Konzumácia živočíšnych výrobkov medzi ekologicky aktívnymi jednotlivcami

• Název práce v jazyce práce (slovenština): Konzumácia živočíšnych výrobkov medzi ekologicky aktívnymi jednotlivcami
• Název práce v češtině: Konzumace živočišných výrobků mezi ekologicky aktivními jedinci
• Název v anglickém jazyce: Consumption of animal-based products among ecologically active individuals
• Klíčová slova: Konzumácia mäsa, ekológia, mäsový paradox, rodina, konformita, sociálne skupiny, sociálna štruktúra, živočíšne výrobky
• Klíčová slova anglicky: Meat consumption, ecology, meat paradox, family, conformity, social group, social structure, animal-based products
• Akademický rok vypsání: 2018/2019
• Typ práce: diplomová práce
• Jazyk práce: slovenština
• Ústav: Katedra sociologie (23-KS)
• Vedoucí / školitel: PhDr. Mgr. Jan Balon, Ph.D.
• Řešitel: skrytý - zadáno vedoucím/školitelem
• Datum přihlášení: 30.05.2019
• Datum zadání: 31.05.2019
• Datum a čas obhajoby: 22.06.2020 09:00
• Místo konání obhajoby: Jinonice - U Kříže 8, Praha 5, J2019, Jinonice - místn. č. 2019
• Datum odevzdání elektronické podoby: 21.05.2020
• Datum proběhlé obhajoby: 22.06.2020
• Oponenti: doc. PhDr. Mgr. Jaroslava Hasmanová Marhánková, Ph.D.

Zásady pro vypracování

Bude sa jednať o kvalitatívny výskum. Metódou zberu dát budú rozhovory. Daná metóda je zvolená preto, že názory o konzumácii živočíšnych výrobkov sú hlboko upevnené, spojené s emóciami a preto je potrebné ich skúmať do hĺbky a odhaliť ich príčiny. Vzorkou populácie výskumu budú študenti fakulty FSV a ich rodičia. Respondenti, čiže študenti, budú vybraní náhodne a bude im zaslaný mail so žiadosťou zúčastniť a spolu s ich rodičmi výskumu. Týmto spôsobom bude možné porovnať ako sa názory menia s vekom respondentov, cieľom je taktiež porovnať názory mužov a žien. Počet rozhovor bude 10 až 16, čo sa bude odvíjať na základe miery odpovede na žiadosť o účasti. Rozhovory budú prebiehať na základe dopredu pripravených otázok, ktoré by slúžili ako ich osnova. Cieľom je zistiť, aké pocity má respondent voči konzumácii živočíšnych výrobkov, aké sú jeho dôvody konzumácie, ako sa pozerá na podmienky chovu a zabíjania zvierat, a ako tieto pocity a názory vplývajú či nevplývajú na to či konzumuje alebo nekonzumuje mäso a mliečne výrobky a najmä do akej miery sú tieto názory vytvorené spoločnosťou a kultúrou, z ktorej pochádza. Následne prebehne analýza týchto rozhovor podložená odbornou literatúrou.

Predpokladaná štruktúra:
1. Úvod
2. Teoretická časť
- História konzumácie živočíšnych výrobkov a jej súčasný vývoj
- Karnizmus
- Individuálne postoje a spoločenská norma v protiklade
- Teória sociálnej konštrukcie reality
- Doxa a vplyv štruktúry na jednotlivca
3. Praktická časť
- Metodológia
- Poznatky získané z výskumu
- Analýza zistení výskumu
4. Záver – odpoveď na výskumné otázky a prijatie či zamietnutie hypotéz

Seznam odborné literatury

Výskumy podobného zamerania, akému sa bude venovať táto diplomová práca:
HOLM, L. a M. MØHL. The role of meat in everyday food culture: an analysis of an interview study in Copenhagen. Appetite. 2000, 34(3), 277-283. DOI: 10.1006/appe.2000.0324. ISSN 01956663. Dostupné také z: http://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0195666300903246
HILL GOSSARD, Marcia a Richard YORK. Social Structural Influences on Meat Consumption. Human Ecology Review. 2003, 1(1O), 1-9. Dostupné také z: http://www.jstor.org/stable/24707082
LOUGHNAN, Steve, Brock BASTIAN a Nick HASLAM. The Psychology of Eating Animals. Current Directions in Psychological Science. 2014, 23(2), 104-108. DOI: 10.1177/0963721414525781. ISSN 0963-7214. Dostupné také z: http://journals.sagepub.com/doi/10.1177/0963721414525781
Piazza, J., M. B. Ruby, S. Loughnan, M. Luong, J. Kulik, H. M. Watkins, M. Seigerman.
2015. „Rationalizing meat consumption. The 4Ns". Appetite (91): 114-128.
http://dx.doi.org/10.1016/j.appet.2015.04.011.

Teória:
ADAMS, C. J. 2002. The sexual politics of meat: a feminist-vegetarian critical theory. 10th ed.
New York: Continuum.
Beardsworth, Alan, and Teresa Keil. 1997. Sociology on the menu: An invitation to the study of food and society. London: Routledge.
BERGER, Peter L. a Thomas LUCKMANN. Sociální konstrukce reality: pojednání o sociologii vědění. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury, 1999. ISBN 80-859-5946-1.
BOURDIEU, Pierre. The logic of practice. Standford: Standford University Press, 1990.
JOY, M. 2010. Why we love dogs, eat pigs and wear cows. San Fransciso: Conari Press


Zdroje využité pri písaní téze:
WARD, Paul, John COVENEY, Julie HENDERSON, Paul WARD, John COVENEY a Julie HENDERSON. Editorial: A sociology of food and eating. Journal of Sociology. 2010, 46(4), 347-351. DOI: 10.1177/1440783310384448. ISSN 1440-7833. Dostupné také z: http://journals.sagepub.com/doi/10.1177/1440783310384448
FORGRIEVE, Janet. The Growing Acceptance Of Veganism. Forbes [online]. 2018, 02.11.2018 [cit. 2019-04-21]. Dostupné z: https://www.forbes.com/sites/janetforgrieve/2018/11/02/picturing-a-kindler-gentler-world-vegan-month/#47e5b4bd2f2b
SOBAL, Jeffery, Wm. Alex MCINTOSH a William WHIT. Teaching the Sociology of Food, Eating, and Nutrition. Teaching Sociology. 1993, 21(1). DOI: 10.2307/1318851.

Předběžná náplň práce

Diplomová práca sa zaoberá konzumáciou mäsa a mliečnych výrobkov, pričom predpokladom na základe literatúry je, že sa jedná nie o individuálne rozhodnutie ale spoločenskú praktiku. Pracovnými hypotézami teda je, že jednotlivci konzumujú živočíšne výrobky, nie preto, že by to sami považovali za vhodné či správne, ale preto, že v danej kultúre je to považované za normálne. Druhou hypotézou diplomovej práce je, že kultúrne zakorenenie konzumácie určitého mäsa a mlieka len od niektorých zvierat je tak silné, že jednotlivec napriek vnútorným pochybnostiam pokračuje v danej praktike. Výskumné otázky tejto práce by zneli: Ako sa v spoločnosti udržiava praktika konzumácia živočíšnych výrobkov? Pociťujú jednotlivci vnútorný odpor ku konzumácii mäsa? Ambíciou práce je rozlíšiť rôzne spôsoby uvažovania o konzumácii živočíšnych výrobkov a ako jednotlivci tieto praktiky sami tematizujú. Na rozdiel od iných prác podobného zameranie sa nebude tento výskum zaoberať len konzumáciou mäsa ale aj mliečnych výrobkov, ktorých konzumácia je čisto produktom kultúry a tak je analýza postojov voči nim nevyhnutná. Teoretický základ práce sa odráža od štrukturalizmu a sociálnej konštrukcie reality, pričom budem pracovať s termínmi ako habitualizácia či socializácia. V súčasnosti v rámci procesov modernizácie dochádza k reflexii bežných praktík, napríklad k obratu starostlivosti o životné prostredie a vplyvu človeka naň, či väčšieho uvedomenia si zdraviu prospešnosti či škodlivosti niektorých potravín. S tým je spojený aj trend nárastu počtu vegetariánov či vegánov.

Kontext problematiky konzumácie živočíšnych výrobkov: V súčasnosti sa hromadia dôkazy o nedôležitosti mäsa pre zdravie človeka, naopak narastajú dôkazy o tom, že prílišná konzumácia ma negatívne dôsledky nie len na zdravie, ale je aj jedným z najsilnejšie pôsobiacich faktov, ktoré negatívne ovplyvňujú životné prostredie. Napriek tomu hoci, narastá počet vegetariánov a vegánov, drvivá väčšina populácie pravidelne mäso konzumuje (Gossard a York 2003:2). Preto je nevyhnutné pozrieť sa na to, aké faktory rozhodnutie konzumovať mäso ovplyvňujú. Svoj podiel vplyvu majú aj psychologické faktory, no táto práca sa zaoberá tými sociálnymi, teda sociálnou štruktúrou či kultúrou, ktoré môžu poskytnúť vysvetlenie vzorcov správania jednotlivcov (Gossard a York 2003:1). Viaceré výskumy túto hypotézu potvrdzujú, napríklad Gossard a York skúmali konzumáciu mäsa z enviromentálneho hľadiska a ich záverom bolo, že „...pohlavie, rasa, etnicita, miesto bydliska a sociálna trieda všetky ovplyvňujú stravovacie návyky“ (Gossard a York 2003:7). Pre výskum, ktorý je realizovaný v rámci tejto práce bol inšpiráciou napríklad výskum Holma a Mohla, ktorí podnikli kvalitatívny výskum na základe rozhovorov a dospeli k záveru, že popularita mäsa klesá, stále viac ľudí má negatívny postoj najmä voči produkcii mäsa a nezdravosti takto vyprodukovaného mäsa. No záverom práce je, že tieto negatívne postoje nijako neovplyvňujú zníženie konzumácie živočíšnych výrobkov (Holm a Mohl 2000:1). Môžeme teda povedať, že aj keď jednotlivci pri konzumácii mäsa pociťujú určitú nechuť, je to praktika odobrená spoločnosťou a kultúrou, pretože vyjadruje nadvládu ľudí nad prírodou (Beardsworth a Keil, 1997). Konzumácia mäsa je taktiež spojená s maskulinitou, v spoločnosti prevládajú názory, že mäso správny muž proste potrebuje. Carol J. Adams sa tejto problematika do hĺbky venovala a tiež je zakladateľkou feministicko-vegetariánskej teórie (Adams, 2002).

Súčasné postavenie skúmanej témy v sociológii: Čo sa týka problematiky meniaceho sa postoja k jedlu môžeme sa na ňu pozrieť zo strany spoločnosti a zmeny životného štýlu alebo z pohľadu vedeckého diskurzu. Sociológia jedla je prudko sa rozvíjajúcim a populárnym smerom sociológie v dnešnej dobe. Sociológovia venujú stále väčšiu a väčšiu pozornosť jedlu, čo značí aj veľké množstvo výskumov na túto tému. Na katedrách sociológie sa vedú kurzy zamerané na jedlo a dokonca vznikajú celé sociologické oddelenie jedlom sa zaoberajúce. Pričom sa pri výuke využívajú tri rôzne zamerania: sociológia jedla a výživy, jedlo a spoločnosť a nutričná sociológia (Sobal 1993:50). Jedlo je jedným z centrálnych aspektov každej kultúry a moderná spoločnosť sa začala ešte viac zaoberať stravou a jej kvalitou. Je tomu tak na základe zvýšeného prístupu k informáciám o potravinách a tým pádom aj zvýšenej pozornosť na to, z kadiaľ naše potraviny pochádzajú a aký vplyv majú na naše zdravie a taktiež na etiku s jedlom a jeho produkciou spojenú (Ward a kol.: 2010). Čo sa týka vylúčenia živočíšnych výrobkov, tak podľa výskumnej agentúry GlobalData napríklad počet vegánov v USA v roku 2016 narástol z 1% na 6%, čiže sa jedná o 600% nárast (Forgrieve: 2018). Podobných štatistík a predpovedí je mnoho a ukazujú na fakt, že v spoločnosti nastáva v tejto oblasti zmena.

Předběžná náplň práce v anglickém jazyce

The diploma thesis focuses on the consummation of meat and dairy products, while the assumption based on literature is that it is not an individual decision but a social practice. The working hypothesis is that individuals consume animal products not because they think it is proper and right but because in their culture it is found to be normal. The second hypothesis is that cultural roots of consummation of meat and dairy products from some animals are so strong, that individuals despite doubts continue in this practise. The research questions of this thesis are: How is the practise of consummation animal products sustained in society? Do individuals feel internal resistance or disgust to meat consumption? The ambition of the thesis is to distinguish between different ways of thinking about meat consumption and how do individuals thematize those practises. Differently than most of the other papers on this topic, this thesis will not only be about meat but will also analyse dairy consumption, because it is purely a product of culture so analysis of attitudes towards it is necessary. The theoretical basis of the thesis is reflected in the structuralism and social construction of reality, while working with terms such as habitualization or socialization. At present, modernization processes reflect common practices, such as turning to care of the environment and the impact of human beings on it, or greater awareness of the health or harmfulness of certain foods. This is accompanied by a trend of increasing number of vegetarians and vegans.