Prejudiciálne otázky v civilnom a európskom procesnom práve

• Thesis title in thesis language (Slovak): Prejudiciálne otázky v civilnom a európskom procesnom práve
• Thesis title in Czech: Prejudiciální otázky v civilním a evropském procesním právu
• Thesis title in English: Preliminary References in civil and European Procedural Law
• Key words: Prejudiciálne (predbežné) otázky, Prerušenie konania, Viazanosť súdu rozhodnutím iného orgánu, Článok 267 ZFEÚ, Súdny dvor Európskej únie, Právo Európskej únie, Súdny orgán členského štátu, Konanie o prejudiciálnych otázkach, Judikatúra Súdneho dvora
• English key words: Preliminary references, Stay of proceedings, Court bound to obey the decision of another authority, Article 267 TFEU, European Court of Justice, EU law, court or tribunal of a Member State, Preliminary ruling Procedure, ECJ's case law
• Academic year of topic announcement: 2007/2008
• Thesis type: dissertation
• Thesis language: slovenština
• Department: Department of Civil Law (22-KOP)
• Supervisor: prof. JUDr. Alena Winterová, CSc.
• Author: hidden - assigned and confirmed by the Study Dept.
• Date of registration: 15.02.2008
• Date of assignment: 15.02.2008
• Date and time of defence: 29.04.2013 14:00
• Venue of defence: PF UK Praha / 412
• Date of electronic submission: 14.05.2012
• Date of proceeded defence: 29.04.2013
• Opponents: prof. JUDr. Alena Macková, Ph.D.

Preliminary scope of work

Predmetom tejto práce je analýza prejudiciálnych otázok v zmysle právnej úpravy vnútroštátnych predpisov, a to najmä základných procesných poriadkov platných na území Českej a Slovenskej republiky, osobitne v zmysle úpravy zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku platného na území Slovenska (ďalej len „OSP“) a zákona č. 99/1963 Sb. Občanský soudní řád platného na území Českej republiky (ďalej len „OSŘ“) a zároveň taktiež analýza prejudiciálnych otázok, ich význam, pojem a účel v kontexte práva Európskej únie (na účely tohto textu sa právo Európskej únie bude označovať aj ako „právo Únie“ alebo „úniové právo“).

Text samotného jadra práce je rozdelený do 5 častí, v ktorých je na základe nižšie uvedených výskumných metód a postupov rozpracovaná problematika prejudiciálnych otázok v kontexte slovenského a českého práva a následne práva Únie. V prvých dvoch častiach práce je objasnený náčrt historického vývoja, pojem, význam a účel prejudiciálnych otázok v kontexte právneho poriadku Slovenskej a Českej republiky, kde je zároveň aj priblížená právna úprava týchto otázok v de lege lata. Zároveň sa autorka bližšie venuje spôsobilosti otázok, ktoré sa môžu posudzovať ako predbežné, negatívnej koncepcia prejudiciálnych otázok v zmysle viazanosti súdov rozhodnutiami iných orgánov podľa číselne zhodných §§ 135 pre obidva procesné predpisy t.j. aj OSP aj OSŘ. V tejto súvislosti sú posudzované aj dôsledky predloženia prejudiciálnej otázky na rozhodnutie príslušnému orgánu na konanie pred civilným súdom. Na záver prvej časti práce sú rozpracované dôsledky predloženia prejudiciálnej otázky na rozhodnutie inému orgánu (napr. správnemu) na konanie pred súdom vo veci samej ako aj záväznosť posúdenia prejudiciálnej otázky. V rámci jednotlivých pododsekov tejto časti práce sú priebežne použitím metódy komparácie právnych textov porovnávané právne úpravy prejudiciálnych otázok v slovenskom Občianskom súdom poriadku a v českom Občanském soudním řádu, kde je uvedený a popísaný právny stav de lege lata.

Tretia časť samotného jadra práce, ktorá je aj obsahovo najrozsiahlejšia, sa zaoberá pojmom, právnou povahou a významom prejudiciálnych otázok v práve Únie, ktoré sú upravené najmä článkom 267 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie. V rámci uvedenej časti práce autorka najskôr popisuje historický kontext vývoja „európskej“ prejudiciálnej otázky v rámci historického vývoja Európskej únie až po nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy. Táto časť práce približuje a objasňuje základné pojmy úniového práva úzko súvisiace s prejudiciálnymi otázkami a konaním o nich, právne základy a charakteristiku konania o prejudiciálnej otázke, aktívnu legitimáciu súdov členských štátov, povahu súdnych orgánov, ktoré sú oprávnené iniciovať konanie o prejudiciálnej otázke, povinnosť resp. oprávnenie orgánov členských štátov predkladať prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru. Rovnako tak približuje aj samotné prejudiciálne konanie podľa práva Európskej únie, ktoré vyjadruje prvok spolupráce medzi Súdnym dvorom Európskej únie a vnútroštátnymi súdmi. V rámci priblíženia konania o prejudiciálnej otázke v zmysle článku 267 ZFEÚ sú rozobraté jeho jednotlivé štádiá, záväznosť rozhodnutí vydaných Súdnym dvorom ako aj vplyv predloženia predbežných otázok na vnútroštátne konanie.

Štvrtá časť práce je venovaná komparácii významu a účelu prejudiciálnych otázok vo vnútroštátnej úprave resp. v právnom priadku Slovenskej a Českej republiky a právnou úpravou na úrovni práva Únie. Cieľom uvedenej časti práce je najmä ozrejmiť odlišnosti významu prejudiciálnych otázok v kontexte vnútroštátneho práva a v kontexte práva Únie, ktoré sa v nadväznosti na vstup Českej a Slovenskej republiky stalo integrálnou súčasťou právneho poriadku obidvoch krajín. V tejto časti práce sú rozdiely medzi vyššie uvedenými právnymi inštitútmi poukázané najmä s súvislosti s poukazom na oprávnenie, súdnych orgánov rozhodovať o predložených predbežných otázkach, ale aj formou a záväznosťou posúdenia takýchto otázok príslušnými orgánmi pre strany konania eventuálne pre iné subjekty.

Piata časť samotného jadra práce je osobitne venovaná aplikácii práva Únie vo vnútroštátnych civilných právnych predpisoch Slovenska a Českej republiky. Predmetom tejto časti práce je jednak poukázanie na niektoré aplikačné problémy vnútroštátnych súdov pri prekladaní otázok Súdnemu dvoru, a to najmä z pozície právneho zástupcu, ako aj porovnanie aktivity resp. ochoty predkladania prejudiciálnych otázok vnútroštátnymi súdmi.

Pri vypracovaní práce bola použitá kombinácia analytických výskumných metód. Metóda analýzy dokumentov bola využívaná pri spracovaní predmetných právnych predpisov, monografií, odborných článkov či zborníkov, relevantnej judikatúry, a to tak vnútroštátnych súdov Českej a Slovenskej republiky, ako aj Súdneho dvora Európskej únie. Metóda komparatívnej analýzy zas bola využitá v osobitných častiach práce , kde sa porovnávali jednotlivé právne úpravy. Okrem bola pri písaní práce taktiež použitá metóda teleologická, historická a metóda sémantická, a to najmä pri objasnení jednotlivých právnych pojmov a významu prejudiciálnych otázok ako takých.

Preliminary scope of work in English

The main purpose of this doctoral thesis was to provide an comprehensive analysis of the Preliminary questions under Slovak and Czech national legislations and to provide the same analysis of Preliminary questions under Treaties and Legislation of European Union Law (hereinafter referred to as ”Union law”). This analysis shall cover both, Slovak and Czech code of judicial procedure which have the same numerical designation as Act No. 99/1963 Coll. and are known as Code of civil procedure (hereinafter referred to as OSP) in Slovakia and Code of civil procedure (hereinafter referred to as OSŘ) in the Czech Republic as well.

The research in this thesis is structurally divided into 5 independent chapters. Using bellow stated research methods and science procedures; each part focuses on different context of preliminary questions. The first two chapters focus the historical context, concept, importance and scope of the preliminary questions under legislation of Czech and Slovak Republic. This chapter also outlines the normative legal regulations of these issues in the “de lege lata” status. At the same time, the author pays more attention to the eligibility of preliminary questions to be considered as preliminary ones, while the concept of negative questions under Sec. 135 of Slovak Civil procedure code and Czech Civil procedure code is being discussed as well. In this context, the consequences arising from the submission of the preliminary reference to the different of the competent authority on proceedings pending before civil court is being discussed. At the end of the second chapter, author deals with the consequences of submission of the question for decision to another body (e.g. administrative body) to the proceedings pending before the court proceedings and discus the legal binding aspects of such submission. Within the subparagraphs of this parts of the thesis, the author compare the legal and theoretical context of preliminary questions under Slovak and Czech legislation and also describe the legal de lege lata status of this questions.

The third chapter which is the largest one, deal with the framework, context and scope of the preliminary question under Article 267 of Treaty on the Functioning of the European Union (TFEU). This chapters deals with historical context of the development of "european" preliminary questions in European Union up to the Reform under treaty of Lisbon. This chapter of thesis also explains the basic concepts of union law closely related to the preliminary ruling procedure questions, describe also legal bases and characteristics of preliminary rulings, the locus standi of the national courts, the nature of the judicial authorities which are authorized to seek a preliminary ruling and obligatory and mandatory jurisdiction of the national courts to seek a preliminary ruling. Likewise, this chapter describes the preliminary ruling proceeding under European Union law, which embodies an element of cooperation between the European Court of Justice and national courts. Different stages of preliminary ruling proceeding under Article 267 TFEU are discussed together with the erga omnes binding nature of decisions given by the European court of justice in preliminary ruling proceeding and the effects of the reference for a preliminary ruling on the national proceedings.

The fourth part is deals with the comparison of scope and purpose of the preliminary questions governed by national legislation of Slovak and Czech Republic and preliminary references according to European Union law. The aim of thesis chapter was to clarify the main differences between preliminary questions in the context of national law and the context of EU law, which became an integral part of the national legislation of both countries following the accession of the Czech and the Slovak Republic in 2004. The differences between those to legal instruments are point out with regard the form of the reference for a preliminary ruling, jurisdiction of judicial authority to give a preliminary ruling and regard to binding force of such preliminary ruling for participants in such proceedings.

The fifth chapter describes application of EU law in the scope of civil procedure legislation of the of the Czech Republic and Slovakia. This part outlines several problems regarding the application of EU law by national courts when referring the preliminary question to the Court of justice, especially from a position of legal counsel, as well as provides the comparison in activities and willingness to refer a preliminary question regarding the validity or interpretation of EU law by the national courts.

This thesis was elaborated using the combination of analytical research methods. Method of analyzing the written documents was used when processing the legal acts, monographs, research articles and papers, relevant case law from national courts of the Czech and Slovak Republic and European Court of Justice as well. Comparative analysis method was used in selected parts of this thesis dealing with the comparison of different legal systems and legislations. In addition, teleological, historical and semantic methods were applied when clarification of legal concepts was necessary.