Poézia vybraných debutantiek 70. a 80. rokov 20.storočia (Poetika a interpretácia)

• Thesis title in thesis language (Slovak): Poézia vybraných debutantiek 70. a 80. rokov 20.storočia (Poetika a interpretácia)
• Thesis title in English: Poetry of Chosen Poetesses, Debutants of the Seventies and Eighties of the 20th Century (Poetics and Interpretation)
• Key words: ženské písanie|obraznosť|lyrický subjekt|metafora|poetika autora|postmodernizmus|spoločensko-politická otázka|typoloógia slovenskej poézie
• English key words: female writing|figurativeness|lyrical subject|metaphor|poetics of author|poetry|postmodernism|socio-political issue|typology of Slovak poetry
• Academic year of topic announcement: 2010/2011
• Thesis type: dissertation
• Thesis language: slovenština
• Department: Department of Central European Studies (21-KSES)
• Supervisor: PhDr. Jana Pátková, Ph.D.
• Author: hidden - assigned and confirmed by the Study Dept.
• Date of registration: 21.02.2011
• Date of assignment: 21.02.2011
• Administrator's approval: not processed yet
• Date and time of defence: 29.06.2018 11:00
• Date of electronic submission: 30.03.2018
• Date of proceeded defence: 29.06.2018
• Submitted/finalized: committed by student and finalized
• Opponents: doc. PhDr. Andrea Bokníková, Ph.D.

Guidelines

Zdôvodnenie výberu témy práce a jej základná charakteristika:
Obdobie druhej polovice minulého storočia sa pre súčasnú slovenskú literárnu vedu javí ako široký priestor pre reflexiu, interpretáciu aj prehodnocovanie hodnôt spoločenského a literárneho života. So zreteľom na menej reflektované dekády sedemdesiatych a osemdesiatych rokov sa i v tejto zložitej spoločenskej atmosfére formovala línia osobností básnikov, ktorých originálne a inšpirujúco vyznievajúce texty definujú ich tvorcov ako výrazné autorské typy aj pre súčasný literárny kontext na Slovensku. Pre skutočné umenie nepriaznivá kultúrno-spoločenská situácia bránila možnosti prirodzeného vývoja literárneho života, s čím sa spájala i absencia publikačných možností nielen pre mladú literatúru. V obdobnej atmosfére debutuje v prvej polovici sedemdesiatych rokov i štvorica vybraných poetiek , ktorých východiskovou publikačnou platformou sa stala literárna príloha Nového slova. V práci sa sústredím na niekoľko hlavných cieľov – preskúmať a prostredníctvom bohatého textového materiálu sa pokúsiť charakterizovať jednotlivé autorské typy a vzájomnou komparáciou a interpretačným prístupom k ich textom definovať styčné elementy ako zdôvodnenie prístupu k vybraným poetkám ako k jednej zo samostatných línií súčasnej slovenskej poézie, a tým doplniť aktuálne úvahy literárnej vedy k problematike typologizácie súčasnej poézie. Ďalším z aspektov, na ktorý bude v práci kladený dôraz, bude metafora – ako jeden zo základných komunikátov básnickej výpovede – modely obraznosti poetiek, jednotlivé podoby ich metafor a pod.

Cieľ práce:
Cieľom dizertačnej práce je diferencovať poetiku vybraných poetiek – M. Haugovej, A. Ondrejkovej, D. Podrackej, V. Prokešovej – a usúvzťažniť ich dielo s dobovým kontextom druhej polovice 20. storočia ako aj s aktuálnymi súvislosťami súčasného slovenského literárneho kontextu. Zámerom práce je tiež identifikovať spoločné menovatele a umelecké tendencie ich tvorby.

Predpokladaná štruktúra práce:
Úvod:
Úvodná časť dizertačnej práce bude stručným priblížením kontextu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia, ktoré sú obdobím časopiseckých debutov poetiek v Novom slove ako aj obdobím vydaní ich prvých básnických zbierok. Táto časť má zároveň načrtnúť dobové literárno-spoločenské východiská a poukázať na vonkajšie zásahy do formovania literatúry celej druhej polovice 20. storočia, ktoré mali za dôsledok krízu vo fungovaní literatúry ako spoločenského orgánu.

1. kapitola: Poetky s vlastným uhlom videnia:
V prvej kapitole práce sa pokúšam nazerať na tvorbu vybraných autoriek komplexnejšie zo širšieho uhla, a tým definovať ich poetiky. Spoločný menovateľ ich poézie predstavuje línia prvkov, ktorými disponujú texty zbierok celej skupiny poetiek. Ide o tematicko-motivické oblasti, ktoré sú pre ich písanie konštantnými ako je ženský lyrický subjekt, nadväzujúci na tragické ženské postavy; obraz, predstava archetypálnej praženy, zreteľne rezonujúce v básňach M. Haugovej, D. Podrackej, A. Ondrejkovej i V. Prokešovej. Okrem toho sa v textoch zrkadlí nesúlad vzťahov, najmä partnerských, pričom ale rezonuje silná potreba vzájomného kontaktu. Báseň sa stáva akýmsi záznamom každodennosti, mikropríbehom zachytávajúcim fragmenty prítomných okamihov, ktoré poetky vyjadrujú cez obrazy prírodnej lyriky, spirituálnou výpoveďou nasýtenou kresťanskou symbolikou, baladickými prvkami a pod.

2. kapitola: Interpretáciou k poetike:
Jednotlivé aspekty tvorby poetiek z predchádzajúcej kapitoly bude dopĺňať ďalšia časť textu, ktorej, prostredníctvom interpretovaných zbierok, výsledkom bude ucelený výklad poetík jednotlivých autorských osobností vybranej štvorice. Rôznorodé interpretačné možnosti tak predstavujú vhodné argumenty dokladajúce konkrétne inšpiračné východiská (ako je symbolistická tradícia, inšpirácia neosymbolizmom, poézia trnavskej skupiny, prvky postmoderných postupov a i.), odkazy a nadväzovanie na autorov slovenského aj svetového kontextu (M. Haľamová, S. Plath, M. Cvetajevova, R. M. Rilke...). Kapitola má upozorniť tiež na určité väzby lyrického subjektu s autorským, na paralely s výtvarným umením a podnietiť úvahu o foucaultovskej koncepcii 20. storočia ako epochy priestoru.

3. kapitola: Problematika typologizácie súčasnej poézie – tvorba vybraných poetiek ako jedna zo samostatných línií?:
Otázka typologizácie súčasnej slovenskej poézie sa v ostatnom období javí ako podstatný problém v uvažovaní literárnych vedcov. Básnickú tvorbu vybraných autoriek možno ponímať skôr za typ tradične vyznievajúcej poézie – poézie hľadania a napĺňania pojmu archetypálnej „praženy“. Touto kapitolou sledujem tiež problematiku interpretácie pojmu ženská poézia (a s ňou spojený mýtus ženskosti v literatúre).

4. kapitola: Modely obraznosti poetiek:
Predmetom analýzy na záver bude podoba metafory u jednotlivých poetiek, na ktorú bude nahliadané z rôznych aspektov. Ďalej tiež styčné prvky ich obraznosti, interdisciplinárne chápanie metafory, práca s veršom – narúšanie ustálených syntaktických a morfologických celkov, veršový presah a pod. Interpretácia revitalizovaných literárnych symbolov (ako spoločensky kódovaných sémantických jednotiek), pričom ich prepojenia ostávajú v ich textoch pomerne voľné.

Záver:
Záverečná časť dizertačnej práce má poskytnúť ucelenú reflexiu poukazujúcu na tvorbu a samotný status vybraných poetiek v literárnovednom vývine slovenskej literatúry s prihliadnutím na ťažiskové aspekty ich poetík. Zároveň má byť tiež náležitou argumentáciou pre lepšie uchopenie podstaty kontinuálne jestvujúcej potreby poznania aktuálneho básnického jazyka a jeho prvkov v súčasnej slovenskej poézii.

References

Rámcový zoznam odbornej literatúry:

BAGIN, A.: Priestory textu. Smena, Bratislava 1971.
BAGIN, A.: Vitalita slovesnej tvorby. Tatran, Bratislava 1982.
BACHELARD, G.: Poetika priestoru. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1990.
BACHELARD, G.: Voda a sny. Mladá fronta, Praha 1997.
BLANCHOT, M.: Literární prostor. Hermann & synové, Praha 1999.
CVETAJEVOVÁ, M.: Umění a svědomí. Protis, Praha 2006.
CULLER, J.: Krátký úvod do literární teorie. Host, Brno 2002.
ČERVENKA, M. – JANKOVIČ, M. – KUBÍNOVÁ, M. – LANGEROVÁ, M.: Pohledy
zblízka: zvuk, význam, obraz. Poetika literárního díla 20. Století. Torst, Praha 2002.
ČÚZY, Ladislav – HOCHEL, Igor – KÁKOŠOVÁ, Zuzana: Slovenská literatúra po roku
1989. LIC, Bratislava 2007.
ECO, U.: Teorie sémiotiky. Argo, Praha 2009.
FAUCAULT, M.: Myšlení vnějšku. Hermann & synové, Praha 1996.
FRIEDRICH, H.: Struktura moderní lyriky. Host, Brno 2005.
HARPÁŇ, M.: Teória literatúry. Tigra, Bratislava 2004.
HODROVÁ, D. a kol.: Poetika míst. H&H, Praha 1997.
CHROBÁKOVÁ-REPAR, S.: Mila Haugová. Kalligram, Bratislava 2002 .
JAKOBSON, R.: Poetická funkce. H&K, Jinočany 1995.
KRUPA, V.: Metafora na rozhraní vedeckých disciplín. Tatran, Bratislava 1990.
LAKOFF, G. – JOHNSON, M.: Metafory, kterými žijeme. Host, Brno 2002.
LANGER, F.: Prostor díla (Úvahy a vyznání o kultuře). Akropolis, Praha 2001.
LYOTARD, J. F.: Návrat a jiné eseje. Hermann & synové, Praha 2002.
MALITI, E. a kol.: Symbolizmus v kontextech a súvislostiach. Ústav SAV, Bratislava 1999.
MARČOK, V.: Dejiny slovenskej literatúry III. LIC, Bratislava 2006.
MATEJOV, F.: Fragmenty. Kalligram, Bratislava 2010.
MATHAUSER, Z.: Estetické alternativy. Jazyk vědy a jazyk poezie. Gryf, Praha 1994.
MIKO, F.: Analýza literárneho diela. Veda, Bratislava 1987.
MIKO, F.: Umenie lyriky. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1988.
MIKULA, V.: Literárne observatorium. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1989.
MIKULA, V.: Hľadanie systému obraznosti. Smena, Bratislava 1987.
MUKAŘOVSKÝ, J.: Studie I, II. Host, Brno 2007.
MUKAŘOVSKÝ, J.: Studie z estetiky. Odeon, Praha 1971.
PLUTKO, P.: Cesta k básnickému tvaru (kontext, téma, lyrický subjekt). Smena, Bratislava
1979.
RÉDEY, Z.: Výrazové tendencie súčasnej slovenskej lyriky. Univerzita Konštantína Filozofa,
Nitra 2001.
RICOEUR, P.: Teória interpretácie: diskurz a prebytok významu. Archa, Bratislava 1997.
ŠÚTOVEC, M.: Zo šedej zóny. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1999.
VALÉRY, P.: Literární rozmanitosti. Odeon, Praha 1990.
ZAJAC, P.: Tvorivosť literatúry. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1990.
ZAMBOR, J.: Tvarovanie básne, tvarovanie zmyslu. Veda, Bratislava 2010.
ŽILKA, T.: Poetický slovník. Tatran, Bratislava 1987.