Témata prací (Výběr práce)Témata prací (Výběr práce)(verze: 290)
Detail práce
   Přihlásit přes CAS
Liberalism and its justification in contemporary political philosophy
Název práce v češtině: Liberalismus a jeho odůvodnění v současné politické filosofii
Název v anglickém jazyce: Liberalism and its justification in contemporary political philosophy
Klíčová slova: liberalismus, Rawls, pluralizmus, koncepcia človeka, normativita, kontraktualizmus
Klíčová slova anglicky: liberalism, Rawls, pluralism, conception of person, normativity, contractualism
Akademický rok vypsání: 2010/2011
Typ práce: disertační práce
Jazyk práce: angličtina
Ústav: Ústav filosofie a religionistiky (21-UFAR)
Vedoucí / školitel: Mgr. Jakub Jirsa, Ph.D.
Řešitel: skrytý - zadáno a potvrzeno stud. odd.
Datum přihlášení: 19.01.2011
Datum zadání: 19.01.2011
Datum a čas obhajoby: 11.12.2015 11:00
Datum odevzdání elektronické podoby:17.08.2015
Datum odevzdání tištěné podoby:17.08.2015
Datum proběhlé obhajoby: 11.12.2015
Odevzdaná/finalizovaná: odevzdaná studentem a finalizovaná
Oponenti: Mgr. Ing. Jiří Chotaš, Ph.D.
  doc. RNDr. Josef Moural, CSc.
 
 
Zásady pro vypracování
Liberalizmus je síce komplexná a široká teória, ale aj napriek tomu existuje niekoľko základných typov argumentov, ktoré sa objavovali vytrvalo a opakovane vo všetkých dielach, ktoré určovali jeho povahu v tej-ktorej dobe. Všadeprítomným fundamentom liberalizmu je argumentačný prekrok z autonómie jednotlivca k požiadavke na jeho slobodu a následne v argumentácii za konkrétnu podobu štátu, ktorá takto vyžadovanú slobodu zaručí. Rôzne verzie tohto uvažovania je možné nájsť u takmer každého liberálneho mysliteľa, od jeho pionierov Kanta a Milla až k filozofom, ktorí určujú dnešnú podobu liberálnej teórie, nech to už je John Rawls na strane liberalizmu smerujúceho k vačšej rovnosti alebo Robert Nozick na strane libertariánskeho uvažovania. V svojej práci by som sa rád venoval práve tomuto v plnom zmysle slova fundamentálnemu uvažovaniu o podstate liberálnej teórie so špeciálnym dôrazom na pomyselnú neutralitu liberálneho štátu.
Požiadavka neutrality štátu vyrastá z interpretácie slobody človeka ako občana, ktorá predpokladá už existujúcu odpoveď na základnú otázku „Čo (Kým) je človek?“ Uholným kameňom tejto odpovede je v liberálnej tradícii od čias Kanta odkaz na autonómiu jednotlivca. Autonómia je základným politickým atribútom človeka, ktorý následne určuje charakter žiaduceho politického systému a pravidiel riadiacich život v ľubovoľnej ľudskej komunite. Z autonómie vychádza neutralita liberálneho štátu ako nutnosť rešpektovať voľbu koncepcie dobra a partikulárneho morálneho náhľadu jednotlivca. Voľba v oblasti správneho a nesprávneho, dobrého a zlého je základným charakterom autonómnej bytosti a štát by preto mal byť k tejto voľbe neutrálny; mal by nielenže umožniť jej vykonávanie, ale aj chrániť ju a nevykonávať činnosti, ktoré preferujú jednu možnú autonómnu voľbu na úkor druhej.
Čo však autonómia jednotlivca znamená, je náročná filozofická otázka do riešenia ktorej sa z neskoršej pokantovskej tradície pustil len málokto. V súčasných diskusiách, či už na kontinente alebo v aglosaskom svete, prevažuje viac či menej pasívne a viac či menej uvedomelé preberanie obrázku načrtnutého Kantom. Prvou a základnou úlohou v mojej dizertačnej práci tak bude prezentovať fundovanú interpretáciu Kantovej teórie autonómie a slobody jednotlivca. Toto bude vyžadovať (okrem detailného štúdia Kantových diel a zodpovedajúcej sekundárnej literatúry) vyjasnenie obsahových otázok ohľadom rozsahu a poľa pôsobnosti autonómie jednotlivca, jej zdrojov, predpokladov a argumentačných základov. Obsahovou kostrou tohto bádania bude vyššie uvedená séria argumentačných prekrokov. Prvou a základnou otázkou je, kým je autonómny jedinec u Kanta. Odpoveď na ňu sa viaže k otázke slobody jednotlivca, jeho pôsobenia v spoločnosti vo svete celkovo, a hlavne jeho charakteru ako rozumovej (noumenálnej) bytosti. Otázka slobody je vlastne otázkou na to, ako autonómny jedinec interaguje so svetom. Môžnosti tejto interakcie, voľby dobrého a zlého, správneho a nesprávneho, je skrze teóriu autonómie pridelená hodnota, ktorú následne musí zohľadniť štát v spôsobe, ktorým zaobchádza s autonómnymi jednotlivcami. Štát, ktorý rešpektuje takto poňatú autonómiu jednotlivca je teda v istých sférach jeho voľby neutrálny, čo predstavuje základ jeho označenia ako „liberálneho.“
Po vyjasnení Kantovej teórie slobody a autonómie jednotlivca bude nasledovať analýza liberalizmu Johna Rawlsa, ktorý je nielen najvplyvnejším politickým filozofom 20. storočia, ale zároveň je jedným z mála anglosaských autorov, ktorých myslenie vychádza z Kanta reflektovane a s netriviálnou mierou porozumenia. V rámci tejto úlohy bude potrebné najprv analyzovať spôsob, akým Rawls číta Kanta a čo presne z neho preberá. V momente, keď táto časť analýzy bude dokončená, bude možné prejsť k Rawlsovej teórii neutrality štátu, k takzvanému „Politickému liberalizmu.“ Táto teória zľahka pretvára Kantovské motívy a stojí na distinkcii medzi „verejnou koncepciou dobra,“ (čo je doména „spravodlivosti ako férovosti“) a súkromnými koncepciami dobra, medzi ktorými je liberálny štát neutrálny. Oddelenie týchto dvoch sfér však predpokladá subtílnu koncepciu autonómie jednotlivca vo vzťahu k štátu, zahrňujúcu notoricky problematický koncept „verejného rozumu“ (public reason). Bez jej dešifrovania v kontexte Kantovej teórie autonómie je Rawlsova teória nekompletná a neudržateľná.
Rawls však stojí iba na začiatku tradície uvažovania o probléme neutrality liberálneho štátu. Hlavne po jeho predstavení tohoto problému sa, typicky pre anglosaskú filozofiu, vynorilo veľké množstvo autorov, diel a teórií, ktoré chcú riešiť či vysvetliť liberálnu neutralitu. Obecne sa však tento myšlienkový prúd dá rozdeliť na dve časti: na tú pracujúcu s Kantovskou ideou autonómie, a tú, ktorá s ňou nepracuje. V prvej skupine existuje niekoľko zaujímavých reinterpretácií autonómie, špeciálne u Ronalda Dworkina, ktorý analyzuje pôvodnú Kantovu teóriu v silne egalitariánskom duchu. Druhú vetvu tejto tradície predstavujú teórie, ktoré na autonómiu jednotlivca rezignovali. Práve ony vytvárajú zaujímavý a filozoficky prínosný kontrapunkt ku Kantovmu mysleniu, dotvárajúci obraz motivácie pre Kantovský prístup. Zdá sa, že po rezignovaní na otázku kým je človek a aká je jeho hodnota a nerezignovaní na politickú filozofiu ako celok, jediné mysliteľné pozície sú redukovateľné na relativizmus, skepticizmus, alebo pragmatizmus. V rámci týchto teórií je štát neutrálny k určitým postojom a činom svojich občanov buď preto, lebo neexistujú žiadne hodnoty, na ktorých by mohol založiť iný postoj, alebo tieto hodnoty nie sú poznateľné, alebo je štát neutrálny jedine preto, že to má nejaký na náhodných okolnostiach závislý prínos pre spoločnosť.
Práve tieto postoje predstavujú podľa mňa rezignáciu na hlbší zmysel politickej filozofie a poukazujú na nutnosť začiatku v Kantovskom duchu, od teórie človeka, jeho slobody, rozumových kapacít a autonómie.
Seznam odborné literatury
I. Kant: Základy metafyziky mravov
Kritika Praktického rozumu
Čo je osvietenectvo?
Antropológia z pragmatického hľadicka
Idea dejín v svetoobčianskom ohľade
O obecném rčení: Je-li něco správné v teorii, nemusí se to ještě hodit pro praxi

John Rawls: A Theory of Justice
Political Liberalism
A Kantian Conception of Equality
Kantian Constructivism in Moral Theory
Justice as Fairness: Political not Metaphysical
The Idea of an Overlapping Consensus
The Idea of Public Reason Revisited

M. J. Sandel: Liberalism and the Limits of Justice
W.A. Galston: Liberal Pluralism
A. MacIntyre: Whose Justice? Which Rationality?
 
Univerzita Karlova | Informační systém UK