Elanor
- EGJE
Okruh riešenia
Dac = Zdanenie do cudziny
popis
okruhu riešenia
Obsah
1 Základná charakteristika okruhu riešenia „Dac“
1.3.1 Špecifiká vyslania do rôznych štátov
1.4.2 Kópia osoby pre daňovú kalkulačku
1.4.3 Mzdové výpočty za zúčtovacie obdobie
1.4.4 Odvod dane do cudziny, povinnosti zamestnávateľa
1.5 Ostatné vyslanie (okrem CZ/SK)
1.5.1 Mzdové výpočty za zúčtovacie obdobie
1.5.2 Odvod dane do cudziny, povinnosti zamestnávateľa
2 Štandardné riešenie okruhu „Dac“
2.1 Dac01 – Prehľad osôb s výkonom práce v zahraničí medzi
CZ/SK
2.2 Dac02 – Kurzy mien pre zdanenie pri vyslaní medzi CZ/SK
2.3 Dac04 – Export dát k zdaneniu na Slovensku
2.4 Dac05 – Export dát k zdaneniu v Českej republike
2.5 Dac06 – Export dane z vyslania
2.6 Dac21 – Export dát k zdaneniu v cudzine - dodávateľsky
(okrem CZ/SK, PL)
2.7 Dac21fpl – Export dát k zdaneniu v Poľsku
2.8 Dac22 – Export dát k zdaneniu v cudzine vlastnými silami
(okrem CZ/SK)
3 Technologické poznámky a postupy pre používateľa
Okruh riešenia
Dac = Daň do cudziny rieši špecifickú oblasť mzdovej problematiky a to výpočet
daní v prípade vyslania zamestnanca na prácu v cudzine.
Pri vyslaní zamestnanca na prácu do zahraničia v rámci činnosti
zamestnávateľa (organizácie) zamestnanec stále podlieha riadenia zo strany
organizácie. Tá si
- buď zriadi zahraničnú pobočku s právnou
subjektivitou v tomto štáte, potom sa v prípade vyslania väčšinou jedná o
zmenu pracoviska zamestnanca na inú pobočku so samostatnou právnou
subjektivitou, čo v EGJE znamená samostatnú organizáciu.
- alebo práca v zahraničí riadi zo:
- službovej prevádzkarne a to do doby 6
mesiacov po sebe idúcich - v tom prípade sa organizácie daňovo neregistruje a
dane sa odvádzajú v krajine sídle ORG zo všetkých príjmov
- stálej prevádzkarne, ktorú musí
organizácia zriadiť a daňovo zaregistrovať ako platiteľa dane, ak činnosť trvá
viac ako 6 mesiacov. Potom sa z príjmov v zahraničí odvádza daň podľa
zahraničných predpisov na finančné orgány tejto krajiny.
Ak sa zamestnanec stane rezidentom (tj. pri dobe pobytu najmenej 183
dní), musí sám priznať celoročné príjmy z celej svojej činnosti v tomto inom
štáte formou daňového priznania.
Pri vyslaní je teda práca
stále riadená organizáciou, s ktorou má zamestnanec podpísanú pracovnú zmluvu
alebo dohodnutú dohodu. Oproti tomu existuje dočasné pridelenie zamestnanca
inému zamestnávateľovi (tzv. prenájom pracovnej sily), kde prácu riadi iná
organizácia, ale tejto problematike sa v riešiteľskom okruhu Dac nevenujeme.
Vyslanie je príbuzná tiež problematika nariadenej pracovnej cesty do
cudziny, kde zamestnanec krátkodobo vykonáva určené úlohy. Nejedná sa teda
o trvalejší výkon práce riadený zamestnávateľom zo službovej alebo stálej
prevádzkarne, prípadne zo zahraničnej pobočky.
Pri vyslaní je väčšina úkonov vykonávaná podľa legislatívy štátu
vysielajúcej organizácie. Podstatné však je, a to je hlavnou úlohou okruhu
riešenie Dac, že príjmy z výkonu práce na území druhého štátu sa
daní práve do tohto druhého štátu. Pritom sa dane počítajú podľa legislatívy
tohto druhého štátu a odvádzajú sa miestnym orgánom na tento účel určeným.
Organizácia sa tak v cudzine stáva platcom dane za svojich vyslaných
zamestnancov a to so všetkými z toho vyplývajúcimi povinnosťami v otázkach
registrácie a vykazovania.
Predpoklady:
Organizácia (zo
štátu A) riadi na účely svojho podnikania v zahraničí (štát B) zahraničnú
pobočku s právnou subjektivitou alebo stálu prevádzkareň a z nej riadi svoje
činnosti v štáte B.
Vyslaní
zamestnanci vykonávajú v štáte B prácu, za ktorú sú odmeňovaní podľa pravidiel
vysielajúcej organizácie zo štátu A. Za túto prácu je potrebné odviesť daň
podľa legislatívy štátu B a súčasne ju zraziť zamestnancovi z jeho príjmov.
Neriešime
všeobecnú pracovnú legislatívu v štáte B (maximálna doby, prestávky medzi
zmenami, príplatky, ani sviatky v iné dni než v štáte A).
Ciele:
Zabezpečiť
legislatívnu povinnosť organizácie v oblasti daní v štáte B ako platiteľa dane.
Riešenie má pre
rôzne štáty rôzne varianty a to aj v závislosti na legislatíve.
Spoločná je ale
myšlienka odlíšenie práce v cudzine od prác v tuzemsku. K tomu sa využíva bežná
metóda priradenie práce na strediská a v tomto prípade na strediská určenej
štruktúry číslo
38 = iný štát zdanenia.
V tejto štruktúre
si používateľ udržuje "strediska", ktoré zodpovedajú štátom, do
ktorých sú pri vyslaní svojich zamestnancov povinní odvádzať daň z ich príjmov.
Jedná sa o štruktúru s jedinou hladinou a používateľské kódy musia vychádzať z
jednopoložkového číselníka stat_danení. Tento číselník obsahuje riešiteľom
definovanej hodnoty "CZ" pre zdanenie do Českej republiky (vyslanie
zo Slovenska) a "SK" pre zdanenie na Slovensko (vyslanie z Českej
republiky), ostatné hodnoty sú používateľsky zadávané.
Pri zakladaní štruktúry 38 a
vypĺňanie ich prvkov na formulári Str01 nezabudnite na správne nastavenie:
-
štruktúra má jedinú hladinu s
alfanumerickými hodnotami do dĺžky 4 znaky,
-
použitie štruktúry pre MZDY a KMEN-PV.
EGJE pracuje a
počíta mzdy pre osobu iba pod jednou legislatívou. Preto zdaňovaní príjmov za
prácu pri vyslaní do cudziny je nutné počítať buď mimo EGJE (ostatné štáty
okrem CZ/SK), alebo v EGJE na úrovni fiktívnej osoby pod inou legislatívou (pre
vyslanie CZ/SK) - v podstate sa jedná o daňovú kalkulačku. Vypočítanú daň je
potom potrebné v základnej mene naimportovať ako ZLM s IA 3401 (daň odoslaná
iným spôsobom) osobe v základnej legislatíve. K správnemu dokončení výpočtu
mzdy u vyslaného pracovníka je teda potrebné určiť jeho daň do cudziny - až
potom je výpočet miezd správne ukončený.
K tomu, aby výsledky výpočtu miezd boli korektné,
preto EGJE postupuje následne:
-
pri
existencii vstupu so štruktúrou 38 sa zistí, či práca bola vykonaná pri vyslaní
do cudziny (napr. PL),
-
ak sa
pri zdanení nenájde vstupná ZLM s IA 3401 (daň zaplatená iným spôsobom) so
strediskom PL štruktúry 38, výpočet mzdy je predčasne ukončený so statusom 2
(vykonaná príjmová bilancia; výpočet mzdy však spočíta aj poistenie); takýto
stav neumožňuje vykonať zamestnanci výplatu,
-
používateľ
zadá či inak zaobstará vstupnú ZLM dane odvedenej do cudziny (IA 3401 ale vo
vlastnej mene) sa strediskom PL na štruktúre 38,
-
nasledujúci
výpočet mzdy zistí príjmy zdanené do PL a súčasne už existuje daň zaplatená do
PL a dobehne štandardne až do konca (status = 3).
EGJE je určený
pre spracovanie podľa českej a slovenskej legislatívy. Preto aj riešenie
vyslania a zdanenia za práce medzi týmito legislatívami (štáty) je riešené
celkom komfortne. Zdanenie pri vyslaní do ostatných štátov je oproti tomu len
na úrovni obstarania podkladov pre výpočet dane a následné spätné premietnutie
vypočítanej dane do zúčtovania príjmov zamestnanca.
V oboch prípadoch
sa zo základného PV k zdaneniu do daňovej kalkulačky prenáša iba suma k
zdaneniu (väčšinou je základom dane), v niektorých prípadoch aj poistné.
Dokonca aj v prípade vyslania do CZ/SK sa na osobe evidovanej pre počítanie
dane nepočíta nič, okrem tejto dane.
V prípade
vyslania do cudziny nastávajú situácie, keď zdaneniu v cudzine zložky miezd
podliehajú rôznym spôsobom a to podľa štátu vyslania. Túto situáciu riešime
pomocou používateľského nastavenia a to používateľom vypĺňanou
započítateľnosťou (formulár Slm02).
Hlavnou zásadou
je to, že sumy sa zdaní buď "doma" alebo "v cudzine".
EGJE podporuje
legislatívy CZ/SK a teda aj vyslanie z ČR/SR. Pre účel variantného zdanenia a
jeho špecifík vytvoríme riešiteľské započítateľnosti:
DacCZ .. Špecifiká zdanenia do cudziny pri vyslaní z Českej republiky,
DacSK .. Špecifiká zdanenia do cudziny pri vyslaní zo Slovenska.
Tieto
započítateľnosti rieši natvrdo definované prípady, keď je zamestnanec vyslaný k
práci do cudziny, jeho odmeny za prácu sú štandardne nasmerované k zdaneniu do
cudziny (typ_str = 38), ale z nejakých dôvodov (najmä legislatívnych) toto
všeobecné nastavenie pre určité ZLM neplatí.
Príklad: Pre
vyslanie do Poľska príspevky zamestnávateľa na PF/ŽP podliehajú dani v Poľsku
iba v prípade, že je ZAM vyslaný do Poľska na celý mesiac.
Zatiaľ poznáme
nasledujúce situácie, ktoré špecificky upravujú všeobecný princíp zdaňovania do
cudziny podľa zaradenia na typ_str = 38 (event. k poslednému dňu mesiaca).
Označme tieto špecifiká kódom
špecifiká:
N ZLM nepodlieha zdaneniu v cudzine ... tj. vždy je
zabezpečené zdanenie vo vlastnom štáte zdanenia,
C Zdanená časť ZLM sa zdaní v cudzine len v
prípade vyslania na celý mesiac - vyhodnocuje sa suma odpracovaných a
neodpracovaných hodín (!) voči fondu pracovnej doby v mesiaci (IA 0002).
Zdaneniu v cudzine však podlieha tá suma, ktorá
by sa zdaňovala podľa domácej legislatívy (napr. pri čiastočne od dane
oslobodených ZLM len suma ku zdaneniu).
D Zúčtovaná suma ZLM sa zdaní v cudzine len v
prípade vyslania na celý mesiac - vyhodnocuje sa suma odpracovaných a
neodpracovaných hodín (!) voči fondu pracovnej doby v mesiaci (IA 0002).
Zdanenia v cudzine však podlieha celá zúčtovaná
suma bez ohľadu na domácu legislatívu, tj. aj tá časť zúčtovanej sumy ZLM,
ktoré doma dani nepodlieha (napr. pri čiastočne od dane oslobodených ZLM celá
suma alebo ak ZLM vôbec dani nepodlieha)
Znamená to teda,
že program výpočtu mzdy zložku mzdy s vyplneným štátom zdanenia ešte pred
vlastným spracovanie daní vyhodnotí
-
podľa
štátu vyslania (zdaňovania)
-
podľa
aktuálneho zaradenia ZLM v číselníku započítateľnosti DacCZ, prípadne DacSK
-
prípadne
podľa ďalších podmienok (napr. doba vyslania v mesiaci)
a prípadne zmení stáť zdanenie na
"domáci"
Započítateľnosti DacCZ/DacSK
musí obsahovať skupiny započítateľnosti s názvom, z ktorého sa odvodí štát
zdanenia pre vyhodnotenie a kód špecifiká. Názvy skupín ZLM tak majú tvar
<stáť zdanenia> "-" <kód špecifiká>
teda napr. SK-N
alebo PL-C či PL-D.
Pre vyslanie z
Českej alebo Slovenskej republiky sú
niektoré skupiny zadávané Elanorom, pre ostatné prípady si skupiny definuje
používateľ, podľa uvedeného pravidla, prípade podľa vzoru Elanoru. Vo všetkých
prípadoch je ale potrebné do skupín zaradiť patričné ZLM, to už závisí od
konkrétnych podmienok používateľa. Pre správnu funkčnosť stačí ZLM do skupiny
zaradiť, ďalšie položky (druh doby, zápočty súm, ... ¨) sú už nepodstatné.
Jedná sa o
vyslanie zamestnanca
-
zo
správnej jednotky s českou legislatívou na Slovensko alebo
-
zo
správnej jednotky so slovenskou legislatívou do Českej republiky
Pre lepšiu
orientáciu budeme ďalej uvádzať pod písmenom "A" stranu vysielajúcu
(...) a pod písmenom "B" potom stranu, kde je vyslanie realizované a
kam sú odvádzané dane.
Správna
jednotka a správny oddiel /B
Pri vyslaní typu
CZ/SK je potrebné k PV zamestnanca (z "A"), ktorý je vyslaný na prácu
v cudzine, vytvoriť novú osobu v prostredí "B". Zamestnanec - PV /B
bude slúžiť len ako zdroj pre daňovú kalkulačku.
Aby toto bolo
možné, je potrebné, aby bolo v EGJE vytvorené prostredie typu "B",
tj. správna jednotka s legislatívou "B" a navyše s IČO iným ako je v
"A" (+ jeho správny oddiel). Je možné využiť už existujúcu SJ typu B,
skôr sa však odporúča vytvoriť si samostatnú fiktívnu SJ, ktorá bude obsahovať
len dáta pre daňovú kalkulačku.
Typy zamestnania
Tza01
Pre vyslanie je
vhodné si definovať špeciálny typ zamestnania na formulári Tza01, kde bude
zadané
-
režim
práce s kalendárom = fondový
-
platí
poistenie na SZ/SP = Nie
-
platí
poistenie na ZP = Nie
-
daňový
rezident - podľa prevažujúceho stavu Nie/Áno
-
zložka
mzdy pre dobierku = ZLM s IA 4414
Konverzia mien
CZK/EUR
Výpočty nad PV /A
a nad PV /B prebiehajú v rôznych menách. Preto pri prevode dát medzi nimi je
potrebné vykonať konverziu mien. Na tento účel je pre každé zúčtovacie obdobie
určený konverzný kurz, ktorý sa používa pre export CZ/SK aj pre inverzný export
vypočítanej dane SK/CZ. Konverzné kurzy sa zadávajú na formulári Dac02 - Kurzy
mien pre zdanenie v CZ/SK.
Čiastky evidujte
podľa kurzu vyhlasovaného príslušnou bankou. Pozor na to, že české kurzy sú
vyhlasované v zmysle "zaplatíte 28 CZK za 1 €", zatiaľ čo slovenské
kurzy v podstate číselne zhodne ale v zmysle "dostanete 28 CZK za 1
€". V exportoch z CZ vyslania do SK (Dac04) sa teda suma pre daňovú
kalkulačku v CZK delí vyhlasovaným kurzom. Naproti tomu v exportoch z SK
vyslania do CZ (Dac05) sa teda suma pre daňovú kalkulačku v CZK násobí
vyhlasovaným kurzom.
Osoba PV /B slúži
len pre dane. Poistenie zamestnanca sa však v prevažnej väčšine prípadov počíta
bez rozlíšenia štátov a to na základnom PV /A. Evidencia PV /B preto musí byť
nastavená tak, aby sa nepočítalo poistenie. Táto osoba nebude mať žiadne trvalé
vstupné ZLM typu tarifu, pretože všetky dáta pre zdanenie budú zadaná či
importovaná formou pridanenia s prípadnými doplnkami pre účely výkazníctva v
štáte B. Ako ZLM pre zúčtovanú dobierku bude mať ZLM s IA 4414.
Vytvorenie PV /B
z evidencie PV /A nie je automatizované. EGJE však obsahuje nástroje, ktoré
pomerne ľahko dovolia kópiu PA /B vytvoriť. Jedná sa o formulár / sprievodca
Opv05 s využitím vzoru položiek zaevidovaných na formulári Tza01 (pozri
vyššie).
Kópie PV /A do SJ
/B vykonávate na formulári Opv05, ktorý je známy zo zadávania nových osôb a PV.
Ak na vstupnej obrazovke tohto formulára zadáte správny oddiel (SO) zo správnej
jednotky s iným IČO, potom dostávate k dispozícii aj tlačidlo "Zadať osobu
ako kópiu". Ak potom nad niektorým existujúcim PV zo strednej časti
formulára stlačíte toto tlačidlo, založí sa na SO /B nová osoba, ktorá bude mať
prekopírované osobné dáta z dát osoby PV /A. Ďalej postupujte štandardným
spôsobom, tj. voľbou typu zamestnania, kde si volíte vzor pre tento účel
zaevidovaný na formulári Tza01, a ďalej potom zadaním ďalších mzdových dát;
pozor: nezadávajte žiadne tarify.
Ani týmto
kopírovacom postupom nie je zaevidovaná vzájomná väzba medzi PV /A a PV /B.
Toho docielite v evidencii PV /A na
formulári Dan01 [CZ] v položke "Identifikácia osoby pre zdanenie pri
vyslaní na Slovensko", prípadne na
formulári Das01 [SK] "Identifikácia osoby pre zdanenie pri vyslaní do
Českej republiky". Pri editácii sa tu ponúkajú osoby s rovnakým rodným
číslom (okrem osoby, ktorej sa identifikácia zadáva).
Na účely
personálnych zostáv je vhodné kópiu PV pre daňové výpočty vyradiť z evidenčného
stavu.
Výpočet mzdy bez
zadania dane odvádzanej do cudziny
V prvej fáze sa nad
PV /A vykonáva bežný výpočet mzdy z formulára Vyp01 (individuálne) alebo Vyp02
(hromadne). Program výpočtu mzdy zisťuje, či medzi vstupnými údajmi (Opv01,
Opv02, Dcm01, Vyp01 zál. Ext.vstupy) nie je nejaký so strediskom štruktúry 38, ktoré
nezodpovedá legislatíve PV /A.
Ak nie je, potom
výpočet dobehne obvyklým spôsobom.
Ak však existuje
"38" a zároveň neexistuje daň zaplatená iným spôsobom (IA 3401) s
rovnakou "38" (s rovnakou hodnotou, tj. krajinou výkonu práce),
-
vytvorí
sa pre každý štát vyslania základňa miezd pre zdanenie v cudzine a to ako ZLM s
IA 3411 = Základ dane zaplatenej v cudzine (v mene /A);
suma je súčtom všetkých súm, ktoré vznikli zo
vstupov s "38" z tejto krajiny a podliehajú dani
-
základne
s IA 3411 už nie sú súčasťou zdanenia podľa legislatívy A, v základnej
legislatíve sú zdaňované len tie ZLM, ktoré majú zdroj v krajine A!
-
výpočet
je predčasne ukončený s hlásením "Je zadaná práca sa zdanením do cudziny -
ZADAJTE daň odvádzanú do tejto cudziny"
Kontrola stavu
dát
Pre kontrolu dát
je určený formulár Dac01 - Prehľad osôb s výkonom práce v zahraničí (CZ/SK) za
obdobie, kde máte prehľad o PV /A so zadanými vstupmi z vyslania a súčasne
existenciu prepojenia na PV /B a navyše aj stav výpočtu PV /A.
Export dát k zdaneniu
A -> B
Dáta medzi A
-> B sa prenášajú pomocou dávkového exportu z A a importu dávky základní
zdanenia (pridanenia), prípadne i poistného do B. Preto túto akciu spustite
ešte len, až keď máte dopočítané všetky výpočty miezd bez zadania dane
odvádzanej do cudziny.
Import pridanenia
do daňovej kalkulačky
Ako bolo uvedené
vyššie, je PV /B určený len pre výpočet dane a nesmie bez zadania vstupu k
pridaneniu generovať žiadny zmysluplný výsledok; všetko zostáva nulové.
Praktické je pre tento PV /B použiť status_v s hodnotou 2 = počítať mzdu iba
keď je zadaný nejaký vstup.
Import sa
vykonáva štandardnými importnými prostriedky Vst10/11.
Daňová
kalkulačka
Ako daňová
kalkulačka slúži štandardný výpočtový program miezd Vyp01 (individuálny) alebo
Vyp02 (hromadný), ktorý nad PV /B vykonáva výpočet miezd na základe zadaných
dát - malo by to byť pridanenie + ďalšie ZLM podľa potrieb výkazníctva v
legislatíve B. Výpočet je vykonávaný v mene /B. Suma k výplate by mala byť
smerovaná na ZLM s IA 4414.
Export dane
odvádzanej v cudzine B -> A
Po vypočítaní
dane je nutné vypočítanú daň z PV /B po konverzii kurze previesť k zrazeniu
zamestnancovi, tj. na PV /A. Opäť sa jedná o dávkovú akciu, ktorá vyexportuje
vypočítané dane do súboru, ktorý sa následne importuje na PV /A. Export
obsahuje
-
identifikáciu
základného vyslaného PV (Dan01/Das01) "pôvodné OSCPV"
-
sumu
dane v mene /B,
-
sumu
prepočítanú na menu /A. Až táto čiastka v mene /A slúži ako vstup do
záverečného výpočtu dane PV /A ako ZLM s IA 3401.
Import vypočítanej
dane
Vypočítané a
vyexportované dane sa do spracovania na PV /A importujú obvyklým štandardným
importom Vst10/11. V definícii dávky sa však musí nakonfigurovať,
-
dáta
sa importujú pod ZLM s IA 3401
-
že
dane sú zo štátu zdanenia B alebo A, tj. musí sa zadať typ štruktúry 38 a
hodnota
SK pre vyslanie z ČR do SR
CZ pre vyslanie zo SR do ČR
Importuje sa suma dane prepočítaná na základnú
menu /A
Výpočet mzdy so
zadanou daňou odvádzanou do cudziny
Po importe dane
pre PV /A v základnej mene a s príslušnou hodnotou strediska štruktúry 38 sa
vykonáva bežný výpočet mzdy a to individuálne na Vyp01 alebo hromadne (napr. s
výberom nad nedopočítanými PV /A) na Vyp01 alebo Vyp02.
Pretože pri
výpočte mzdy program nájde ako základňu pre zdanenie v cudzine
("38"), tak aj daň s rovnakou hodnotou "38", dobehne až do
konca a zamestnancovi zrazí daň odvádzanú do cudziny v prepočte na základnú
menu /A.
Tým je
spracovanie miezd zamestnancov ukončené.
Pri výpočte mzdy
sú vykonávané kontroly s následnými chybovými hláseniami
VYP580
- Je zadaná práca so zdanením do cudziny <štát zdanenia> - ZADAJTE daň
odvádzanú do tejto cudziny
Základné FATAL
hlásenie, kedy sa zistilo, že síce existuje príjem z vyslania do cudziny, ale
nie je zadaná príslušná daň pomocou ZLM s IA 3401
VYP580a
– Sú zadané vstupy sa zdanením do cudziny <štát zdanenia> a pritom osoba
nemá túto cudzinu priradenú
Upozornenie, že
boli zadané vstupy z vyslania do cudziny (pomocou štruktúry 38), ale PV nemá na
formulári Opv01 zadané, že je vyslaný do cudziny (opäť štruktúrou 38).
VYP580b
- Je požadované zdanenie do SK/CZ a pritom na formulári Dan01/Das01 nie je
zadaná osoba pre zdanenie v cudzine (daňová kalkulačka)
Pri vzájomnom
vyslaní medzi ČR a SR sa vykonáva kontrola, či je na daňových formulároch
Dan01/Das01 evidovaná osoba, na ktorej sa bude počítať daň (vzájomná väzba na
prenos dát; výber podľa rodného čísla)
Dane vypočítané
na SJ /B a jej SO možno štandardne odviesť finančným orgánom v štáte B. Musí
však byť na SJ /B nakonfigurovaná pomocou formulára Ban02 banková cesta pre
platby dane. Bežným spôsobom sa vykoná mzdová uzávierka na Vyp02 a daňová dáta
sú nachystaná na export niektorým z exportných formulárov Banxx (podľa typu
príjemcu).
Obdobne možno vykonávať aj tvorbu povinných
hlásení z oblasti daní.
Napr. pre vyslanie z ČR do SR sa jedná o:
Das02 - Potvrdenie o príjmoch
Das03 - Mzdový list
Das07 - Mesačný prehľad o zrazených preddavkoch na daň (vrátane exportu v
stanovenom formáte)
Pre vyslanie zo SR do ČR ide o
Dan02 - Potvrdenie o príjmoch
Dan03 - Mzdový list
V prípade
vyslania do iného štátu ako je CZ/SK už EGJE neposkytuje daňovú kalkulačku,
obmedzuje sa len na:
-
odlíšenie
vstupov z vyslania (typ štruktúry 38)
-> pozri vyššie,
-
zabezpečenie
korektnosti výpočtu mzdy (musí byť zadaná vypočítaná daň zo štátu vyslania)
-> pozri vyššie,
-
export
podkladov pre zdanenie,
-
import
vypočítanej dane.
Pre tieto
vyslania zo štátu A do štátu B sa používa jednotný dávkový export podkladov pre
zdanenie a jednotný dávkový import vypočítanej dane. Z pohľadu EGJE sa
neuplatní konverzné kurzy potrebných mien, to si už zabezpečuje daňová
kalkulačka.
Daňová kalkulačka
je v tomto prípade predstavovaná
-
službou
dodávateľa, ktorý vlastnými silami a softvérom zabezpečí všetky potrebné
výpočty (vrátane konverzie kurzov) a ďalšie činnosti vrátane vyžadovaného
výkazníctva alebo
-
výpočty
v programoch typu MS Excel, kde sa pomocou vzorcov vykonajú potrebné kurzové
prepočty a vlastné výpočty daní štátu B.
EGJE sa teda
obmedzuje na export podkladov a import vypočítanej dane. Oproti riešeniu pre
vyslanie typu CZ/SK sa nevykonáva vytvorenie osoby pre daňovú kalkulačku a tým
pádom ani s tým spojené činnosti v nastavení (špeciálna administratívna
jednotka, Tza01, ...).
Výpočet mzdy bez
zadania dane odvádzanej do cudziny (zhodne s vyslaním medzi CZ/SK)
V prvej fáze sa nad
PV /A vykonáva bežný výpočet mzdy z formulára Vyp01 (individuálne) alebo Vyp02
(hromadne). Program výpočtu mzdy zisťuje, či medzi vstupnými údajmi (Opv01,
Opv02, Dcm01, Vyp01 zál. Ext.vstupy) nie je nejaký so strediskom štruktúry 38, ktoré
nezodpovedá legislatíve PV /A.
Ak nie je, potom
výpočet dobehne obvyklým spôsobom.
Ak však existuje
"38" a zároveň neexistuje daň zaplatená iným spôsobom (IA 3401) s
rovnakou "38" (s rovnakou hodnotou, tj. krajinou výkonu práce),
-
vytvorí
sa pre každý štát vyslania základňa miezd pre zdanenie v cudzine a to ako ZLM s
IA 3411 = Základ dane zaplatenej v cudzine (v mene /A);
suma je súčtom všetkých súm, ktoré vznikli zo
vstupov s "38" z tejto krajiny a podliehajú dani
-
základne
s IA 3411 už nie sú súčasťou zdanenia podľa legislatívy A, v základnej
legislatíve sú zdaňované len tie ZLM, ktoré majú zdroj v krajine A!
-
výpočet
je predčasne ukončený s hlásením "Je zadaná práca sa zdanením do cudziny -
ZADAJTE daň odvádzanú do tejto cudziny"
Export dát k
zdaneniu A -> B
Dáta medzi A
-> B sa prenášajú pomocou dávkového exportu z A a importu dávky základní
zdanenia (pridanenia), prípadne i poistného do B. Preto túto akciu spustite
ešte len, až keď máte dopočítané všetky výpočty miezd bez zadania dane
odvádzanej do cudziny.
Pre každý štát
zdanenia je určený špeciálny export, ktorý zabezpečuje potrebné dáta pre
výpočet dane v štáte B.
Daňová
kalkulačka
Ako je uvedené
vyššie, nie je daňová kalkulačka v tomto prípade súčasťou EGJE.
Import
vypočítanej dane (zhodne
s vyslaním medzi CZ/SK)
Vypočítané a
vyexportované dane sa do spracovania na PV /A importujú obvyklým štandardným
importom Vst10/11. V definícii dávky sa však musí nakonfigurovať,
-
dáta
sa importujú pod ZLM s IA 3401
-
že
dane sú zo štátu zdanenia B alebo A, tj. musí sa zadať typ štruktúry 38 a
hodnota
SK pre vyslanie z ČR do SR
CZ pre vyslanie zo SR do ČR
Importuje sa suma dane prepočítaná na základnú
menu /A
Výpočet mzdy so
zadanou daňou odvádzanou do cudziny
(zhodne s vyslaním medzi CZ/SK)
Po importe dane
pre PV /A v základnej mene a s príslušnou hodnotou strediska štruktúry 38 sa
vykonáva bežný výpočet mzdy a to individuálne na Vyp01 alebo hromadne (napr. s
výberom nad nedopočítanými PV /A) na Vyp01 alebo Vyp02.
Pretože pri
výpočte mzdy program nájde ako základňu pre zdanenie v cudzine
("38"), tak aj daň s rovnakou hodnotou "38", dobehne až do
konca a zamestnancovi zrazí daň odvádzanú do cudziny v prepočte na základnú
menu /A.
Tým je
spracovanie miezd zamestnancov ukončené.
Odvod dane do
cudziny B nie je súčasťou riešenia v EGJE.
Rovnako tak nie
sú v EGJE automatizované povinnosti zamestnávateľa v úlohe platiteľa dane voči
finančným orgánom štátu B.
V nasledujúcej
tabuľke je uvedený zoznam objektov zaradených do okruhu "Dac". V
prvom stĺpci je kód objektu, v druhom označenie druhu objektu (F = formulár, P
= proces, E = export, S = zostava). Tretí stĺpec popisuje obsah objektu.
Tabuľka objektov
|
Kód Objektu |
Typ |
Název
objektu |
|
F |
Prehľad osôb s výkonom práce v zahraničí medzi
CZ/SK |
|
|
Dac02 |
F |
Kurzy
mien pre zdanenie pri vyslaní medzi CZ/SK |
|
Dac04 |
E |
Export
dát k zdaneniu na Slovensku |
|
Dac05 |
E |
Export
dát k zdaneniu v Českej republike |
|
Dac06 |
E |
Export
dane z vyslania |
|
Dac21 |
E |
Export
dát k zdaneniu v cudzine - dodávateľsky (okrem CZ/SK, PL) |
|
Dac21fpl |
E |
Export
dát k zdaneniu v Poľsku |
|
Dac22 |
E |
Export
dát k zdaneniu v cudzine vlastnými silami (okrem CZ/SK) |
Formulár
slúži ako prehľad zamestnancov, ktorí v nastavenom zúčtovacom období majú
vykázané vyslanie k práci do zahraničia (pomocou štruktúry 38). Na formulári sa
objavuje aj stav výpočtu zamestnanca za uvedené obdobie a pre vyslanie medzi ČR
a SR dôležité prepojenie medzi základnou osobou zamestnanca, ktorý bol vyslaný
na výkon práce do zahraničia a evidovanou osobou pre "daňovú
kalkulačku", tj. osobou, ktorej sa počítajú dane len za prácu
v zahraničí.
Pre
kurzy mien použitých v rámci vyslania k práci do cudziny a to len pre vzájomný
vzťah medzi ČR a SR je vytvorená samostatná evidencia konverzných kurzov a to
po SJ a za obdobie. Dáta nie sú automaticky nastavované z internetu ako v
evidencii na Adm24 (denné, pre všetky štáty).
Uvedený
kurz slúži pre prepočet zo základnej meny (EUR, CZK) na menu v ktorej sa počíta
daň vyslaných pracovníkov (EUR, CZK) a takisto slúži pre prepočet výslednej
dane späť do základnej meny (CZK, EUR).
Čiastky
evidujte podľa kurzu vyhlasovaného príslušnou bankou. Pozor na to, že české
kurzy sú vyhlasované v zmysle "zaplatíte 28 CZK za 1 €", zatiaľ čo
slovenské kurzy v podstate číselne zhodne ale v zmysle "dostanete 28 CZK
za 1 €". V exportoch z CZ vyslanie do SK (Dac04) sa teda suma pre daňovú
kalkulačku v CZK delí vyhlasovaným kurzom. Naproti tomu v exportoch z SK
vyslanie do CZ (Dac05) sa teda suma pre daňovú kalkulačku v CZK násobí
vyhlasovaným kurzom.
Export
dát potrebných k zdaneniu pri vyslaní na výkon práce z ČR na Slovensko (výpočet
prebehne v "daňovej kalkulačke" EGJE, tj. na SJ k tomu určené a na
osobe k tomu vytvorené).
Exportujú
sa dáta zamestnancov, ktorí majú zaevidované vyslanie na výkon práce na
Slovensko, tj. dáta so štruktúrou 38 s hodnotou "SK" a súčasne majú
vykonaný výpočet v stave 2 = vykonaná časová a príjmová bilancia (v tomto stave
majú vypočítané podklady pre zdanenie). Pri exporte sa mení oscpv zamestnanca
na "Identifikácia osoby pre zdanenie pri vyslaní na Slovensko" pre
daňovú kalkulačku (pozri Dan01, Dac01).
Predáva
sa suma k zdaneniu (bude vo forme pridanenia) a čiastky poistenia na sociálne a
zdravotné poistenie za zamestnancov, ktoré podľa slovenských legislatívy
znižujú základ dane pri jej výpočte. Sumy sú prepočítané z českých korún (CZK)
na eurá (EUR) podľa konverzného kurzu evidovaného pre zadávané obdobie na
špeciálnom formulári Dac02.
Export
dát potrebných k zdaneniu pri vyslaní na výkon práce zo Slovenska do ČR
(výpočet prebehne v "daňovej kalkulačke" EGJE, tj. na SJ k tomu
určené a na osobe k tomu vytvorené).
Exportujú
sa dáta zamestnancov, ktorí majú zaevidované vyslanie na výkon práce do ČR, tj.
dáta so štruktúrou 38 s hodnotou "CZ" a súčasne majú vykonaný výpočet
v stave 2 = vykonaná časová a príjmová bilancia (v tomto stave majú vypočítané
podklady pre zdanenie). Pri exporte sa mení oscpv zamestnanca na
"Identifikácia osoby pre zdanenie pri vyslaní do Českej republiky"
pre daňovú kalkulačku (pozri Dan01, Dac01).
Predáva
sa suma k zdaneniu (bude vo forme pridanenia) zamestnanca, ktorá bude podľa
českej legislatívy automaticky navýšená na superhrubú mzdu. Sumy sú prepočítané
z eura (EUR) na české koruny (CZK) na podľa konverzného kurzu evidovaného pre
zadávané obdobie na špeciálnom formulári Dac02.
Vypočítaná
daň z daňovej kalkulačky pri vyslaní medzi CZ/SK je vyexportovaná pre
spracovanie miezd vyslaného zamestnanca priamo v databáze EGJE. Súčasťou
exportu je aj zámena OSCPV a konverzie súm na základnú menu.
Export
potrebných dát k zdaneniu v daňovej kalkulačke; bez prepočtu súm z vlastnej
meny na cudziu. Dane počíta dodávateľská firma, preto sa volí jednoduchší
spôsob exportu (jeden riadok hlavičky a potom dáta). Súbor vzniká za všetkých
potrebných zamestnancov so zadaným IČO.
Výstupný
formát = MS Excel v staršom formáte xls.
Export
potrebných dát k zdaneniu v daňovej kalkulačke; bez prepočtu súm z vlastnej
meny na cudziu so špecialitami poľskej legislatívy. Suma k zdaneniu je znížená
o poistné zamestnanca na SZ a ZP. Dane počíta dodávateľská firma, preto sa volí
jednoduchší spôsob exportu (jeden riadok hlavičky a potom dáta). Súbor vzniká
za všetkých potrebných zamestnancov so zadaným IČO.
Výstupný
formát = MS Excel v staršom formáte xls.
Export
potrebných dát k zdaneniu v daňovej kalkulačke, ktorú si robí používateľ sám;
bez prepočtu súm z vlastnej meny na cudziu. Volí sa exportný formát MS Excel
xlsx, ktorý spoľahlivo umožní následný import aj pri použití vzorcov pre
kalkuláciu. Súbor potom možno importovať pomocou Vst10/Vst11.
Zoznam
prístupných častí dokumentácie je tu.