„Je to pekné a môžem to hrať, ale vlastne neviem - už to možno nie je klezmer.”: Konštrukcia súčasného glokalizovaného klezmeru v Prahe

• Název práce v jazyce práce (slovenština): „Je to pekné a môžem to hrať, ale vlastne neviem - už to možno nie je klezmer.”: Konštrukcia súčasného glokalizovaného klezmeru v Prahe
• Název práce v češtině: „Je to pěkné a mohu to hrát, ale vlastně nevím - už to možná není klezmer.": Konstrukce současného glokalizovaného klezmeru v Praze
• Název v anglickém jazyce: „It is beautiful and I can play, but I don’t know - maybe it is not klezmer anymore.”: Construction of contemporary glocalised klezmer in Prague
• Klíčová slova: klezmer, hudba, židé, glokální, globální, etnomuzikologie, Praha, Evropa
• Klíčová slova anglicky: klezmer, music, Jews, glocal, global, ethnomusicology, Prague, Europe
• Akademický rok vypsání: 2019/2020
• Typ práce: bakalářská práce
• Jazyk práce: slovenština
• Ústav: Katedra sociologie (23-KS)
• Vedoucí / školitel: Mgr. Barbora Spalová, Ph.D.
• Řešitel: skrytý - zadáno vedoucím/školitelem
• Datum přihlášení: 15.09.2020
• Datum zadání: 15.09.2020
• Datum a čas obhajoby: 15.06.2021 09:00
• Místo konání obhajoby: Pekařská 16, JPEK211, 211, Malá učebna, 2.patro
• Datum odevzdání elektronické podoby: 04.05.2021
• Datum proběhlé obhajoby: 15.06.2021
• Oponenti: Mgr. Tereza Divíšek

Zásady pro vypracování

Design môjho kvalitatívneho výskumu považujem za prípadovú štúdiu, ktorá je vhodnou výskumnou stratégiou v situáciách, kedy výskumníka zaujíma, “ako” alebo “prečo” sa skúmaný jav uskutočňuje (Yin 2003: 9).
Dáta budem získavať prostredníctvom pozorovania vo forme terénnych poznámok, konkrétne z role diváka na klezmer koncertoch. Tie doplním pološtrukturovanými rozhovormi s klezmer hudobníkmi (napr. zo skupín Trombenik a Pražská jidiš kapela), divákmi resp. fanúšikmi klezmeru a členmi židovskej komunity v Prahe. V prípade potreby siahnem tiež po sekundárnych dátach vo vizuálnej, hudobnej alebo písanej forme (napr. videá, podcasty a pod.). Následne budem získané dáta kódovať, z kódov vytvárať kategórie a hľadať vzájomné súvislosti na základe ktorých sa budem snažiť zodpovedať mnou stanovené otázky.
Takto navrhnutý postup považujem za vhodný spôsob, ako skúmanej problematiky porozumieť do hĺbky a tým pádom byť schopný zodpovedať všetky stanovené otázky resp. hlavnú výskumnú otázku. Naopak problematická môže byť situácia “straty nite” pri vedení rozhovorov a pozorovaní, zovšeobecňovanie resp. urýchlené robenie záverov (ktorému sa pravdepodobne dokážem aspoň čiastočne vyhnúť, keďže objekt môjho výskumu je dostatočne ohraničený) a moja osobná predpojatosť v priebehu celého výskumu resp. analýzy, ktorá by viedla k skresleniam. Preto sa budem snažiť o zachovanie otvorenej mysle v čo najväčšej možnej miere.
Napriek veľkému bohatstvu židovskej kultúry mám dojem, že predovšetkým oblasť umenia nie je tak častým predmetom výskumov v sociálnych vedách, ako by si zaslúžila. Klezmer vnímam ako svojrázny a veľmi zaujímavý fenomén, ktorý však v českom prostredí nie je z antropologickej perspektívy skúmaný takmer vôbec a to napriek tomu, že sa v súčasnosti podľa mojej skúsenosti teší pomerne veľkej obľube. Preto som presvedčený, že moja práca má v rámci tejto problematiky potenciál priniesť nové poznatky (nielen) pre sociálnu antropológiu.

Seznam odborné literatury

Eriksen, T. H.: Etnicita a nacionalizmus: Antropologické perspektivy. Praha: SLON, 2012.
Feldman, W. Z.: Klezmer: Music, History and Memory. Oxford University Press, 2016.
Freedman, J.: Klezmer America: Jewishness, Ethnicity, Modernity. Columbia University Press, 2009.
Jurková, Z. et al: Pražské hudební světy. Praha: Karolinum, 2014.
Jurková, Z. et al.: Uncovering Layers of Memory: A Diachronic Approach to the Music of Central European Jews and Roma. Minority: Construct or Reality?. Bratislava: Zing Print, s. 100-102, 110-115.
Merriam, A. P.: The Antropology of Music. Northwestern University Press, 1964.
Merriam, A. P.: Definitions of “comparative musicology" and “ethnomusicology": An historical-theoretical perspective. Ethnomusicology. [online]. 1977, 21.2, s. 189-204. [cit. 24.8.2020]. Dostupné z: https://www.jstor.org/stable/850943?seq=1
Saxonberg, S., Waligórska, M.: Klezmer in Kraków: Kitsch, or Catharsis for Poles?. Ethnomusicology. [online]. 2006, 50.3, s. 433-451. [cit. 24.8.2020]. Dostupné z: https://www-jstor-org.ezproxy.is.cuni.cz/stable/20174469?seq=12#metadata_info_tab_contents
Seidlová, V.: Music - Religiosity - Community: Jewish Community in Prague (Case Study). ICTM Study group Music and Minorities. Sofia: Bulgarian Academy of Sciences, 2008, s. 64-75.
Seidlová, V.: Negotiation of Musical Remembrance within Jewish Ritual Performances in Prague’s Old-New Synagogue. Journal of Urban Culture Research. [online]. 2018, 16, s. 44-62. [cit. 24.8.2020]. Dostupné z: https://so04.tci-thaijo.org/index.php/JUCR/article/view/132350/99385
Skořepová, Z.: Ohlédnutí za festivaly židovské kultury: Polná, Holešov, Třebíč. Český lid. [online]. 2018, s. 359-360. [cit. 24.8.2020]. Dostupné z: http://www.ceskylid.avcr.cz/media/articles/758/submission/original/758-1947-1-SM.pdf
Skořepová Honzlová, Z.: Hudba jako antropologické zrcadlo menšiny na příkladu výzkumu hudebních aktivit současných vídeňských Čechů. Národopisná revue. [online]. 2016, 2, s. 132-143. [cit. 24.8.2020]. Dostupné z: http://www.ceskylid.avcr.cz/media/articles/758/submission/original/758-1947-1-SM.pdf
Slobin, M.: Fiddler on the move: Exploring the klezmer world. Oxford University Press, 2000.
Soukupová, B.: Velké a malé českožidovské příběhy z doby intenzivní naděje. Bratislava: Zing Print, 2005.
Soukupová, B.: Židé v českých zemích po šoa : identita poraněné paměti. Bratislava: Marenčin PT, 2016.
Soukupová, B.: "Žlutá hvězda" jako diskriminační označení v protektorátu Čechy a Morava. Většinové prožitky, menšinové reakce a symbolika perzekuce. Acta Universitatis Carolinae. Iuridica. [online]. 2016, 62.1, s. 23-35. [cit. 24.8.2020]. Dostupné z: https://www-ceeol-com.ezproxy.is.cuni.cz/search/viewpdf?id=355321
Tylor, E. B.: Primitive culture: Researches into the development of mythology, philosophy, religion, art and custom. J. Murray, 1871.
Waligórska, M.: A Goy Fiddler on the Roof: How the Non-Jewish Participants of the Klezmer Revival in Kraków Negotiate Their Polish Identity in a Confrontation with Jewishness. Polish Sociological Review. [online]. 2005, 152, s. 367-382. [cit. 24.8.2020]. Dostupné z: https://www.jstor.org/stable/41274944?read-now=1&seq=6#page_scan_tab_contents
Waligórska, M.: Klezmer's afterlife: an ethnography of the Jewish music revival in Poland and Germany. Oxford University Press, 2013.
Yin, R. K.: Case study research: Design and methods. Sage Publications, 2013.

Předběžná náplň práce

Vo svojej bakalárskej práci sa budem zaoberať hudobným fenoménom resp. hudobnou subkultúrou klezmer v jeho glokalizovanej, z časového hľadiska súčasnej forme pre oblasť Prahy.
Slovo klezmer označuje pôvodne v jazyku jidiš ľudového hudobníka hrajúceho inštrumentálnu hudbu na tradičných židovských svadbách (Feldman 2016: 15). Z tohto významu je odvodené pomenovanie pre dynamickú, neustále sa rozvíjajúcu hudobnú tradíciu, prameniacu z hudobnej kultúry aškenázskych Židov v oblasti strednej a východnej Európy, ktorá v sebe nesie pestrú fúziu odkazov na iné hudobné tradície (Feldman 2016, Freedman 2009). Tejto dynamike vďačí predovšetkým za častú interakciu aškenázskych Židov s inými etnickými skupinami a “skupinovému” pohybu ich samotných, ktorému boli pôsobením (predovšetkým politických) okolností neustále vystavovaní (Freedman 2009). Nemenej dôležitý vplyv má v tomto ohľade geografická predispozícia strednej a východnej Európy, kde sa stretávajú a zmiešavajú kultúrne vplyvy Balkánu, Turecka, Rumunska, Grécka, Ukrajiny a ostatných krajín.
Za historicky významný míľnik vo vývoji a celkovom ponímaní klezmeru považujem obdobie 2. svetovej vojny, kedy z pochopiteľných dôvodov dochádza k emigrácii aškenázskych Židov, predovšetkým na územie USA. Ako uvádza americký etnomuzikológ Mark Slobin vo svojom diele Fiddler on the Move: Exploring the Klezmer World (Slobin 2000: 8), klezmer je tu vystavený pôsobeniu masovej populárnej kultúry a zároveň sa ocitá v hudobnom systéme, ktorý je voľný. V dôsledku pôsobenia týchto činiteľov vzniká priestor pre evolúciu, revitalizáciu a reinterpretáciu. Klezmer od tohto časového momentu môžeme teda, opäť slovami Marka Slobina (2000: 8), označiť ako “hybridný systém, ktorý kombinuje diasporu s prvkami dominantnej kultúry unikátnym spôsobom tak, že rezonuje nie len s “etnickými insidermi”, ale aj so širším publikom, ktoré oceňuje jeho svojráznu energiu a zvuk”.
Súčasný náhľad do stredoeurópskeho klezmeru (predovšetkým poľského) v jeho socio-kultúrnych aspektoch ponúka poľská autorka Magdalena Waligórska. Vo svojej publikácii Klezmer’s Afterlife: An Ethnography Of The Jewish Music Revival In Poland And Germany na základe vlastných výskumov popisuje súčasné “znovuzrodenie” klezmeru v stredoeurópskom (poľskom) regióne ako jav, v ktorom je “židovstvo” konštruované resp. rekonštruované a to, z pochopiteľných dôvodov, bez prítomnosti pôvodnej minority, z ktorej klezmer pramení. Vzniká tak komerčný, na stereotypoch založený obraz židovstva resp. židovskej kultúry ako niečoho exotického, magického, atraktívneho svojou inakosťou, ktorý priamo vstupuje do hudobnej tvorby klezmer hudobníkov a povedomia ich poslucháčov. Klezmer sa v tomto procese stáva “trendy” produktom, ktorý je dostupný pre každého. Lokalizovať je ho možné na pomedzí medzi pôvodným aškenázskym fenoménom a súčasným stredoeurópskym resp. poľským hudobným žánrom (Waligórska 2013: 137), nejedná sa teda o fenomén čisto súčasný bez vplyvu pôvodného klezmeru (čo sa odzrkadľuje napr. v hraní niektorých “tradičných” klezmer piesní). Podobne, ako “globálny fenomén vhodný pre kohokoľvek” charakterizuje klezmer na území Česka v rámci festivalov židovskej kultúry tiež Skořepová (2018).
Z politického hľadiska klezmer môže byť, a často aj je, podľa Waligórskej politickým statementom práve vďaka manifestácii židovskej kultúry v jej historickom ponímaní. Komerčný charakter je však podľa autorky, predovšetkým v konzervatívnych kruhoch, častým terčom kritiky.
Na základe rozhovorov s klezmer hudobníkmi a organizátormi židovských koncertov v Krakove (Waligórska 2005) sa autorka podrobnejšie zaoberá otázkou ich identity, v ktorej vychádza z teórie sociálnej identity od Henriho Tajfela. Tá sa zaoberá mierou, v akej ovplyvňuje identitu jedincov určitej skupiny kontakt s inou skupinou (Waligórska 2013: 228). Dospieva k potvrdzujúcemu záveru, že prostredníctvom klezmeru dochádza k prehodnocovaniu vlastnej identity v individuálnej a kolektívnej (národnej) rovine práve vďaka reflexii židovskej kultúry a historických udalostí na strane skúmaných aktérov. V rozhovoroch sa v tomto kontexte respondenti často vyjadrujú k problematike antisemitizmu, ktorí niektorí z nich na koncertoch a vo verejnom priestore sami zažili a to napriek tomu, že sa za židov nepovažujú. Tieto žité udalosti sú akýmsi zdvojnásobeným podnetom (v zmysle kontaktu so židovskou kultúrou a jej historickým rozmerom) pre reflexivitu, vyjednávanie identity v rámci schémy “my” a “tí druhí”, ale tiež pre porozumenie perspektívy “tých druhých” (Waligórska 2005: 372).
Zamýšľanie sa nad historickým odkazom klezmeru a zároveň nad identitou seba samých sa ukázalo ako dominantný jav u klezmer hudobníkov aj v ďalšom výskume Waligórskej a Saxonberga (2006), prevádzaného v krakovskej pôvodne židovskej štvrti Kazimierz. Objavovanie židovských predkov a následné prehodnocovanie vlastnej identity je častým motívom týchto rozhovorov a opäť indikuje nadobudnutie schopnosti “vžiť” sa do koži “tých druhých” resp. objaviť “seba” v “tých druhých”. Napriek tomu však hudobníci svoju objavenú “židovskú” identitu nepovažujú za obzvlášť dôležitú pre hranie klezmeru. Významnou sa však stáva v situáciách, kedy sú ich schopnosti hrať klezmer spochybňované práve preto, že nie sú “autentickými židmi” (Saxonberg, Waligórska 2006: 442). Tak určitým spôsobom dokážu obhájiť ich vhodnosť pre hranie klezmeru. V iných prípadoch, bez objavených židovských predkov, sa odvolávajú na fakt, že klezmer pochádza zo strednej a východnej Európy a tým pádom je legitímne hrať ho na tomto území bez toho, aby človek musel byť židom.
Keďže sú židovsko-poľské vzťahy obzvlášť citlivou záležitosťou, uvedomujem si, že uvedené poznatky zo štúdií poľského klezmeru nemusia v plnej miere korešpondovať s českým resp. pražským územím, ktorému sa budem v práci venovať. Z prostredia českého klezmeru podobnými výskumami však nedisponujeme a preto považujem vyššie uvedené štúdie za podnetný materiál k úvodnému nahliadnutiu do problematiky v stredoeurópskom kontexte.
V českom prostredí sa tematicky príbuznému výskumu židovských komunít, židovskej identity, kolektívnej pamäti, historickým kontextom a česko-židovským vzťahom venuje antropologička Blanka Soukupová, napríklad vo svojej publikácii Velké a malé českožidovské příběhy z doby intenzivní naděje. Podobne ladená, vychádzajúc z historických rozmerov židovskej kultúry, je tiež publikácia Židé v českých zemích po šoa: identita poraněné paměti, v ktorej skúma dopady historických udalostí na židovskú identitu. Vzťahy medzi minoritou a majoritou resp. vzťah “my” verzus “tí druhí” a rolu symbolov resp. označovania v ich priebehu skúma v práci "Žlutá hvězda" jako diskriminační označení v protektorátu Čechy a Morava. Většinové prožitky, menšinové reakce a symbolika perzekuce.
Hudobnú (predovšetkým sakrálnu) židovskú tvorbu v českom prostredí z antropologickej resp. etnomuzikologickej perspektívy skúma Veronika Seidlová. Vo svojej etnografickej práci Negotiation of Musical Remembrance within Jewish Ritual Performances in Prague’s Old-New Synagogue sa na príklade obradu v pražskej Staronovej synagóge zaoberá utváraním resp. vyjednávaním kontinuity v rámci židovskej komunity na základe hudobných prejavov aškenázskeho rituálneho spevu, ktorý chápe ako systém špecifických symbolov zrozumiteľný pre členov komunity, nesúcich v sebe konkrétne odkazy na minulosť. Vzťahy medzi hudbou a religiozitou v pražskej židovskej komunite skúma v práci “Music–Religiosity–Community: Jewish Community in Prague (Case Study). Stredoeurópsku židovskú (a rómsku) hudbu skúma v jej časovom vývoji Zuzana Jurková v publikácii Uncovering Layers of Memory: A Diachronic Approach to the Music of Central European Jews and Roma. Pod jej vedením tiež všetky spomenuté autorky prispeli do publikácie Pražské hudební světy, v ktorej sa zaoberajú súčasnou pražskou hudobnou scénou a jej jednotlivými subkultúrami, kam nespochybniteľne patrí vo svojom najvšeobecnejšom význame aj židovská hudba.
Vo svojej práci budem vychádzať z konceptu, ktorý Alan P. Merriam označil ako štúdium “hudby v kultúre” resp. neskôr upravené na štúdium “hudby ako kultúry” (Merriam 1977: 202, 204). Inak povedané, hudobný prejav ako jav neoddeliteľný od kultúry resp. kultúrou utváraný prostredníctvom čoho je nutné ho vnímať a študovať v sociálnom a kultúrnom kontexte. V revolučnej publikácii The Anthropology of Music, ktorá predstavuje obrat v skúmaní hudby smerom od čisto analytického (muzikologického) k antropologickému štúdiu, Merriam (1964: 32-33) predstavuje dnes už klasický model, na základe ktorého určuje tri analytické entity pre štúdium hudby v sociálne-vednej oblasti: konceptualizácia hudby, jednanie spojené s hudbou a samotný hudobný zvuk. Je dôležité zvýrazniť, že podľa Merriama je kultúrne podmienená nie len hudba v zmysle zvuku resp. “výstupu”, ale aj sociálne, verbálne a fyzické jednanie hudobníkov a poslucháčov resp. publika (ktoré tiež zahŕňa konceptualizáciu). Konečným cieľom skúmania je tak nie hudba ako taká, ale snaha o porozumie myslenia a jednani ľudí, ktorí ju tvoria a počúvajú (Skořepová Honzlová 2016: 134). Toto ponímanie je pre moju prácu kľúčové.
Samotný pojem “kultúra” je v rámci sociálnej resp. socio-kultúrnej antropológie predmetom mnohých definícií, ja budem v mojej práci vychádzať z “klasickej” definície, ktorú uviedol v 19. storočí Edward B. Tylor (1871: 1): “Kultúra je komplexný celok, ktorý zahŕňa poznanie, vieru, umenie, právo, zvyky, mravy a iné schopnosti a hodnoty získané človekom ako členom spoločnosti”.
V rámci vyššie zmieneného modelu od Merriama sú pre moju prácu relevantné prvé dve oblasti štúdia, keďže sa nebudem venovať poslednej spomenutej oblasti t.j. štúdiu zvuku samotného. V tomto zmysle a v kontexte svetového vývoju klezmeru, uvedeného v úvode, považujem za hlavnú výskumnú otázku mojej práce “Čím je charakteristický súčasný pražský klezmer?” v rámci ktorej sa prioritne budem zameriavať na klezmer hudobníkov z Prahy a ich publikum resp. poslucháčov. Pre získanie širšieho náhľadu do problematiky chápania klezmeru sa tiež budem zaujímať aj o názory členov pražskej židovskej komunity.
V náväznosti na výskumnú otázku s cieľom zodpovedať ju sa budem zaoberať tým, kto (z radov vyššie spomenutých) a v akých kontextoch označenie “klezmer” používa a ako to súvisí s identitou resp. etnicitou označujúcich pričom etnicitou mienim “aspekty vzťahov medzi skupinami, ktoré sú ako vlastnými členmi tak aj ostatnými považované za kultúrne odlišné” (Eriksen 2012: 22).
Inými slovami, kto sú hudobníci, ktorí súčasný klezmer hrajú a prečo ho hrajú? Čo pre nich klezmer znamená? A kto sú jeho poslucháči? Akú emóciu s klezmerom asociujú? Aký politický náboj je prítomný? Akú (resp. či vôbec) dôležitosť pripisujú historickým udalostiam, ktoré v sebe klezmer (tak ako židovská kultúra ako celok) nesie? Akú rolu hrá pôvod klezmeru ako súčasť židovského hudobného umenia?