Bitcoin pohľadom morálnej ekonómie, jeho vývoj a súčasný stav

• Thesis title in thesis language (Slovak): Bitcoin pohľadom morálnej ekonómie, jeho vývoj a súčasný stav
• Thesis title in Czech: Bitcoin pohledem morální ekonomie, jeho vývoj a současný stav
• Thesis title in English: Bitcoin through the lens of moral economy, its development and current state of affairs
• Key words: Bitcoin, kryptomeny, morálna ekonomika, E. Thompson, Elon Musk
• English key words: Bitcoin, cryptocurrencies, moral economy, E. Thompson, Elon Musk
• Academic year of topic announcement: 2020/2021
• Thesis type: Bachelor's thesis
• Thesis language: slovenština
• Department: Department of Sociology (23-KS)
• Supervisor: Mgr. Martin Tremčinský, Ph.D.
• Author: hidden - assigned by the advisor
• Date of registration: 05.09.2021
• Date of assignment: 07.09.2021
• Date and time of defence: 06.06.2022 09:00
• Venue of defence: Pekařská 16, JPEK212, 212, Malá učebna, 2.patro
• Date of electronic submission: 03.05.2022
• Date of proceeded defence: 06.06.2022
• Opponents: Tibor Vocásek

References

1. Ante, L. (2021). How Elon Musk's Twitter Activity Moves Cryptocurrency Markets. Available at SSRN 3778844.
2. Carrier, J. G. (2018). Moral economy: What’s in a name. Anthropological Theory, 18(1), 18-35.
3. Corrradi, F. (2018). The Double Embeddedness of Bitcoin: Insights from Old and New Economic Sociology. Int'l J. Soc. Sci. Stud., 6, 33.
4. Dodd, N. (2016). The social life of money. Princeton University Press.
5. Dodd, N. (2017). The Social Life of Bitcoin. Theory, Culture & Society 0(0): 1-22.
6. Maurer, B., Nelms, T. C., & Swartz, L. (2013). “When perhaps the real problem is money itself!”: the practical materiality of Bitcoin. Social semiotics, 23(2), 261-277.
7. Nakamoto, S. (2019). Bitcoin: A peer-to-peer electronic cash system. Manubot.
8. Palomera, J., & Vetta, T. (2016). Moral economy: Rethinking a radical concept. Anthropological Theory, 16(4), 413-432.
9. Parry, J., & Bloch, M. (1989). Introduction: money and the morality of exchange (pp.
10. Shaw, L. (2021). The inevitable sociality of money: the primacy of practical affirmation over conceptual consensus in the construction of Bitcoin’s economic value. Socio-Economic Review.
11. Stroukal, D., & Skalický, J. (2021). Bitcoin a jiné kryptopeníze budoucnosti: Historie, ekonomie a technologie kryptoměn, stručná příručka pro úplné začátečníky. Grada Publishing.
12. Thompson, E. P. (1971). The moral economy of the English crowd in the eighteenth century. Past & present, (50), 76-136.

Preliminary scope of work

Snaha o vytvorenie akejsi alternatívnej meny, ktorá by zbavovala platidlá od značného vplyvu štátu predchádzala text mysteriózneho „otca Bitcoinu“ Satoshi Nakamota (Dodd 2016). Ten, avšak dokázal myšlienku technologicky doladiť, čím vytvoril priamu decentralizovanú opozíciu voči peniazom, produkovaným inštitúciami ako sú centrálne národné banky, závislé na štáte, respektíve politike na čele s autoritami. Na túžbu po nových, lepších či najmä spoľahlivejších peniazoch viditeľne upozornila finančná svetová kríza v roku 2008, ktorá ukázala ako veľký vplyv a dopad môžu mať chyby či nedostatky bánk (Dodd 2014). Podľa mnohých to bol tak práve tento moment, ktorý dodal popularite Bitcoinu, dodnes najpoužívanejšej kryptomeny, impulz na rýchly rozvoj.
Alternatívne meny majú tendenciu rýchleho vývoja, pričom išlo o akési opätovné otvorenie témy peňazí od doby zrušenia zlatého štandardu v roku 1971 v akademickom prostredí. Pre mnohých jedincov je Bitcoin fascinujúci najmä v súvislosti s jeho technickou inováciou, kryptografiou, jeho obmedzeným množstvom a s tým spojenou podobnosťou so zlatom či súvislosťami spojenými so samotnou ťažbou. Sociálna stránka alternatívnej meny je však stále viac a viac viditeľná, vytvárajúc okolo seba široké témy výskumu a komunity, pozostávajúce nie len z entuziastov ale aj skeptikov či odporcov, pričom v uplynulom roku téma kryptomien doslova pohltila sociálne siete. Nespočetné množstvo altcoinov ale aj samotný Bitcoin sú internetovými osobnosťami prezentované ako jedinečný spôsob investície a ľudia, ktorí im nevenujú pozornosť vraj prichádzajú o historickú príležitosť.
V svojej práci by som sa chcela pozrieť práve na morálny aspekt decentralizovanosti Bitcoinu či nutnú dôveru komunity, ktorá je ochotná alternatívnu menu kupovať a následne s ňou obchodovať pohľadom morálnej ekonomiky, ktorú preslávil anglický historik Edward P. Thompson (1971), ktorý ju vo svojom texte dával do opozície voči tržnej ekonomike a mimo iné ukazoval obrovský vplyv štátu a feudálnych práv na ceny základných tovarov, pričom sa tejto téme následne venovali aj iný autori ako J. G. Carrier (2018) či J. Palomera & T. Vetta (2016). Študovanie morálnej ekonomiky v súvislosti s bitcoinovým trhom nám tak na základe napríklad textu od Carriera (2018) môže ponúknuť iný pohľad ako predchádzajúce štúdie antropológov zameriavajúcich sa na ekonomické aktivity. Bitcoin podľa Nakamotovho textu z roku 2008 má potenciál predstavovať platidlo či investíciu pri ktorej by sa jedinci nemuseli obávať inflácie, či napríklad znehodnotenia svojich úspor čisto na základe jednania pár zvolených alebo dosadených indivíduí. Či je táto vidina v súčasnosti, resp. v období zberu dát skutočnosťou alebo k nej aspoň smeruje sa budem počas výskumu snažiť zistiť prostredníctvom podlahu bitcoinerov, ktorý sa na trhu dlhodobo pohybujú.
V roku 2017 dosiahol Bitcoin svoje maximum, kedy sa jeho cena vyšplhala až na 20 000 dolárov. Dodnes sa mena využíva ako platidlo len minimálne. Zatiaľ funguje najviac na tzv. holdovanie, čo zjednodušenie opisuje taký level dôvery bitcoin entuziastov v digitálnu jedinečnosť meny a potenciál tejto sumy ešte narásť, že sa mincí nehodlajú vzdať aj keby cena rapídne klesala. V uplynulom roku však kryptomeny a s nimi na vrchole Bitcoin naberajú na ešte väčšej popularite, ktorú som si ani ja ako doteraz úplný laik nemohla nevšimnúť najmä vďaka spomínanej prítomnosti meny na sociálnych sietiach a mainstreamových médiách ale aj prítomných veľkých hráčov, z ktorých najviditeľnejším a najvplyvnejším sa stal roku 2021 Elon Musk, jeden z najbohatších ľudí sveta, ktorý kúpil Bitcoiny v hodnote 1,5 miliardy dolárov (Stroukal & Skalický 2021).
V práci by som sa preto chcela ďalej venovať tomu ako vstup osoby, ktorou je napríklad Elon Musk na bitcoinový trh v určitom zmysle môže podkopávať základnú morálnu ideológiu kryptomeny, teda ako menu, ktorá je nezávislá na žiadnej autorite. Budem sa zaujímať o pohľad ľudí, ktorí sa dajú považovať za odborníkov v oblasti kryptomeny aspoň na jej každodennej úrovni a ako vnímajú napríklad úvahy o kapitalizme Elona Muska, ktorý by tak dohnal vidinu alternatívneho kapitalizmu. Ante (2021) vo svojom texte ukazuje ako len samotná aktivita Elona Muska na sociálnej sieti Twitter ovplyvňuje cenu Bitcoinu. Budem sa snažiť nájsť paralely toho, akým spôsobom sa takto viditeľný novodobý vplyv, či súčasný vývoj a stav Bitcoinu, ktorí budú respondenti opisovať podobá morálnej ekonomike predstavenej napríklad Thompsonom (1971), či inými antropológmi.
Ako takúto postavu s takýmto vplyvom vnímajú bitcoin entuziasti, ktorý v danú menu, jej ideológiu a vidinu verili už od obdobia pred rokom 2017. Chcela by som zistiť, či vyvíjajúci sa stav Bitcoinu, vznik nespočetne veľa nových alt-coinov, názory vyjadrujúcich internetových osobností či prítomnosť veľkých hráčov ovplyvňuje ich dôveru v alternatívnu menu alebo či sa pre nich trh kryptomien stal len akousi alternatívu akciového trhu alebo ako oni vnímajú samotný vzťah morálky, ekonomiky a Bitcoinu.