Kdyby tisíc populismů: současné podoby transformace stranické politiky

• Thesis title in thesis language (Slovak): Kdyby tisíc populismů: současné podoby transformace stranické politiky
• Thesis title in Czech: Kdyby tisíc populismů: současné podoby transformace stranické politiky
• Thesis title in English: If a thousand populisms: current forms of transformation of party politics
• Key words: Populizmus, transformácie straníckej politiky, populistická komunikácia, obsahová analýza, Česká Republika
• English key words: Populism, transformations of party politics, populist communication, content analysis, Czech Republic
• Academic year of topic announcement: 2021/2022
• Thesis type: diploma thesis
• Thesis language: slovenština
• Department: Department of Sociology (23-KS)
• Supervisor: prof. PhDr. Ing. Ondřej Císař, Ph.D.
• Author: hidden - assigned by the advisor
• Date of registration: 30.09.2022
• Date of assignment: 30.09.2022
• Date and time of defence: 18.09.2023 09:00
• Venue of defence: Areál Jinonice, B216, 216, seminární místnost ISS
• Date of electronic submission: 31.07.2023
• Date of proceeded defence: 18.09.2023
• Opponents: Mgr. Tomáš Dvořák, Ph.D.

Guidelines

Metóda kvantitatívnej computer-based obsahovej analýzy volebných programov vybraných
českých populistických hnutí a strán, ktorou zmeriame ich mieru populistickej rétoriky v čase
od roku 2013 do roku 2021. Predpokladaným softvérom pre výpočet frekvencií výskytu
vybraných slov je Yoshikoder.

References

Bickerton, C. A. & Accetti, C. I. 2018. “‘Techno-populism’ as a new party family: the
case of the Five Star Movement and Podemos”. Contemporary Italian Politics. 10
(10): 1-19
https://www.researchgate.net/publication/325277869_'Technopopulism'_as_a_new_p
arty_family_the_case_of_the_Five_Star_Movement_and_Podemos
2. Buštíková, L., & Guasti, P. 2019. „The State as a Firm: Understanding the Autocratic
Roots of Technocratic Populism. East European Politics and Societies: And Cultures“
33(2), 302– 330. https://doi.org/10.1177/0888325418791723
3. Castanho Silva, B., Jungkunz, S., Helbling, M., & Littvay, L. 2020. „An Empirical
Comparison of Seven Populist Attitudes Scales“ in: Political Research Quarterly,
73(2), 409–424. https://doi.org/10.1177/1065912919833176
4. Cisař, O., Kubát, M. 2021. “Český Populismus Ve Středoevropském Kontextu.”
Vyšlo jako Populismus in Tschechien: Ein ostmitteleuropäischer Regionalvergleich v
časopise Osteuropa 4-6 (2021): 115–130. Print.
5. Císař, O., Václav, Š. 2016. "Czech Republic: The rise of populism from the fringes to
the mainstream." Populist political communication in Europe. Routledge, 2016. 285-
298.
6. Ennser-Jedenastik, L., & Meyer, T. 2018. The Impact of Party Cues on Manual
Coding of Political Texts. Political Science Research and Methods, 6(3), 625-633.
doi:10.1017/psrm.2017.29
7. Jansen, R. 2011. „Populist Mobilization: A New Theoretical Approach to Populism.“
Sociological Theory 29 (2) 75-96. http://www.jstor.org/stable/23076372
8. Lavrinenko, O. 2020. “Socio-Economic and Socio-Political Origins of Technocratic
Populism in the Czech Republic and Nativism in Hungary.” Populism (Leiden,
Netherlands) 3.2 (2020): 257–287. 
9. Meyer, T., Markus W. 2020. „The rise of populism in modern democracies“ in:
Robert Rohrschneider and Jacques Thomassen (eds.) The Oxford Handbook of
Political Representation in Liberal Democracies. Oxford: Oxford University Press:
563-581.
10. Mudde, C. 2007. Populist radical right parties in Europe. Cambridge: Cambridge
University Press.
11. Naxera, P. K. V. 2018. Populistická konstrukce národa ohroženého migrací:
CAQDAS volebního diskurzu českých parlamentních voleb v roce
2017. Sociológia, 50(5), 491-523.

12. Reinemann, C., Stanyer, J., Aalberg, T., Esser, F., & de Vreese, C.H. 2019.
Communicating Populism: Comparing Actor Perceptions, Media Coverage, and
Effects on Citizens in Europe (1st ed.). Routledge.

13. Rooduijn, M., Pauwels, T. 2011. „Measuring Populism: Comparing Two Methods of
Content Analysis‟, West European Politics, 34/6:1272-1283.

14. Silva, B. C., et al. 2018. "Public opinion surveys: A new scale." The ideational
approach to populism. Routledge, 2018. 150-177.
15. Stanley, B. 2008. „The thin ideology of populism‟, Journal of Political Ideologies,
13/1: 95-110.

Preliminary scope of work

Populizmus je pojem, s ktorým sa v dnešnej politickej i akademickej praxi stretávame
stále frekventovanejšie. Je to fenomén, ktorý už dávno presiahol priestorové hranice
Latinskej Ameriky, ktorá bola v dvadsiatom storočí a začiatkom dvadsiateho prvého storočia
obzvlášť známa úspechom populistických lídrov. V súčasnej dobe sa však populistickým
politikom, stranám či hnutiam obzvlášť darí aj na Európskom kontinente, kde sa stal
stabilnou súčasťou politickej moci. Ide o jeden z nástrojov snahy o získanie alebo udržanie
moci, ktorý je v súčasnosti stále častejšie využívaný v modernej demokracii. Ako popisuje
Mesežnikov (2006) „populizmus v strednej Európe dnes predvádza mnohé stránky zo svojho
klasického repertoáru: – apelovanie na „jednoduchého“ človeka a sľuby obhajovať jeho
záujmy pred tými, ktorí sa oňho vraj nestarajú, – kritický postoj voči politickému
establishmentu, kritika úradujúcej vlády a etablovaných „mainstreamových“ strán, vrátane
opozičných, za ich údajné korupčné správanie, – nejasné programové zázemie, deklarácie o

„všeľudovom“ charaktere vlastnej politickej línie, – anti-elitárska rétorika, – „patent“ na
schopnosť najlepšie riešiť existujúce problémy v spoločnosti, – sľuby rýchlych zmien k
lepšiemu, – úzkostlivé dbanie o súlad rozdávaných sľubov s prevládajúcimi trendmi vo
verejnej mienke, ponuka „populárnych“ riešení.“ 1
Podľa Mudde (2007), populizmus je „zředěnou ideologií“ ktorá považuje spoločnosť
za rozdelenú do dvoch homogénnych a antagonistických skupín: „čistého ľudu“ verzus
„skorumpovanej elity“, a ktorá tvrdí, že výkon politickej moci by mal byť vyjadrením volonte
generale (všeobecnej vôle) ľudí.
Pri stretávaní sa s rôznou literatúrou a rôznymi autormi nachádzame rozličné, a veľmi
početné interpretácie tohoto pojmu. Nejednoznačnosť tohoto pojmu pramení aj z odlišnosti
skupín a jednotlivcov, ktorí sú v spoločnosti označovaní za populistov. Populizmus má tak
viacero podôb, významov a prejavov, ktoré sa odvíjajú a líšia na základe rôzneho sociálneho,
historického a geografického kontextu.
Avšak aj v prípade krajín, ktoré vykazujú niektoré podobné kultúrne, politické
a spoločenské rysy, sa stretávame s rôznymi podobami populistickej rétoriky. Dobrým
príkladom sú krajiny Vyšehradskej štvorky, ktoré zdieľajú rovnakú nálepku
postkomunistických krajín, avšak vývoj straníckych politík je v každej krajne diametrálne
odlišný. Niet pochýb, že pri debatách o populizme je najviac pozornosti uprenej na Maďarsko
a Poľsko, kde vládnuca populistická doktrína nadobúda podoby autoritárskeho režimu,
ohrozujúci právny štát a demokraciu ako takú. Avšak populistické útoky na liberálnu
demokraciu, ale v inej forme, nachádzame aj na Slovensku a v Českej republike.
Kým v Poľsku a Maďarsku vývoj populistických tendencií najviac ovplyvňovali
kultúrne aspekty, akými sú národ a náboženstvo, na Slovensku zohrali okrem ďalších
straníckopolitických konfliktných línií úlohu aj socioekonomické témy. Naopak, v Českej
republike sú socioekonomické témy práve tie kľúčové. Česká republika reakciou na krízu
tradičných politických strán na prelome nultých a desiatych rokov 21. storočia ústila do
antistraníckeho a antipolitického postoja, ktorý volá po technokratickom a manažérskom
riadení štátu. (Císař, Kubát 2021)
Nárastu vplyvu populistickej rétoriky v Českej republike sa venovalo už viacero
autorov. My sme sa zo snahy o reflektovanie kontinuity dlhodobejšie budovaných
ideologických pozícií jednotlivých strán rozhodli skúmať volebné programy politických
subjektov z niekoľkých volebných období – a to konkrétne z rokov 2013, 2017 a 2021. Práca
si kladie za cieľ skúmať vývoj populistického diskurzu vybraných populistických politických
strán a hnutí v Českej republike a porovnať zmeny v miere využívania populistickej rétoriky
týchto politických subjektov. Na zmapovanie populistického diskurzu budeme pracovať
s volebnými programami strán a hnutí z rokov 2013, 2017 a 2021. V práci budeme hľadať
odpovede na tieto otázky: Ktorá politická strana využívala populistickú rétoriku najčastejšie?
Existujú rozdiely v miere využívania populistickej rétoriky v rôznych skúmaných časových
obdobiach?
Pre analýzu volebných programov sme sa rozhodli aj napriek tomu, že v dobe
sociálnych sietí a nových foriem marketingovej komunikácie začína byť ich pozícia
oslabovaná. Napriek tomuto faktu ich považujeme za základný komunikačný prvok
politických aktérov smerom k občanom, ďalej poskytujú základné interpretačné schémy,
ktoré umožňujú uchopenie hodnôt a priorít daného politického aktéra. (Krčál, Naxera 2018)
Pre potreby nášho výskumu sme sa rozhodli pre viacdimenzionálny prístup pre
zachytenie charakteristík populistickej politickej komunikácie. Autor Castanho Silva et al.
(2018) rozlišuje tri dimenzie populizmu: „ľudocentrizmus“ (people-centrism), antielitizmus
(anti-elitism) a manichejský pohľad (Manichean outlook). Vyzdvihovanie ľudu je prvou
charakteristikou populizmu, bez ohľadu na to, akú definíciu výskumník uznáva. Apel je na
obyčajných ľudí, ktorých správanie je morálne nadradené hodnotám a správaniu iných skupín
v spoločnosti. Druhou charakteristikou populistickej rétoriky je označovanie
skorumpovaných elít ako antagonistickej skupiny obyčajných ľudí. Tie vykorisťujú ľudí pre
snahu o získanie väčšej moci a zisku, a z tohoto dôvodu populisti považujú za potrebné ich
zvrhnutie. Manichejský pohľad predstavuje moralistické a antagonistické chápanie
vonkajšieho sveta ako boj medzi dobrom a zlom.