Témata prací (Výběr práce)Témata prací (Výběr práce)(verze: 368)
Detail práce
   Přihlásit přes CAS
Analýza rámovania ako súčasti aktérstva Európskej únie: Prípad poľskej klimatickej politiky
Název práce v jazyce práce (slovenština): Analýza rámovania ako súčasti aktérstva Európskej únie: Prípad poľskej klimatickej politiky
Název práce v češtině: Analýza rámovaní jako součastí aktérství Evropské unie: Případ polské klimatické politiky
Název v anglickém jazyce: The analysis of framing as part of the EU´s actorness: Case of Poland´s climate politics
Klíčová slova: Európska únia, teória aktérstva, klimatická politika, Poľsko, koncept rámovania
Klíčová slova anglicky: European Union, theory of actorness, climate policy, Poland, framing
Akademický rok vypsání: 2017/2018
Typ práce: bakalářská práce
Jazyk práce: slovenština
Ústav: Katedra evropských studií (23-KZS)
Vedoucí / školitel: prof. Mgr. Tomáš Weiss, M.A., Ph.D.
Řešitel: skrytý - zadáno vedoucím/školitelem
Datum přihlášení: 14.06.2018
Datum zadání: 14.06.2018
Datum a čas obhajoby: 10.06.2019 08:30
Místo konání obhajoby: Jinonice - U Kříže 8, Praha 5, J3093, Jinonice - místn. č. 3093
Datum odevzdání elektronické podoby:09.05.2019
Datum proběhlé obhajoby: 10.06.2019
Oponenti: prof. JUDr. PhDr. Ivo Šlosarčík, Ph.D., LL.M.
 
 
 
Kontrola URKUND:
Seznam odborné literatury
ANDERSON, Rosemarie. Thematic content analysis (TCA). Descriptive presentation of qualitative data, 2007.

BÄCKSTRAND, Karin; ELGSTRÖM, Ole. The EU's role in climate change negotiations: from leader to ‘leadiator’. Journal of European Public Policy, 2013, 20.10: 1369-1386.

BRAUN, Virginia; CLARKE, Victoria. Using thematic analysis in psychology. Qualitative research in psychology, 2006, 3.2: 77-101.

BRETHERTON, Charlotte; VOGLER, John. The European Union as a global actor. Routledge, 2005.

DOWNE‐WAMBOLDT, Barbara. Content analysis: method, applications, and issues. Health care for women international, 1992, 13.3: 313-321.

DVOŘÁKOVÁ, Ilona. Obsahová analýza/formální obsahová analýza/kvantitativní obsahová analýza. AntropoWebzin, 2010, 6.2: 95-99.

GAVORA, Peter. Obsahová analýza v pedagogickom výskume: Pohľad na jej súčasné podoby. Pedagogická orientace, 2015, 25.3.

HENDL, Jan. Kvalitativní výzkum v pedagogice. Současné metodologické přístupy a strategie pedagogického výzkumu, 2006.

JUPILLE, Joseph; CAPORASO, James A. States, agency, and rules: the European Union in global environmental politics. The European Union in the world community, 1998, 17: 157-182.

KRATOCHVIL, Petr. The EU as a political actor. The analysis of four dimensions of EU's actorness 1. 2013,

KRATOCHVÍL, Petr; NOVÁK, Ondřej; POJEROVÁ, Petra. EU jako aktér: analýza „rámování “jako součásti aktérství Evropské unie. Současná Evropa, 2011, 16: 3-16.


KUNDZEWICZ, Zbigniew W.; MATCZAK, Piotr. Climate change regional review: Poland. Wiley Interdisciplinary Reviews: Climate Change, 2012, 3.4: 297-311.

LUCARELLI, Sonia; FIORAMONTI, Lorenzo (ed.). External perceptions of the European Union as a global actor. Routledge, 2009.

MANNERS, Ian. Normative power Europe: a contradiction in terms?. JCMS: Journal of common market studies, 2002, 40.2: 235-258.

PIERCE, Roger. Research methods in politics. Sage, 2008.

SKJÆRSETH, Jon Birger. EU climate and energy policy: demanded or supplied. The Domestic Politics of Global Climate Change: Key Actors in International Climate Cooperation, 2015, 71-94.

ŠAUER, Petr, et al. Visegrad countries: environmental problems and policies. Cenia, 2013.

VAISMORADI, Mojtaba; TURUNEN, Hannele; BONDAS, Terese. Content analysis and thematic analysis: Implications for conducting a qualitative descriptive study. Nursing & health sciences, 2013, 15.3: 398-405.
Předběžná náplň práce
Hlavnou témou tejto práce je aktérstva Európskej únie v klimatickej politike. Koncept aktérstva Európskej únie je v sociálnych vedách veľmi známy už od 70. rokov. Tým, že Európska únia nie je typickým aktérom v medzinárodných vzťahoch predstavovala jej konceptualizácia výzvu. Riešením bolo skúmanie EÚ ako entity svojho druhu, tzv. entity sui generis. Táto práca využíva teoretický model aktérstva Európskej únie vytvorený Petrom Kratochvílom (2013) v knihe The EU as a political actor. The analysis of four dimensions of EU´s actorness. Kratochvíl tu rozoberá štyri dimenzie na základe, ktorých je možné merať mieru jej aktérstva. Sú nimi: uznanie, atraktivita, vnútorná legitimita a rámovania. Pre túto prácu je konkrétne použitá dimenzia rámovania, ktorá skúma ako sa Európskej únii darí rámovať debatu v členských štátoch vo svoj prospech. Na to, aby bola EÚ úspešným rámujúcim aktérom musí daný štát 1) považovať Európsku úniu za hlavného aktéra v danej otázke, 2) diskutovať o rovnakých témach ako EÚ a 3) zvažovať rovnaké možnosti ako EÚ. Cieľom tejto práce je analyzovať schopnosť Európskej únie rámovať debatu a klimatickej politike v Poľsku. Poľsko bolo pre analýzu vybrané ako prípadová štúdia pretože sa v klimatických otázkach stavia do čela opozície a je v svojej kritike pomerne hlasná. Výskumnou otázkou teda znie: Je Európska únia ako aktér úspešná v rámovaní poľskej debaty o klimatickej politike? Kvalitatívna analýza prebieha na základe tématickej a obsahovej analýzy zasadnutí vybraných poľských parlamentných výborov a to konkrétne Výboru pre veci Európskej únie, Výboru pre zahraničnú politiku a Výboru pre ochranu životného prostredia, prírodných zdrojov a lesníctva. Analýza tak neskúma len mieru aktérstva EÚ ale rovnako aj to akým spôsobom je o EÚ a všeobecne klimatickej politike diskutované medzi poľskými politikmi. Časovým vymedzením práce je obdobie medzi rokmi 2009-2015. Tento časový úsek bol zvolený z toho dôvodu, že rok 2009 je považovaný za stratu statusu lídra v klimatickej politike, zatiaľ čo rok 2015 reprezentuje obnovenie tohto statusu. Konkrétne sa jedná o obdobie medzi dvoma klimatickými konferenciami a to konferenciou COP15 v Kodani v roku 2009 a konferenciou COP21 v Paríži v roku 2015. Na analýzu bolo použitých dokopy 1301 textov, ktoré sú plnými prepismi zasadnutí zvolených výborov. Výsledkom analýzy je zistenie, že napriek tomu, že poľskí politici výrazne európsku klimatickú politiku kritizujú, Európska únia je naďalej považovaná za hlavného aktéra.
Předběžná náplň práce v anglickém jazyce
The main topic of this bachelor thesis is actorness of the European Union in climate politics. Concept of EU actorness is quite popular in social sciences since 1970s. That is because EU is not a typical political entity a therefore her conceptualization became challenging for some. The result of this long lasting dispute was recognizing EU as a unique entity of its own, the so called entity sui generis. This paper is therofe based on a theoretical model developed by Petr Kratochvíl (2013) in his book The EU as a political actor. The analysis of four dimensions of EU´s actorness. In the book, Kratocvhíl introduces four dimensions by which we can measure the scale of EU´s actorness in chosen area. Those are: recognition, atractivness, internal legitimacy and framing. For the purpose of this paper, the dimension of framing was chosen, as it enables us to analysis EU´s ability to frame the internal debate in its member states. For the EU to be a successful framing actor, the member state has to 1) consider the EU as a main actor in the given area, 2) discuss the same topics and 3) consider the same solutions as the EU. The aim of this paper is to analyse the EU´s ability to frame the internal debate about climate politics in the polish parliament Sejm. The paper is based as a case study of Poland´s political debate because it presents itself as a main opposition towards the EU´s ambitious climate goals. The research question therefore is: Is the EU successful in framing Poland´s internal debate about climate politics? The paper uses thematic and content analysis as a method to answer the given question. The analysis uses parliamentary speeches of three chosen committees within the time period 2009-2015 (Committee for European Union, Committee for foreign politics, Committee for climate change and environment), as its main dataset. This period is interesting to watch because of its changing nature. The former year is considered to be the decline of the EU´s climate leadership, on the contrary, the latter is considered as its revival. The results of the analysis show that even though polish politicians heavily criticize EU´s climate politics, they still consider her to be the main authority.
 
Univerzita Karlova | Informační systém UK