Current accounts in monetary union: Did Euro cause a shift?

• Název práce v češtině: Fiskální politika a vnější nerovnováha
• Název v anglickém jazyce: Current accounts in monetary union: Did Euro cause a shift?
• Klíčová slova: bežný účet, menová únia, fiškálna politika, zlom
• Klíčová slova anglicky: curremt account, monetary union, fiscla policy, break
• Akademický rok vypsání: 2011/2012
• Typ práce: diplomová práce
• Jazyk práce: angličtina
• Ústav: Institut ekonomických studií (23-IES)
• Vedoucí / školitel: PhDr. Jaromír Baxa, Ph.D.
• Řešitel: skrytý - zadáno vedoucím/školitelem
• Datum přihlášení: 29.05.2012
• Datum zadání: 29.05.2012
• Datum a čas obhajoby: 26.06.2013 00:00
• Místo konání obhajoby: IES
• Datum odevzdání elektronické podoby: 15.05.2013
• Datum proběhlé obhajoby: 26.06.2013
• Oponenti: PhDr. Natálie Švarcová, Ph.D.

Zásady pro vypracování

In the first part of my thesis, I will try to conclude the theoretical work that has been done in this field and identify the main policy measures influencing the current account. Namely, in the first subchapter I will study the nexus of currenct account, productivity and implications of long-term current accont deficits for an economy. Then I will divide the fiscal policy into 2 main areas – decreasing of tax burden and increasing of public spending (I mean specifically public investment) and deal with them separately in the next two subchapters.
The second part will be empirical. Here I will test the effects of these measures using panel data regressions and vector autoregression methodology on countries of Eurozone. The data will be obtained from the databases of OECD, ECB and individual central banks and government institutions.
1. Theoretical analysis of the nexus of fiscal policy and current account
a. Rationale for active role of government
b. The effects of decreasing tax burden
c. The effects of increasing public spending
2. Empirical analysis
a. Decreasing tax burden
b. Increasing public spending

Seznam odborné literatury

1. Baltagi, B. H. & Pinnoi N. (1995): „Public Spending and State Productivity Growth: Further Evidence from an Error Components Model.“ Empirical Economics 20: pp. 351-359.
2. Brock, P. L. (1988): „Investment, the Current Account, and the Relative Price of Non-traded Goods in a Small Open Economy.“ Journal of International Economics 24: pp. 235-253.
3. Dellas, H. & Tavlas G. S. (2009): „An Optimum-currency-area Odyssey.“ Bank of Greece working paper (102).
4. Kroch, E. (1993): „Is there a Shortfall in Public Capital Investment?: A Constribution to the Public Capital Productivity Debate.“ Discussion Paper Series (4).
5. McKinnon, R. I. (1963): „Optimum Currency Areas.“ American Economic Review 53(4): pp. 717-725.
6. Mundell, R. A. (1961): „A Theory of Optimum Currency Areas.“ American Economic Review 51(4): pp. 657-665.

7. Obstfeld, M. & Peri G. (1998): „Regional Nonadjustment and Fiscal Policy: Lessons from EMU.“ NBER working paper (6431).

8. Shah, A. (1995): „Fiscal Incenties for Investment and Innovation.“ 1st edition. New York: Oxford University Press.

Předběžná náplň práce

Už v roku 1961 R. A. Mundell naznačil možnosť, že menová únia nemusí byť limitovaná hranicami národných štátov. Táto myšlienka vyvolala rozsiahlu diskusiu o výhodách a nevýhodách roznych stupňov fixných režimov výmenných kurzov (siahajúcu od jednotnej nadnárodnej menovej únie po rozsiahlu množinu voľných výmenných kurzov).
v posledných rokoch sme boli svedkami zvýšených deficitov bežných účtov v niektorých štátoch Eurozóny. Pravdepodobne najvýraznejšie znaky týchto nerovnováh je možno vidieť v krjainách južnej periférie, ktoré sú v deficitoch už takmer desaťročie. Mainstreamové ekonomické teórie navrhujú devalváciu ako hlavný nástroj boja proti tomuto neželanému vývoju hlavne kvoli ich relatívnej efektivite a rýchlej aplikácii. Tieto nástroje ale nie sú použiteľné v menovej únii, kde sa jednotlivé krajiny vzdali svojej monetárnej politiky. Preto je úloha korekcie vonkajšej nerovnováhy presúvaná na fiškálnu politiku.
V mojej práci sa chcem venovať mechanizmom, pomocou ktorých možu fiškálne autority ovplyvňovať strednedobý vývoj bežných účtov a empiricky odhadnúť ich doležitosť. V súčasnosti, kedy musia štáty Európskej únie čeliť kríze udržateľnosti verjných financií nútiacej ich prijímať úsporné opatrenia a navyše zvyšovať daňové príjmy je dúležité presne rozumieť efektom, ktoré fiškálne akcie majú na bežné účty, hlavne pr krajiny s deficitmi.

Předběžná náplň práce v anglickém jazyce

In his famous article (1961), R. A. Mundell mentioned the possibility of currency area being different region than that marked by boundaries of national state. This idea evoked prolonged discussion about the advantages and disadvantages of the different degrees of fixed exchange rate regimes (spanning from single currency area to a set of freely floating exchange rates) with the loss of the independent monetary policy identified as the main disadvantage.
As several macroeconomic indicators suggest, in the recent years we have witnessed increasing external balance deteriorations in several states of Eurozone. Perhaps the most visible signs of these imbalances can be seen on the current accounts of mainly southern states which have been in deficits for almost a decade. The main-stream economic theory proposes currency depreciation as a useful tool for dealing with these kinds of problems because of the effectiveness and relatively quick and easy applicability. However, the above mentioned countries gave up their monetary policy in exchange for being the part of monetary union. Therefore, they are left with the fiscal policy only.
In my thesis, I want to study the channels through which fiscal authorities can influence the medium (long)-term development of their current accounts and empirically examine their importance. In the European legal framework the members of Eurozone do not have any other measures of dealing with this problem. As EU members have to face the public debt crisis, too, they are forced to adopt restrictive fiscal policies together with the necessity of increasing tax revenues. This is a situation further limiting the scale of possible fiscal actions and putting even more pressure on the proper understanding of the effects of these actions on all the segments of the economy, with current account being one of the most important among them, especially for the countries facing the deficits of it.