Budhistické meditácie Diamantovej cesty v českom postsekulárnom prostredí

• Thesis title in thesis language (Slovak): Budhistické meditácie Diamantovej cesty v českom postsekulárnom prostredí
• Thesis title in Czech: Buddhistické meditace Diamantové cesty v českém postsekulárním prostředí
• Thesis title in English: The Diamond Way Buddhist Meditation in the Czech Postsecular Space
• Key words: budhizmus, Diamantová cesta, postsekularizmus, duchovno, sekularita, tretí priestor, spiritualita, sprevádzaná meditácia
• English key words: Buddhism, Diamond Way, postsecularism, spirituality, secularity, Third Space, guided meditation
• Academic year of topic announcement: 2024/2025
• Thesis type: Bachelor's thesis
• Thesis language: slovenština
• Department: Department of Sociology (23-KS)
• Supervisor: Mgr. Barbora Spalová, Ph.D.
• Author: hidden - assigned by the advisor
• Date of registration: 23.09.2025
• Date of assignment: 23.09.2025

Guidelines

Bakalárska práca bude založená na kvalitatívnom výskume s dôrazom na zúčastnené pozorovanie a pološtruktúrované rozhovory a pravidelnými návštevníkmi centra Diamantovej cesty (alebo iných centier a podujatí) zamerané na vnímanie konceptov duchovna a spirituality. Poprípade by som rada využila aj naratívny rozhovor.




Etické souvislosti zvažovaného projektu:

Výskumná téma môže byť veľmi citlivá a osobná. Keďže sa zameriavam na náboženstvo a hodnoty s ním súvisiace, je potrebné myslieť na etické riziká.
Pred každým dlhším rozhovorom poskytnem účastníkom informovaný súhlas s rozhovorom, kde bude jasne stanovené za akým účelom výskum a rozhovor vykonávam a ako budem zaobchádzať s danými informáciami alebo nahrávkou.
Pred pravidelnými návštevami centra informujem správcov centra o mojej prítomnosti.

References

Orientační seznam literatury:


1. Baumann, M. (2001). Global Buddhism: Developmental periods, regional histories, and a new analytical perspective. Journal of Global Buddhism, 2, 1–43.

2. Bhabha, H. K., & Rutherford, J. (2006). Third space. Multitudes, 26(3), 95-107.

3. Buddha a jeho učení – Buddhismus Diamantové cesty. (n.d.). https://bdc.cz/buddhismus/buddha-a-jeho-uceni/

4. Cirklová, J. (2009). Development of interest in Buddhism in the Czech Republic. Journal of Global Buddhism, 10, 5-16.

5. Cirklová, J. (2012). Buddhism as a value source in the course of new identity and lifestyle formation in the Czech Republic. Contemporary Buddhism, 13(2), 263-279.

6. Dalferth, I. U. (2010). Post-secular Society: Christianity and the Dialectics of the Secular. Journal of the American Academy of Religion, 78(2), 317-345. https://academic.oup.com/jaar/article/78/2/317/693401

7. Dora, V. D. (2018). Infrasecular geographies: Making, unmaking and remaking sacred space. Progress in Human Geography, 42(1), 44-71.

8. Lípa, J., Rozenský, L., Dolista, J., & Ondrušák, P. (2023). The beginnings of Czechoslovak Buddhism. Studies in East European Thought, 75(4), 725-742.

9. Ładykowska, A., Teisenhoffer, V., & Testa, A. (2024). ‘Re-enchantment’ and religious change in former socialist Europe. Religion, 54(1), 1–20. https://doi.org/10.1080/0048721x.2024.2281724

10. McMahan, D. L. (2008). The Making of Buddhist Modernism. Oxford University Press.

11. Spalová, B., Pelikán, V., & Liška, M. (2024). Religious-secular as non-competitive: Encouraging participative church in a Czech Catholic diocese. Social Compass, 71(2), 365–386. https://doi.org/10.1177/00377686241241017

12. Vojtíšek, Z. (2020). Religious Revival of Vietnamese Buddhists in the Czech Republic: A Possible Example of Post-Secular Tendencies in an Immigrant Community. Central European Journal for Contemporary Religion, 4(1), 1-21.

Preliminary scope of work

Moja bakalárska práca sa bude venovať praktizovaniu budhizmu v západnej postsekulárnej spoločnosti a vnímaniu pojmov duchovna a sekularity medzi členmi budhistických komunít. Mojím výskumným prostredím bude centrum Diamantovej cesty v Prahe a po celom Česku, poprípade iné budhistické organizácie alebo podujatia na území Česka. Centrum Diamantovej cesty (vadžrajána) nasleduje líniu Karma Kagjü a učenie Karmapov, Zameriavajú sa na sprostredkovanie Budhovho učenia moderným ľuďom západnej spoločnosti bez toho, aby sa museli vzdať svojej každodennosti (Buddhismus Diamantové Cesty, n.d.). Stretnutia sú založené na sprevádzanej skupinovej meditácii.
V rámci antropológie náboženstva, ale aj sociológie je to zaujímavé prostredie, ktoré láka českú prevažne agnostickú alebo sekulárnu spoločnosť jedinečnou kombináciou spirituálnej komunitnej aktivity, ktorá nevyžaduje vieru v nadprirodzenú entitu. Človek teda nemusí veriť, stačí praktizovať meditáciu, ktorá kultivuje intuíciu, kreativitu, empatiu a pokojnú myseľ (McMahan, 2008). Víta v zásade všetkých ľudí, ktorí sú zvedaví a hľadajú poznanie a šťastie. Vytvára duchovný a sekulárny prienik, charakteristický pre postsekulárnu spoločnosť, ktorá znovu nenadobúda záujem o náboženstvo, ani sa voči nemu nestavia negatívne. Postsekulárna spoločnosť neprisudzuje náboženstvu, duchovnu veľký význam - neovplyvňuje politické dianie ani nijak inak zásadne neovplyvňuje každodenný život Čechov. Podľa Dalfertha teda nie je potrebné staviať duchovno a sekularitu do vzájomnej opozície, pretože tá už stráca význam (Spalová et al., 2024).
Viacero autorov sa zaoberá budhizmom a jeho modernizáciou, adaptáciou, či už v Ázii, alebo najmä v západnom svete. McMahan (2008) popisuje premenu budhizmu Veľkej a Malej cesty na budhizmus pre každého, kto otvorí svoju myseľ meditácii. Popisuje ako sa budhizmus modernizoval na popud koloniálnych mocností, technológií a dôrazu na vedu. Baumann (2001) popisuje zmeny v budhizme u etnických skupín praktizujúcich budhizmus, ktoré emigrovali a takisto u konvertitov, teda u nových praktizujúcich zo západu. V súčasnosti sa budhizmom na západe zaoberajú najmä americkí autori, ale sociologicky sa na túto tému pozerá aj francúzsky filozof a sociológ náboženstva Frédéric Lenoir.
Dostupných je aj niekoľko zdrojov zo strednej, či východnej Európy, ktoré sa zameriavajú na budhizmus v rámci postsocialistických krajín, do ktorých sa budhistické centrá a celkovo východné náboženské prúdy dostávali v praktickom zmysle až po Nežnej revolúcii a pádu komunizmu. Jeden z výskumov sa napríklad zaoberá vplyvom praktizovania budhizmu rodičov na výchovu detí (Cirklová, 2012). Na tému budhizmu v západných spoločnostiach sa sústreďuje mnoho zdrojov, ale povedala by som, že chýbajú konkrétne kvalitatívne výskumy z budhistických centier a podujatí.
Moja budúca bakalárska práca prinesie nový pohľad na západný budhizmus v postsocialistickej krajine, ktorá je navyše jednou z „najateistickejších krajín Európy”. Priniesla by svedectvá ľudí a ich vnímanie západného budhizmu, vplyv na každodennosť, na individuálnych ľudí, či na komunitu. Hlavným zámerom práce by bolo spoznať vnímanie toho, čo je náboženské, či sekulárne podľa pravidelných návštevníkov centra, azda sa stotožňujú s týmito pojmami v spojitosti s praktizovaním, alebo využívajú úplne iné pojmy.
Rada by som zakotvila teoretizáciu mojej práce v postsekularizme ako o ňom premýšľa Dalferth a snažila sa nájsť možné súvislosti alebo kontradikcie v kvalitatívnych rozhovoroch s praktizujúcimi a takisto počas zúčastneného pozorovania skrz pojmy duchovna a sekularity. Zároveň by ma zaujímalo možné chápanie komunity a centra Diamantovej cesty ako Third Space (Bhabha, 2006), ktorý nie je v zásade náboženským priestorom, ale komunitným priestorom, kde praktizujúci vykonávajú individuálnu hĺbavú aktivitu pospolu. Je to priestor, kde sa členovia môžu schádzať bez toho, aby míňali finančné prostriedky.
Táto téma je veľmi málo preskúmaná z hľadiska postsekularizmu a Third Space optiky. Vidím v nej veľký antropologický, ale aj sociologický potenciál. Podľa dát z Českého štatistického úradu za počet obyvateľov hlásiacich sa k budhizmu od roku 2011 nezvýšil, ale naďalej sa pohybuje okolo 6000 veriacich (Český statistický úřad, 2014 ; Český statistický úřad, n.d.). Podľa údajov z Pew Research Center sa však v Severnej Amerike predpokladá zvýšenie budhistickej populácie z 3.9 milióna v roku 2010 na 6.1 miliónov do roku 2050. V Európe sa očakáva zdvojnásobenie budhistickej populácie do roku 2050 (Pew Research Center, 2025). Tento trend môže nasvedčovať rast popularity budhizmu aj v Českej republike.


Čo znamená praktizovanie budhizmu pre Čechov, ktorí sa vnímajú ako agnostici či ateisti? Existujú / poprípade aké sú rozdiely medzi vnímaním praktizovania u členov identifikujúcimi sa ako budhisti a agnostici / ateisti? Akým jazykom rozprávajú o svojich skúsenostiach z praktizovania a či / ako ich zaraďujú do svojho každodenného života? Akú rolu pre nich zohráva navštevovanie centra? Čo pre nich znamená?