Témata prací (Výběr práce)Témata prací (Výběr práce)(verze: 384)
Detail práce
   Přihlásit přes CAS
Štáty bez ozbrojených síl: Komparatívna prípadová štúdia demilitarizácie Panamy a Kostariky
Název práce v jazyce práce (slovenština): Štáty bez ozbrojených síl: Komparatívna prípadová štúdia demilitarizácie Panamy a Kostariky
Název práce v češtině: Státy bez ozbrojených sil: Komparativní případová studie demilitarizace Panamy a Kostariky
Název v anglickém jazyce: States without Armed Forces: A Comparative Case Study of Demilitarization in Panama and Costa Rica
Klíčová slova: Panama, Kostarika, USA, ozbrojené sily, armáda, polícia, pretoriánstvo, demilitarizácia, bezpečnosť
Klíčová slova anglicky: Panama, Costa Rica, USA, armed forces, army, police, praetorianism, demilitarization, security
Akademický rok vypsání: 2015/2016
Typ práce: bakalářská práce
Jazyk práce: slovenština
Ústav: Katedra bezpečnostních studií (23-KBS)
Vedoucí / školitel: Mgr. et Mgr. Tomáš Kučera, Ph.D.
Řešitel: skrytý - zadáno vedoucím/školitelem
Datum přihlášení: 24.02.2016
Datum zadání: 24.02.2016
Datum a čas obhajoby: 13.06.2017 08:30
Místo konání obhajoby: Jinonice - U Kříže 8
Datum odevzdání elektronické podoby:12.05.2017
Datum proběhlé obhajoby: 13.06.2017
Oponenti: Mgr. Jan Ludvík, Ph.D.
 
 
 
Kontrola URKUND:
Zásady pro vypracování
Bakalárska práca si kladie za cieľ spracovať a porovnať dáta z dvoch prípadových štúdií - Panamy a Kostariky. Zvolená metodológia bude teda predstavovať komparatívnu prípadovú štúdiu.
Komparácia bude zameraná na postavenie ozbrojených síl v oboch štátoch, motiváciu, ktorá viedla štáty k rozhodnutiu podstúpiť proces demilitarizácie, poprípade aj na samotný demilitarizačný akt. Dôraz však bude v rámci komparácie kladený predovšetkým na odlišný post-demilitarizačný vývoj v oboch krajinách.
Jednou z výskumných otázok práce bude, prečo Kostarika už takmer 70 rokov bez problémov funguje bez armády, zatiaľ čo v Paname veľmi rýchlo po zbavení sa armády došlo k procesu militarizácie policajných zložiek, a to do takej miery, že postupne sa polícia opäť pretransformovala do plnohodnotnej armády.
Ďalšie otázky, ktoré si práca kladie za cieľ zodpovedať, sú, či neapolitický charakter armád a ich intervencie do politiky sú dôvodom k demilitarizácii a do akej miery sú policajné zložky, v prípade odstránenia ozbrojených síl, schopné plnohodnotne vykonávať rolu armády.
Seznam odborné literatury
AMERINGER, CH. D. (1978). Don Pepe: A political biography of Jose Figueres of Costa Rica. Albuquerque: The University of New Mexico Press.

BARBEY, CH. (2015). Non-militarisation: Countries without armies. Identification criteria and first findings. Ålands islands Peace Institute.

HARDING, R. C. (1998). The Military Foundations of Panamanian Politics: From the National police to the PRD and beyond. University of Miami.

HUNTINGTON, S. (1991). The Third Wave: Democratization in the Late Twentieth Century. University of Oklahoma Press.

MELLANDER, G. A. (1971). The United States in Panamanian Politics: The Intriguing Formative Years. Danville, Illinois: Interstate Printers and Publishers.

NELSON, H. D., ed. (1983). Costa Rica, a country study. Washington D.C.: American University. Foreign Area Studies.

ONDŘEJ, J. (2008). Odzbrojení, prostředek zajištení mezinárodní bezpečnosti. Plzeň: Aleš Čeněk.

PAYNE, E.; SUTTON, P., eds. (2013). Size and Survival: The Politics of Security in the Caribbean and the Pacific. Oxfordshire and New York: Routledge.

PERLMUTTER, A. (1977). The Military and Politics in Modern Times: On Professionals, Praetorians, and Revolutionary Soldiers. London and New Haven: Yale University Press.

STEARNS, P., ed. (2013). Demilitarization in the Contemporary World. University of Illinois Press.
Předběžná náplň práce
Štáty, ktoré nedisponujú vlastnou národnou armádou, sú v súčasnom svete považované za raritný a pomerne neštandardný jav. Pri detailnom pohľade na svetovú mapu a vytvorení si uceleného zoznamu všetkých demilitarizovaných štátov však zistíme, že z celkového počtu 193 členských štátov OSN až 23 nedisponuje ozbrojenými silami. Ak k nim prirátame aj Vatikán ako pozorovateľský štát a Niue a Cookove Ostrovy ako nečlenské štáty, a ak do celkového zoznamu všetkých štátov sveta zahrnieme aj nečlenské štáty OSN vrátane štátov s obmedzeným medzinárodným uznaním, získavame výslednú bilanciu - 26 z 206 štátov sveta nemá armádu. V prepočte ide teda o každý ôsmy štát. 11 z nich sa nachádza v Oceánii, 8 v Karibiku, 6 v Európe a jeden v Afrike. 16 z nich má rozlohu menšiu než 1000 km štvorcových a 21 z nich má populáciu menšiu než 500 000 obyvateľov.
Práve fakt, že ide o mikroštáty, ktoré - s výnimkou Vatikánu - výraznejšou mierou nevstupujú do medzinárodných vzťahov, je pravdepodobne dôvodom, prečo štátom bez ozbrojených síl ako fenoménu nie je v akademickom svete venovaný prílišný priestor. Každopádne však ide o suverénne, širokospektrálne uznané štáty, ktoré sú plnohodnotnými členmi medzinárodného spoločenstva a ktoré by akademická literatúra nemala opomínať len kvôli ich malému vplyvu na svetové dianie. Motiváciou pre výber témy je teda snaha prispieť do tejto akademicky málo prebádanej oblasti.
V troch z ôsmich karibských štátov, ktoré armádou v súčasnosti nedisponujú, armáda nikdy neexistovala a zvyšných päť prešlo z rôznych dôvodov a za rozličných okolností procesom demilitarizácie. Práve z dôvodu, že Karibik sa v armádnych otázkach javí ako najdynamickejší spomedzi všetkých štyroch regiónov, v ktorých sa štáty bez armád koncentrujú, bude hlavná časť práce zameraná na túto geografickú oblasť.

Cíl práce:
Cieľom výskumnej časti práce bude porovnať dva karibské štáty, ktoré sa zbavili svojich ozbrojených síl v priebehu 20. storočia - Panamu a Kostariku.
Predpokladaným cieľom, ku ktorému sa práca bude snažiť dospieť, bude, že hlavným motívom, ktorý vedie štáty k tomu, aby sa zbavili armády, je ich neapolitický charakter a intervencie do politických záležitostí. Práca sa taktiež bude snažiť overiť tvrdenie, že štát demilitarizovaný na popud iného štátu má krátkodobejšiu perspektívu existencie bez armády, než štát demilitarizovaný z vlastnej vôle.


Struktura práce:
1. Úvod
1.1 Vymedzenie základných pojmov a rolí - polícia, armáda, demilitarizácia
1.2 Demilitarizácia v Strednej Amerike
1.3 Pretoriánske režimy
2. Panama
2.1 Vojna za nezávislosť a zbavenie sa armády
2.2 Militarizácia polície
3. Kosta Rika
3.1 Občianska vojna 1948 a zrušenie armády
3.2 Vývoj po roku 1948
4. Záver
5. Literatúra a zdroje
 
Univerzita Karlova | Informační systém UK