Parent-child relationship as a factor in the genesis of trust: Analysis of the intergenerational transmission of generalized trust on the case Husak´s children

• Název práce v češtině: Vztak s rodičmi ako faktor utvárania dovery: Analýza medzigeneračného prenosu generalizovanej dovery na prípade Husákových deti
• Název v anglickém jazyce: Parent-child relationship as a factor in the genesis of trust: Analysis of the intergenerational transmission of generalized trust on the case Husak´s children
• Klíčová slova: Důvěra, Generalizovaná důvěra, Sociální důvěra, Zdroje generalizované důvěry, Mezigenerační přenos hodnot, Vztah rodič-dítě,
• Klíčová slova anglicky: Trust, Generalized trust, Social trust, Sources of generalized trust, Intergenerational transmission of values, Parent-child relationship
• Akademický rok vypsání: 2012/2013
• Typ práce: diplomová práce
• Jazyk práce: angličtina
• Ústav: Katedra sociologie (23-KS)
• Vedoucí / školitel: Mgr. Jiří Remr, Ph.D.
• Řešitel: skrytý - zadáno vedoucím/školitelem
• Datum přihlášení: 12.11.2012
• Datum zadání: 12.11.2012
• Datum a čas obhajoby: 10.09.2013 00:00
• Místo konání obhajoby: Jinonice, U Kříže 8, Praha 5
• Datum odevzdání elektronické podoby: 26.08.2013
• Datum proběhlé obhajoby: 10.09.2013
• Oponenti: doc. Milan Tuček, prom. mat., CSc.

Zásady pro vypracování

Práca bude založená na sekundárnej analýze dát z ISSP, verejne prístupných cez Slovenský archív sociálnych dát, v prípade potreby doplnených o dáta z pravidelných medzinárodných a národných výzkumovs obdobným zameraním (ktoré na Slovensku realizuje napr. agentura Focus). Kvôli obmedzenému rozsahu práce a vzhľadom na dostupnosť dát sa zameria len na niektoré vybrané národné politické inštitúcie.
Metóda kohortovej analýzy sa javí ako najvhodnejšia. Podobne ako iné longitudinálne prístupy umožňuje analyzovať vývoj fenoménu v čase a je preto užitočným nástrojom skúmania soc. zmeny. Jej výhodou je, že umožňuje pri vysvetľovaní rozdielov medzi jednotlivými skupinami zohladniť aj vplyv veku a obdobia.
Vplyv veku predstavuje rozdiely medzi vekovými skupinami, spôsobené tým ako sa jednotlivci vývijajú, získavajú skúsenosti, a ako sa behom života mení ich rola a status v spoločnosti.
Vplyv obdobia zachytáva zmeny spoločné pre všetky vekové skupiny; často dôsledky zažívaných spoločenských zmien, kultúrneho vývoja, a zmien vo fyzickom prostredí.
Vplyv kohorty je spojený so zmenami naprieč skupinami jednotlivcov, ktorí majú spoločný východzí bod (v našom prípade rovnaký rok narodenia – sú to istou „generáciou“, ľudovo povedané). Odzrkadľuje vplyv rozdielnych formatívnych skúseností pre rozdielne vekové skupiny v čase.
“Kohortová analýza rozhodne nie je jediná užitočná stratégia pre kvantitatívny výskum spoločenských a kultúrnych zmien, ale neexistujú žiadne iné rozšírené metódy čo by s ňou mohli súťažiť v hĺbke poznania, ktoré umožňuje získať.“ (Glenn 2005:2)


Predpokladaná štruktúra práce
1. Úvod
2. Teoretická časť
- dôvera ako základná podmienka fungovania spoločnosti: vymedzenie pojmu a význam jeho skúmania
- stručný prehľad vybraných teórií súvisiacich s problematikou sociálnej a inštitucionálnej dôvery v moderných transformujúcich sa spoločnostiach (typológie dôvery; vzťah soc. dôvery a dôvery v polit. inštitúcie; determinanty; modely vzniku)
- špecifiká výzkumu dôvery v postkom. krajinách
- prehľad doterajších výskumov realizovaných k téme v našom prostredí
3. Metodológia
- kohortová analýza (Age - Period - Cohort) ako výzkumná metóda
- charakteristika použitých dát: zdroj, operacionalizácia pojmov, datový súbor
4. Analytická časť
- výsledky analýzy vplyvu veku, obdobia a kohorty na úroveň dôvery a ich možná interpretácia
- komparácia s ČR
5. Záver

Seznam odborné literatury

DELHEY, J.- NEWTON, K.- WELZEL, CH.: How General Is Trust in “Most People”? Solving the Radius of Trust Problem. American Sociological Review, October 2011, vol. 76, no. 5, p.786-807.

FUKUYAMA, F. Trust: the social virtues and the creation of prosperity. New York: The
Free Press,1995.

GLENN, N. Cohort Analysis : Quantitative Applications in the Social Sciences. London: Sage Publications, 2005.

HÅKANSSON, P – HAGREAVES,S.: Trust in Transition - Generalised trust in Bosnia and Herzegovina. Sarajevo: Balkans analysis group, 2004.
Dostupný z: http://www.balkansanalysis.org/reports/trust-in-transition.pdf

MASON, K.- MASON, V.: Some methodological issues in cohort analysis of archival data. American Sociological Review, Vol. 38, No. 2, Apr., 1973, p.242-258.
Dostupný z: http://fim.uhk.cz/telegraf/img/clanek/2006/absolvent/flexibilita.pdf

MASON,W.M.-WOLFINGER,N.H.: Cohort Analysis. On-Line Working Paper Series, California Center for Population Research, UC Los Angeles. 2001.
Dostupný z: http://escholarship.org/uc/item/8wc8v8cv

MISHLER,W.- ROSE,R.: Trust, Distrust and Skepticism: Popular Evaluations of Civil and Political Institutions in Post-Communist Societies. Journal of Politics.

MORRONE, A. – TONTORANELLI,N. – RANUZZI, G.: How Good is Trust? Measuring Trust and its Role for the Progress of Societies. OECD Statistics Working Paper, Paris: OECD Publishing, 2009.

NANNESTAD,P.: What Have We Learned About Generalized Trust, If Anything? in Annual Review of Political Science, June 2008, Vol. 11, p.413-436

RAISER, M.: Trust in transition. Postcommunist Transformation and the Social Sciences:
Cross Disciplinary Approaches conference working paper n.39, April 1999

RENTZ, J. - REYNOLDS, F.: Separating age, cohort, and period effects in consumer behavior. in Advances in Consumer Research, Association for Consumer Research, Vol. 08, 1981, p. 596-601. Dostupný z: http://www.acrwebsite.org/volumes/display.asp?id=5866

ROBINSON, V. – JACKSON E.: Is Trust in Others Declining in America? An Age–Period–Cohort Analysis in Social Science Research, Vol.30, Issue 1, March 2001, p.117-145

ROSE, R.:
Postcommunism and the Problem of Trust. in
Journal of Democracy, Vol.5, Number 3, July 1994, p.18-30

WILKES, R.: Re-thinking the decline in trust: A comparison of black and white Americans
in Social Science Research, Vol.40, Issue 6, November 2011, p. 1596-1610

YANG,Y.- LAND, K.: Age–Period–Cohort Analysis of Repeated Cross-Section Surveys: Fixed or Random Effects? in Sociological Methods & Research, Vol. 36, Number 3
February 2008, p. 297-326

state M. SEDLÁČKOVEJ, D.RYŠAVÉHO
publikácie Európskej komisie k prieskumom verejnej mienky v EÚ – Eurobarometer

správy OECD

Slovenský archív sociálnych dát : http://sasd.sav.sk/

The European Values Study http://www.europeanvaluesstudy.eu/

Předběžná náplň práce

Formulácia problému a cieľ práce
Mnohoročná skúsenosť s totalitárnym režimom má dlhotrvajúci a významne negatívny dopad na fungovanie celej spoločnosti. Jedným z typických príznakov "dedičstva komunizmu" je aj rozšírená a hlboko zakorenená nedôvera v spoločnosti. S problémom obnovenia dôvery sa potýkajú všetky transformujúce sa spoločnosti, na Slovensku sa však tento problém zdá byť veľmi výrazný. Spadlo do sociálnej pasce nízkej dôvery?
Podľa výsledkov prieskumov EBRD je úroveň sociálnej (generalizovanej) dôvery v SR aj po dvoch desaťročiach od prechodu k demokratického režimu extrémne nízka a namiesto očakávaného postupného obnovovania sme ešte aj v r. 2006-10 mohli sledovať jej ďaľší prepad. Podobne nízka je aj dôvera Slovákov v mnohé domáce verejné inštitúcie (narozdiel od európskych). Vzhľadom na to, že dôvera je považovaná za základný predpoklad fungovania demokracie a občianskej spoločnosti, je problematike dôvery venovaná v súčasnosti značná pozornosť. Výzkumy sa najčastejšie zameriavajú na determinanty dôvery, prípadne na dôveru ako jednu zo zložiek sociálneho kapitálu. Téma sa však teší výrazne väčšiemu odbornému záujmu v Čechách než na Slovensku, kde k nej existuje len minimum odborných publikácií, a vôbec žiadna, ktorá by sa problematike venovala z hľadiska prebiehajúcej generačnej výmeny. Pritom práve od generačnej výmeny si mnohí sľubujú úspešné dovŕšenie demokratického prechodu.
V rámci mojej diplomovej práce som sa preto rozhodla zaoberať vývojom dôvery v transformujúcom sa Slovensku. V prvej časti by som rada priniesla ucelený prehlad súvisiacich výzkumov realizovaných v našom prostredí. V druhej časti budem na základe kohortovej analýzy dát z ISSP z rokov 1993-2010 skúmať vplyv obdobia, kohorty, a veku na ochotu Slovákov dôverovať svojím spoluobčanom a inštitúciám v danom období. Pokúsim sa odpovedať na otázku ako je deklarovaná dôvera v iných a vo vybrané politické inštitúcie SR ovplyvnená príslušnosťou respondenta ku konkrétnej kohorte. Bude ma zaujímať, či dôveruje „polistopadová generace“, ktorá komunizmus nikdy nezažila, viac než tí, ktorí v ňom dospievali alebo zažili jeho príchod už ako dospelí – a či je prípadný rozdiel spôsobený efektom veku alebo kohorty. Aký je čistý vplyv veku na vývoj dôvery? Máme sklon strácať dôveru s tým ako starneme? A ktoré historické momenty najvýznamnejšie ovplyvnili vývoj dôvery na Slovensku?