (1999) Ženy, prostitúcia a etika. In: ASPEKT, číslo 2, s. 80 - 85.
MacKinnon, Catharine A.: (2000 - 2001) Sexualita, pornografia a metóda: ?Rozkoš v patriarcháte?. In: ASPEKT, číslo 2 a číslo 1, s. 53.- 57. Hoagland, Sarah Lucia: (1999) Morálna revolúcia: od antagonizmu k spolupráci. In: ASPEKT, číslo 1, s. 4 -14. Hoagland, Sarah Lucia: (1996) Lesbická etika a ženský princíp. In: ASPEKT, číslo 1. s. 49 ? 52.
|
|
||
|
Last update: Mgr. Kateřina Svítilová (20.03.2009)
1. pravidelná účasť na kurze a aktívna participácia v diskusiách = 20% - účasť na kurze je povinná, lebo sa jedná o blokový kurz 4x za semester. Za každú neospravedlnenú účasť na jednom bloku sa automaticky znižuje možnosť kreditovej atestácie ace za kurz o 1 bod. 2. písomné spracovanie predpísanej literatúry na každý blok = 20% - na každom bloku študujúci/e preukážu písomnú prípravu na zadané témy, hlavné body a otázky, ktorá zároveň bude slúžiť ako podklad k diskusii. 3. vlastná prezentácia základnej štruktúry jednej vybranej koncepcie z feministickej etiky, resp. vybraného morálneho problému/dilemy na 3. resp. 4. bloku = 30% Študujúci/e si zvolia jednu koncepciu z feministickej etiky alebo jeden morálny problém/ dilemu, samostatne vyhľadajú a spracujú potrebnú literatúru, načrtnú základnú štruktúru: - čo je témou, o ktorej sa referuje, - z akých predpokladov (teórií, autorov/autoriek) sa vychádza, resp. od ktorých sa dištancuje - ktoré otázky sa nastoľujú, - aké sú hlavné tézy, - aká je argumentačná línia, resp. ako sa líšia rôzne prístupy v type argumentácií, - k akým výsledkom/záverom dochádza Takto spracovanú štruktúru eseje študujúci/e ústne v stručnej forme prednesú na 3. bloku (v prípade zvolenej koncepcie) alebo na 4. bloku (v prípade zvoleného morálneho problému a prebiehajúcej diskusie o ňom) 4. záverečná písomná práca = 30% Záverečná písomná práca bude obsahovať odprezentovanú (resp. na základe otázok a doplnkov) vylepšenú štruktúru, ktorá bude ešte rozšírená o vlastné hodnotiace stanovisko študujúcich. Mali by byť zodpovedané nasledovné otázky: - Do akej miery považujete tému/dilemu za dôležitú? Zdôvodnite prečo? - Do akej miery z rodovo špecifického hľadiska hodnotíte otázky/tézy/výsledky za zaujímavé? - Pokladáte použité argumenty za presvedčivé? Zdôvodnite prečo? - Uvažovali ste už niekedy o danej téme/probléme? Zmenil sa náš pohľad? Ak áno, v čom? Rozsah záverečnej práce 7-10 strán. Môže byť vypracovaná aj ako skupinový projekt primeraného rozsahu. Záverečná písomná práca by mala demonštrovať schopnosť študujúcich pracovať s kategóriou rod ako analytickým nástrojom v eticko-morálnej oblasti a splniť uvedené ciele kurzu. Termín odovzdania záverečnej práce najneskôr 2 týždne po poslednom 4. bloku. |
|
||
|
Last update: Mgr. Kateřina Svítilová (20.03.2009)
1. Feministická etika v kontexte aktuálnych problémov. Jej predmet a témy. Výhrady voči tradičnej západnej etike. Inakosť ženskej sociálnej/mravnej skúsenosti. Kritické prehodnocovanie konštituovania ženského. Rozmanitosť feministickej komunity v teoretických otázkach a jej spoločné východisko. 2. O čom sa diskutuje vo feministickej etike ? Feministická kritika univerzálneho rozumu/morálky, morálnych požiadaviek, univerzalistických teórií morálky. Idea zovšeobecnenia. Abstraktne autonómne indivívuum versus konkrétne indivíduum a sociálna determinovanosť jeho správania. 3. Morálka starostlivosti . Čo počula C. Gilliganová? Rozličnosť dvoch hlasov. Psychosociálny vývoj žien a jeho nezhoda so všeobecne platnými modelmi morálneho vývoja. Mužskosť definovaná cez odlúčenie, separáciu, autonómiu, ženskosť, cez vzťahy, závislosť, súnaležitosť. 4. Odlišnosť hlasov a posolstvo dospievajúceho hlasu. Separácia a disociácia v mužských a ženských hlasoch. Ich charakteristika. Vývoj etiky starostlivosti (ako relačnej, vzťahovej etiky), ako prekonanie protikladnosti (falošnej dichotómie) medzi sebeckosťou a nesebeckosťou. 5. Prečo sa máme starať o starostlivosť? Tradičné chápanie starostlivosti a dekonštrukcia starostlivosti ako sebaobetovania. Iné, širšie chápanie starostlivosti - ako sociálna, morálna a politická prax. Spojenie s hodnotami ako pozornosť, zodpovednosť, kompetencia a vzájomnosť. 6. Kultúrny konštrukt maskulinity. Tradičná mužská úloha, jej nevýhody. Zmeny mužskosti. ?Noví muži?. Bariéry zmien (psychologické, sociálne). Význam feministického hnutia pre demystifikáciu mužskej moci. Výsledky mužských štúdií. 7. Rovnosť ako príležitosť rozvoja mužov a ich participácia. Privátne a verejné. Iná motivácia mužov v záujme o rovnosť. Neformálna štruktúra moci Znovuobjavenie role otcovstva. 8. Reakcie mužov na ženské iniciatívy.Výzvy voči mužom/ reakcie mužov/reakcie žien. Vzorce sebareprezentácie. (asertívne a defenzívne stratégia, asertívna a defenzívna taktika). Čo sa zmenilo vo vzťahoch medzi rodmi? Mužské iniciatívy, diskusné skupiny, projekty. 9. Morálne a politické dôsledky mužských vzorcov správania. Fenomém ?mužského násilia? ako súčasť kultúrneho dedičstva, spoločenskej produkcie, mužských skúseností. Vzťahy vo vnútri mužského rodu. 10. Morálna úcta ako symetrická reciprocita a ako asymetrická reciprocita. Morálna úcta ako symetrická reciprocita. Alternatíva: ideál asymetrickej reciprocity. Proces obdarovávania ako príklad asymetrie. Argumenty proti myšlienke symetrickej reciprocity 11. Výzva prostitúcie a pornografie feministickej etike. Diskriminácia žien stigmou ?prostitútky?. Dôsledky dichotómie panna/manželka a prostitútka. Obrazy prostitútok a ich spoločenská realita. Význam súkromnej a verejnej sféry pre definovanie produktívnej a reproduktívnej práce. 12. Revolúcia morálky, kritika heterosexualizmu. Povinná heterosexualita v súvislosti s otázkami lesbizmu. Povinná literatura: Carol Gilligan: Jiným hlasem. O rozdílné psychologii žen a mužu, Praha 2001,Alison M. Jaggarová, Feministická etika: projekty, problémy, perspektívy, In: Filosofický časopis 1992, číslo 5. S. 782-798. Herta Nagl-Docekal: Existuje morálna diferenciácia rodov? In: ASPEKT 1995/2-3, s. 24-29. Victor J.Seidler: Znovuobjavenie mužskosti, In.: Aspekt 1996/2, s. 89-99 Doporučená literatura: Mona Singer: Ženský subjekt a morálka, In.: Aspekt 1994/3,s. 71-76 Zuzana Kiczková: O čom sa diskutuje vo feministickej etike, In.: Filozofia výchovy a problémy vyučovania filozofie, Slovenské filozofické združenie, IRIS Bratislava 1999, s. 129-138. Carol Gilligan, Ako učiť Shakespearovu sestru: Zápisky z podzemia dospievania žien, In Aspekt 2000, číslo1, s. 4- 13. Laura Kaplan Duhan: Žena ako opatrovateľka: archetyp, ktorý podporuje patriarchálny militarizmus, In: Aspekt 1999, číslo 1, s. 14-20. Rozhovor so Selmou Sevenhuijsen: Starostlivosť bez hierarchie, In Aspekt 1999, číslo 2, s. 118-120. Walter Hollstein: Nové úlohy pre mužov a úžitok pre ich deti. In: Podpora rovnosti - spoločná úloha pre mužov a ženy, Súbor prednášok z medzinárodného seminára v Štrasburgu 1997 Rozhovor Mirka Vodrážku s Viktorom Seidlerem: Muži jsou často v područí své dominantní maskulinity, In: ASPEKT 2000/2- 2001/1 S. 168-172 Bengt Westerberg: Rovnosť: faktor pozitívneho vývoja mužských úloh a spoločnosti. In: Podpora rovnosti- spoločná úloha pre mužov a ženy, Súbor prednášok z medzinárodného seminára v Štrasburgu 1997 Alberto Godenzi: Bratstvo mužov :mužské reakcie na ženské podnety, In: ASPEKT 1999/2, s. 63.- 69. Michael S. Kimmel: Mali by /môžu /budú muži podporovať feminizmus?, In: ASPEKT 1999/2, s. 57.- 62. Iris Marion Young, Asymetrická reciprocita: O morální úctě, údivu a obohacené myšlence. In Aspekt 1995 číslo 2-3, s. 30-37. Andrea Günter: Ženy, prostitúcia a etika, In ASPEKT 1999, číslo 2, s. 80.-85. Catharine A. MacKinnon: Sexualita, pornografia a metóda: ?Rozkoš v patriarcháte?, In.: ASPEKT 2000/2- 20001/1, s.53.- 57. Sarah Lucia Hoagland, Morálna revolúcia: od antagonizmu k spolupráci, In Aspekt 1999, číslo 1 , s.4-14 Sarah Lucia Hoagland, Etika a ženský princíp, In Aspekt 1996, číslo 1 s. 49-52, 1995/2-3, s. 24-29. BLOK I Téma: Feministická etika v kontexte aktuálnych problémov. Jej predmet a témy. O čom sa diskutuje vo feministickej etike? Hlavné body: I. Spoločensko-politický kontext vzniku FE. Čo je FE. Pôvod, východisko, motivácia a cieľ FE. Výhrady voči tradičnej západnej etike. Kritické prehodnocovanie konštituovania „ženskosti“. Rozmanitosť feministickej komunity v teoretických otázkach a možnosti spoločných východísk: 1. Podriadenosť žien je nie je morálne správna. 2. Morálna skúsenosť žien si zaslúži úctu. Kritika androcentrizmu. Feministická kritika univerzálneho rozumu/morálky a univerzalistických teórií morálky. Inšpirácie vzniku FE u S. de Beauvoire – morálny aspekt slobody a transcendencie. Základné rozlíšenie humanistického feminizmu a feminizmu diferencie. Potreba prehodnotiť základné pojmy etiky a vytvoriť nový konceptuálny aparát. C. Gilligan a zhodnotenie jej zásadného prínosu. Nové čítanie „klasikov“ morálnej filozofie. 2 línie: zásadná kritika deontologickej morálky (výhrady) lebo možnosť jej feministickej reformulácie. Iniciatíva Seyly Benhabib rozlíšením stanoviska zovšeobecnene iného a konkrétne iného. Abstraktne autonómne indivíduum versus konkrétne indivíduum a sociálna determinovanosť jeho správania. Problém normativity, objektivity a vedeckosti FE. Otázka „morálneho stanoviska“ a motivácie FE. Feminínne, materské, feministické, lesbické prístupy k etike II. Spory vo feministickej etickej diskusii. Námietky stúpenkýň feministicky motivovaného etického kontextualizmu voči univerzalistickej etike (C.Gilligan, C.J.Tronto, E. Conradi, S. Ruddick, V.Held, a i.) Feministický univerzalizmus. Etika rovnosti alebo etika sexuálnej diferencie? K diskusii o "ženskej morálke". C.Gilliganovej rozlišovanie dvoch modov morálnej reflexie: „perspektívy spravodlivosti“ a „perspektívy starostlivosti“. Prvá sa zameriava viac na všeobecnú platnosť, abstraktnosť, rozum a autonómiu, druhá viac uprednostňuje senzitívnosť na kontext, city a vzťahy. Jedna alebo dve morálky? Dlhá diskusia o rozdielnych morálnych normách pre mužov a pre ženy. Dualita rodových charakterov a jej „silná“ a „slabá“ verzia podľa H. Nagl-Docekal. Späť ku Kantovi! Ako sa dá čítať univerzalistická koncepcia morálky feministickými „okuliarmi“. Rekonštrukcia H. Nagl-Docekalovej analýzy námietok voči univerzalistickému charakteru Kantovho kategorického imperatívu
Literatúra: Jaggarová, Alison M.: (1992). Feministická etika: projekty, problémy, perspektívy. In: Filosofický Časopis, číslo 5. S. 782-798. Nagl-Docekal, Herta: (1995) Existuje morálna diferenciácia rodov? In: ASPEKT, číslo 2-3, s. 24-29. Kiczková, Zuzana: (1999) O čom sa diskutuje vo feministickej etike. In: Filozofia výchovy a problémy vyučovania filozofie, Slovenské filozofické združenie, IRIS Bratislava. s.129 -138. Gouldová, Carol C.: (1992) Filosofické dichotomie a feministické myšlení: ke kritickému feminizmu. In: Filosofický časopis, číslo 5, s. 851-855. Singer, Mona: (1994) Ženský subjekt a morálka. In: Aspekt, číslo 3, s. 71-76. Otázky:
tradičnej etickej teórie?
úrovni. · Uvedťe proti/argumenty, že feministická etika je ženská etika. · Prečo je potrebné neustále sa vracať k rodovým stereotypom? · Má/môže byť FE slepá voči rodu? Hlbšia analýza argumentov A. M. Jaggarovej. · Aká je budúcnosť FE (podľa A. M. Jaggarovej)?
· Ako sa charakterizuje morálne vnímanie žien v rámci rodovej diferenciácie morálky? · Musí dualita rodových rozdielov vyústiť do esencializmu? · Za akých okolností sa v etike do popredia dostal koncept starostlivosti? · K akým záverom, relevantným pre FE, dospela H. Nagl-Docekal vo svojej interpretácii Kantovho kategorického imperatívu? BLOK II Téma: Morálka starostlivosti, odlišnosť hlasov a koncepcie starostlivosti Hlavné body: I. Teória sexuálnej diferencie na príklade výpovede A. Cavarero. Čo sa stalo v roku 1982? Prelomová iniciatíva C. Gilliganovej v knihe „Iným hlasom“ a jej ohlas a dôsledky. Gilliganovej kritika Kohlbergovho stupňovitého modelu morálneho vývoja. Charakteristika mužskej morálky spravodlivosti a ženskej morálky starostlivosti. Freudov model a implikácie modelu N. Chodorow. Význam morálnych konfliktov a riešenie morálnych dilem pre utváranie ženskej identity. Jej interrupčná štúdia a interpretácia použitím troch morálnych stanovísk ako príklad postupnosti vývoja etiky starostlivosti. Dôraz na prechodové fázy ako riešenie krízy a hľadanie kompromisu: od egoizmu k zodpovednosti a od dobra k pravde. Gilliganovej koncepcia ženskej morálky starostlivosti, jej modifikácie a závery. Kritika jej koncepcie. Východisko systematickejšej kritiky tvorí text H. Nagl-Docekal v článku Existuje morálna diferenciácia rodov? Námietky G. Nunner- Winkler, F. Haug, H. Pauer-Studer, a.i., ale hlavne D.L.Kaplan (analýza textu jej článku). II. Separácia a disociácia v mužských a ženských hlasoch. Ich charakteristika. Vývoj etiky starostlivosti (ako relačnej, vzťahovej etiky), ako prekonanie protikladnosti (falošnej dichotómie) medzi sebeckosťou a nesebeckosťou. Od objektivity a nestrannosti“ k tomu, ako sa zodpovedne a so starostlivosťou zapojiť do vzťahu. Vzťah vyžaduje určitú odvahu a citovú vitalitu. Vzťah nielen schopnosť empatie, schopnosť počúvať iných, ale aj mať vlastný hlas. Hlas dospievajúcich dievčat. III.Tradičné chápanie starostlivosti ako typicky ženská činnosť, spojená s obetavosťou a pokornou oddanosťou. Ako nezaplatená alebo zle zaplatená práca je spoločensky málo cenená, odsunutá do súkromnej sféry. Starostlivosť ako sebaobetovanie treba z feministického hľadiska dekonštruovať v 3 aspektoch. Širšie chápanie v novom normatívnom rámci ako sociálna, morálna a politická prax. Spojenie s hodnotami ako pozornosť, zodpovednosť, kompetencia a vzájomnosť. Presahuje hranice medzi súkromným a verejným, ľudí nechápe ako nezávislé indivíduá, ale ako bytosti dávajúce a prijímajúce (ženy rovnako ako muži), zahŕňa nielen rovnosť a spravodlivosť, ale aj pozornosť, zodpovednosť alebo súcit, spolucítenie, evokuje iné chápanie solidarity. Koncepcia starostlivosti Selma Sevenhuijsen a Joan C. Tronto. Feministické etické koncepcie : Nel Noddings, Elisabeth Conradi, Virginia Held, Sara Ruddick, Susan Sherwin, Martha C. Nusbaum, Iris Marion Yong, Judith Butler, Susan I. Hekman, Joan C. Tronto, Marilyn Friedman, Susan Moller Okin, Annette Baier, Seyla Benhabib, Moira Gatens, Luce Irigaray, Sarah Lucia Hoagland, Andrea Maihofer, Herlinde Pauer-Studer, Gertrud Nunner-Winkler, Frigga Haug, a.i.
Literatúra: Cavarero, Adriana: (1998) Nedôverčivá emancipácia. In: Rozhovory Aspektu z rokov 1993-1998, Aspekt, Bratislava, s. 59 - 64. Gilligan, Carol: (2001) Jiným hlasem. O rozdílné psychologii žen a mužu, Portál, Praha. Gilligan, Carol: (2000) Ako učiť Shakespearovu sestru: Zápisky z podzemia dospievania žien, In ASPEKT, číslo1, s. 4 - 13. Kaplan, Duhan Laura: (1999) Žena ako opatrovateľka: archetyp, ktorý podporuje patriarchálny militarizmus. In: ASPEKT, číslo 1, s. 14 -20. Rozhovor so Selmou Sevenhuijsen: (1999) Starostlivosť bez hierarchie. In: ASPEKT, číslo 2, s. 118 -120. Kiczková, Zuzana, Szapuová Mariana: (2005) Rovnosť príležitostí cez prizmu etiky starostlivosti, In: Sociální práce/ Sociálna práca. Časopis pro teorii, praxi a vzdělávaní v sociální práci, Brno, číslo 3, s. 56 -70. Szapuová Mariana, Pafková Katrína and Kiczková Zuzana: (2004) THE CONCEPT OF EQUAL OPPORTUNITIES FOR WOMEN AND MEN, OR HOW TO CARE FOR EQUAL OPPORTUNITIES, In: THE HEART OF THE MATTER , Edited: Sevenhuijsen S. and Švab A., Ljubljana , S. 103 – 121. Otázky
· Ako si udržať hlas a vzťahy? Úvaha na pozadí článku Ako učiť Shakespearovu sestru... (C.Gilligan)
BLOK III Téma: Kultúrny konštrukt maskulinity a o asymetrickej reciprocite Hlavné body: I. Výsledky mužských štúdií. Tradičná mužská úloha, jej nevýhody. Zmeny mužskosti. „Noví muži“ (rovnováha emócií, nové ciele v práci a kariére, postoje mužov k ženám, muži a práca v rodine, priateľstvo a mužské siete). Bariéry zmien (psychologické, sociálne). Skutočnosť zmeny (fakty zmeny, ľudia, ktorí sa menia, miesta zmeny). II. Rovnosť ako príležitosť rozvoja mužov. Rovnosť de facto a de jure. Ešte raz o privátnom a verejnom. Neformálna štruktúra moci. Primárnosť mužských noriem vo svete, ktorý je spoločný mužom i ženám. Znovuobjavenie role otcovstva (absencia otcov). Otcovstvo - nové iniciatívy v rovine každodennosti a symbolických obrazov. Konzekvencie koncepcie materstva Sary Ruddickovej. III. Reakcie mužov na ženské iniciatívy. Výzvy voči mužom/ reakcie mužov/reakcie žien. Vzorce sebareprezentácie. Mužské iniciatívy, diskusné skupiny, projekty. Cesty dosahovania rodovej demokracie. IV Morálne a politické dôsledky mužských vzorcov správania. Princípy rovnoprávnosti mužov a žien z pohľadu organizácie mužov. Fenomén „mužského násilia“ ako súčasť kultúrneho dedičstva, spoločenskej produkcie, mužských skúseností. Vzťahy vo vnútri mužského rodu: vzájomný strach a obavy (homofóbia). Idea mužskosti (ako zavrhnutie ženskosti, ako meranie mocou a bohatstvom, odvahou a agresiou, ako potláčanie emocionality). Mužskosť ako negatívne vymedzenie (nebyť baba). Kto je „nepravý muž“? Násilie mužov. Systém násilia voči ženám si vyžaduje mlčanie mužov voči nemu. Spôsoby prelamovania mlčania a oslobodenie od strachu z iných mužov. V. Morálna úcta ako symetrická reciprocita a ako asymetrická reciprocita Stotožniť morálnu úctu a reciprocitu so symetriou a reverzibilitou má za následok zneviditeľnenie rozdielností medzi jednotlivými subjektami. Alternatíva: ideál asymetrickej reciprocity. Proces obdarovávania ako príklad asymetrie. Tri príbehy ireverzibility. Argumenty proti myšlienke symetrickej reciprocity (nerešpektuje rozdielnosť, nezameniteľnosť pozícií, politicky nežiaduce dôsledky). Asymetrická reciprocita a obdarovávanie. Literatúra: Kimmel, Michael S.: (1999) Mali by /môžu /budú muži podporovať feminizmus? In: ASPEKT, číslo 2, s. 57 – 62. Seidler, Victor J.: (1996) Znovuobjavenie mužskosti. In: ASPEKT, číslo 2, s. 89 – 99. Rozhovor Mirka Vodrážku s Viktorom Seidlerem: (2000 -2001)Muži jsou často v područí své dominantní maskulinity? In: ASPEKT, číslo 2 a číslo 1, s. 168 -172. Westerberg, Bengt: (1997) Rovnosť: faktor pozitívneho vývoja mužských úloh a spoločnosti. In: Podpora rovnosti - spoločná úloha pre mužov a ženy, Súbor prednášok medzinárodného seminára v Štrasburgu. Godenzi Alberto: (1997) Muži a násilie : Logika nerovnosti, In: Podpora rovnosti- spoločná úloha pre mužov a ženy, Súbor prednášok z medzinárodného seminára v Štrasburgu. Godenzi, Alberto: (1999) Bratstvo mužov: mužské reakcie na ženské podnety. In: ASPEKT, číslo 2, s. 63 - 69. Kiczková Zuzana: (1998) Fiktívny rozhovor so Sarou Ruddick, In: Rozhovory Aspektu z rokov 1993 -1998, Aspekt, Bratislava, s. 40 - 51. Young, Iris Marion: (1995) Asymetrická reciprocita: O morální úctě, údivu a obohacené myšlence. Otázky:
rovnosti v spoločnosti ako celku. Kde sú limity?
sa dá prelamovať?
reciprocite V druhej časti bloku III Vlastná prezentácia základnej štruktúry jednej vybranej koncepcie z feministickej etiky BLOK IV Téma: Výzva prostitúcie a pornografie feministickej etike I. Diskriminácia žien stigmou „prostitútky“. Konštrukcia rodových rolí ako základ neuznania sexuálnej práce ako práce. Obrazy ženy v patriarchálnej spoločnosti (spojený s prírodou, sexualitou a telom). Dôsledky dichotómie panna/manželka a prostitútka. Obrazy prostitútok a ich spoločenská realita. Prostitúcia ako inštitúcia a jej kritika. Otázky sexuálneho oslobodenia žien II. Súvislosť pornografie s feministickou teóriou sexuality, v ktorej sa sexualita chápe ako sociálny konštrukt mužskej moci. Ideologická podmienenosť sexuality. Čo to znamená, stať sa sexuálnym objektom? Systém projektovania požadovaných vlastností. Od hrozby sexuálneho zneužitia (a spôsobov vyrovnávania sa s ním) k z/násilneniu. III. Lesbický uhol pohľadu. Charakteristika heterosexuality. Kritika morálnych ženských cností z lesbického pohľadu. Mechanizmy kontroly, manipulácie a zištného správania v heterosexuálnej spoločnosti. Prehodnotenie pohľadu na sebaobetovanie a voľbu. Rozhodnutie/voľba ako tvorivý akt a nie obeť. Začiatok prehodnocovania ženského princípu ( namiesto zosobnenia obete prichádza tvorivé zaujatie, konania rozhodnutie). Päť dôsledkov stratégie, keď muž vystupuje voči žene ako ochranca alebo ako dravec. Žena vždy ako objekt. Analógia heterosexizmu a kolonializmu. Dekonštrukcia pojmu „ženskosť“. Formy odporu a ich hodnotenie Literatúra: Young, Iris Marion: (1995) Asymetrická reciprocita: O morální úctě, údivu a obohacené myšlence. In: ASPEKT, číslo 2-3, s. 30 - 37. Günter, Andrea: (1999) Ženy, prostitúcia a etika. In: ASPEKT, číslo 2, s. 80 - 85. MacKinnon, Catharine A.: (2000 - 2001) Sexualita, pornografia a metóda: „Rozkoš v patriarcháte“. In: ASPEKT, číslo 2 a číslo 1, s. 53.- 57. Hoagland, Sarah Lucia: (1999) Morálna revolúcia: od antagonizmu k spolupráci. In: ASPEKT, číslo 1, s. 4 -14. Hoagland, Sarah Lucia: (1996) Lesbická etika a ženský princíp. In: ASPEKT, číslo 1. s. 49 – 52. Otázky:
sexom ako službou?
problém prostitúcie? Poznáte iné prístupy a zdôvodnené východiská? Aké?
sexuality“. V akom kontexte o tom autorka píše? Aké sú protiargumenty?
mužskej dominancie.
limity a „pasce“, ktoré vracajú ženy k zachovaniu hodnoty „ženskosti“. Ako to súvisí s jestvujúcim morálnym a politickým myslením? Treba morálnu (a politickú) revolúciu? V druhej časti bloku IV Vlastná prezentácia základnej štruktúry jedného vybraného morálneho problému/dilemy Termín odovzdania záverečnej práce najneskôr 2 týždne po poslednom 4. bloku.
|