Témata prací (Výběr práce)Témata prací (Výběr práce)(verze: 294)
Detail práce
  
Nuda ako sociologický problém
Název práce v jazyce práce (slovenština): Nuda ako sociologický problém
Název práce v češtině: Nuda jako sociologický problém
Název v anglickém jazyce: Boredom as a sociological problem
Klíčová slova: Nuda, diskurz o nude, sociologický koncept nudy, Heidegger, Dasein, naladenie, intersubjektivita, kontextualita, vzťah, situácia, rekreačný zájazd
Klíčová slova anglicky: Boredom, discourse on boredom, sociological concept of boredom, Heidegger, Dasein, attunement, intersubjectivity, contextuality, relation, situation, tourism, organized holiday
Akademický rok vypsání: 2012/2013
Typ práce: diplomová práce
Jazyk práce: slovenština
Ústav: Katedra sociologie (23-KS)
Vedoucí / školitel: Mgr. Jan Maršálek, Ph.D.
Řešitel: skrytý - zadáno vedoucím/školitelem
Datum přihlášení: 05.06.2012
Datum zadání: 05.06.2012
Datum a čas obhajoby: 23.06.2014 00:00
Místo konání obhajoby: Jinonice, U Kříže 8, Praha 5
Datum odevzdání elektronické podoby:16.05.2014
Datum odevzdání tištěné podoby:14.05.2014
Datum proběhlé obhajoby: 23.06.2014
Oponenti: PhDr. Mgr. Jan Balon, Ph.D.
 
 
 
Kontrola URKUND:
Seznam odborné literatury
Barbalet, J. M. Boredom and Social Meaning. In British Journal of Sociology, 1999, 50(4):631-646.
Foucault, M. Of Other Spaces, Heterotopias. 1967. Dostupné z: http://foucault.info/documents/heteroTopia/foucault.heteroTopia.en.html.
Gardiner, M. E. Henri Lefebvre and the „Sociology of Boredom“. In Theory, Culture & Society, 2012, roč. 29, č. 2, s. 37 – 62.
Goodstein, E. S. Experience Without Qualities: Boredom and Modernity. Stanford : Stanford University Press, 2008.
Jervis, L., Spicer, P., Manson, S. M. Boredom, „Trouble“, and the Realities of Postcolonial Reservation Life. In Ethos, 2003, roč. 31, č. 1, s. 38 – 58.
Keller, J. Dějiny klasické sociologie. Praha : Sociologické nakladatelství, 2007.
Klapp, O. E. Overload and Boredom: Essays on the Quality of Life in the Information Society. New York : Greenwood Press, 1986.
Svendsen, L. Fr. H. Malá filosofie nudy. Vyd. 1. Praha : Kniha Zlín, 2011.
Předběžná náplň práce
Námet práce:
Zrod modernej spoločnosti priniesol prevratné zmeny, ktoré radikálnym spôsobom premenili charakter každodenných aktivít, hospodárskeho, politického i spoločenského života [Keller 2007: 16]. Medzi najvýznamnejšie patril vznik a masové rozšírenie pásovej výroby v súvislosti s priemyselnou revolúciou a všeobecnou industrializáciou. Nový spôsob a extrémne formy deľby práce podriaďovali robotníkov strojovému rytmu, vytláčali tvorivý aspekt, ktorým sa remeslo približovalo umeniu a nahrádzali ho jednoduchými, monotónnymi pracovnými úkonmi [Keller 2007: 17]. S istou mierou nadsádzky možno povedať, že industriálna spoločnosť takto vytvorila „miesta nudy“, odcudzujúce človeka jeho činnosti i spoločnosti.
V priebehu posledných desaťročí dochádza k výrazným technologickým, kultúrnym a spoločenským zmenám, v dôsledku ktorých sa pásová výroba stáva čím ďalej, tým zriedkavejšou. Súčasná spoločnosť kladie stále väčší dôraz na originalitu, sebarealizáciu, kreativitu, flexibilitu, autonómiu a aktívnu participáciu jedinca [Keller 2007: 32]. Podľa viacerých autorov dnes pevné väzby nahradili siete, mechanické a štandardizované aktivity do značnej miery vystriedala móda, premenlivosť, nestálosť (napr. Bauman, Lipovetsky, Castells). Vedú tieto premeny k reálnemu vytesneniu nudy, pre ktorú zdanlivo neostáva v dnešnom svete miesto? Alebo nuda pretrváva, mení však svoju podobu a pozície v súvislosti so širšími premenami spoločnosti?

Podrobnejšie uvedenie do témy:
Pojem nudy patrí do základnej jazykovej výbavy obyvateľov dnešného sveta, napriek tomu až donedávna stál fenomén sám o sebe na pokraji záujmu sociálnych vied. Istú zmenu možno pozorovať v posledných rokoch, kedy rastie počet textov a úvah, ktoré poukazujú na jeho nevídaný nárast a usilujú sa o jeho vysvetlenie [Gardiner 2012: 38]. Súčasne s oživením akademického záujmu sa premieňa i konceptualizácia javu: nuda v ponímaní súčasných autorov už nepredstavuje výhradne psychologický fenomén (nuda ako stav mysle, pocit či nálada), ale i významný rys sveta a výsledok špecifického historického a socio-kultúrneho vývoja. Nuda v podobe a rozsahu, v akých sa s ňou stretávame dnes, už nie je chápaná ako univerzálny, ale naopak typicky moderný jav, hlboko previazaný so zánikom tradičnej komunity, industrializáciou, individualizáciou, nástupom masovej spoločnosti a vzostupom moderných hodnôt [Gardiner 2012: 38].
Na rozdiel od sociálnych vied, fenomén nudy zaujal viacerých významných moderných filozofov a spisovateľov (zaoberal sa ňou napr. Pascal, Kant, Kierkegaard, Schopenhauer, Heidegger, Dostojevskij, Pessoa a iní). Filozofické koncepty sa zväčša zameriavali na subjektívne prežívanie jedinca, pričom k nude pristupovali prostredníctvom konceptu zmyslu. Nuda je tu definovaná ako absencia individuálneho zmyslu a považovaná za symptóm zlyhania spoločnosti i kultúry vo funkcii „zmyslutvorných“ činiteľov [Svendsen 2011: 23]. Spoločne s narastajúcou potrebou transgresie sa v spoločenskej rovine prejavuje prítomnosťou veľkého množstva placeb (kultúrny a zábavný priemysel, konzumerizmus, rozličné formy závislostí apod.) [Svendsen 2011: 27].
Napriek tomu, že sociológia doposiaľ nepriniesla vlastný ucelený koncept nudy, zmienky o nej sa nachádzajú v dielach moderných, prevažne marxisticky orientovaných autorov (Benjamin, Bloch, Lefebvre). Títo ju tematizujú v súvislosti s demokratizáciou a štandardizáciou sociálneho života, fenoménom veľkomesta, konceptom odcudzenia a kultúrneho priemyslu, zmenami v charaktere komunikácie, vnímania času a priestoru [Gardiner 2012: 41-42]. Moderný človek je v zásade chápaný ako pasívny, nútený prijať mechanický a repetitívny spôsob práce i konzumný spôsob života. Jednotlivé koncepcie sa rozchádzajú v názore, či a prípadne akým spôsobom je možné čeliť zhubnému vplyvu nudy na jedinca i spoločnosť. Zatiaľčo niektorí ju považujú za nevyhnutný dôsledok modernity, ktorý vo svojej podstate nemá riešenie (napr. situacionisti, E. Goodstein), iní naopak navrhujú možné odpovede a obhajujú jej reflexívny a kritický potenciál, pre ktorý sa nuda môže stať východiskom pre transformáciu spoločnosti (Bloch, Kracauer, Benjamin, Lefebvre) [Gardiner 2012: 38-39].

Ciele a štruktúra práce:
V náväznosti na koncept heterotopie Michela Foucalta vychádza projekt z predpokladu, že moderná i súčasná spoločnosť vytvárajú špecifické pozície, resp. situácie - „miesta nudy“, ktoré sú si navzájom podobné po formálnej stránke, obsahovo sa však môžu líšiť. Projekt si kladie za úlohu tento predpoklad overiť, a to prostredníctvom nového sociologického konceptu nudy. Jeho vytvoreniu by malo predchádzať štúdium a reflexia vybraných odborných textov, ktoré s pojmom určitým spôsobom operujú. Vlastná práca sa chce voči nim kriticky vymedziť vytvorením nového konceptu, ktorý sa bude sústrediť predovšetkým na sociologický (a teda nie psychologický, sociálne-psychologický či filozofický) aspekt fenoménu. Počiatočným zdrojom konceptu bude bežné chápanie pojmu nudy, prítomné v médiách, literatúre (odbornej i beletrii), ako aj v žitom svete každodennosti. Navrhnutá definícia by mala viesť k detailnejšiemu vymedzeniu problematiky a určeniu výskumného terénu, na ktorý bude koncept aplikovaný. Výberu terénu bude zodpovedať i voľba metódy zberu a analýzy dát.

Předběžná náplň práce v anglickém jazyce
The notion of boredom belongs to everyday discourse used by members of contemporary societies. Nevertheless, the phenomenon has been overlooked by social sciences until recently. This has been changing lately with the rising number of works and authors commenting on the problem. The growing academic interest in the topic brings also new conceptualizations: boredom is no longer seen as a solely psychological problem (mood, emotion or mental state), but also as an important characteristic of contemporary world. Today many authors understand boredom as a historically specific phenomenon, deeply related to the decline of traditional communities, processes of industrialization, individualization, emergence of modern mass society and its values.
In contrast to social sciences, many philosophers and writers commented on the topic (e.g. Pascal, Kierkegaard, Schopenhauer, Heidegger, Dostojevskij, Pessoa). The philosophical concepts share the emphasis put on subjective meaning and individual experience. Boredom is often seen as an absence of individual meaning, which the culture and society is blamed for. However, boredom is often seen also as a social problem, with many “social placebos” considered to be its symptoms (cultural and entertainment industry, consumerism, addictions etc.).
Following Michel Foucault’s concept of heterotopias the paper aims to search for specific places and situations created by contemporary societies – “places/situations of boredom”. This will be done with the help of a new sociological concept of boredom, which will be proposed in the paper. The concept will be based on a study and critical reflection of academic works dealing with the problem of boredom as well as everyday understandings of the notion. In contrast to former concepts, the concept proposed here will emphasize the sociological instead of psychological, social-psychological or philosophical aspects.
 
Univerzita Karlova | Informační systém UK